Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3Tos/103/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010749 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010749.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému V. S., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom N. V. nad M., D. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra 2016, prejednal sťažnosť odsúdeného V. S. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/132/2016 zo dňa 8. septembra 2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. septembra 2016, sp. zn. 6Pp/132/2016, bolo rozhodnuté tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odsúdený po jeho vyhlásení sťažnosť. Do rozhodnutia o podanej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu nadriadený súd neobdržal odôvodnenie podanej sťažnosti. Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k obsahu vykonaných dôkazov, vrátane hodnotenia k správaniu sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Na základe preskúmania správnosti samotného výroku uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním odôvodneného predpokladu, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak pri splnení uvedenej zákonnej podmienky nebola kumulatívne splnená podmienka preukázania polepšenia odsúdeného svojím správaním a plnením svojich povinností počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, vychádzajúc z existencie disciplinárnych trestov, uložených odsúdenému v poslednom období, konkrétne označených v odôvodnení napadnutého uznesenia. K tomu krajský súd dodáva, že niet dôvodu pochybovať o správnosti týchto záverov okresného súdu, keďže tieto závery majú úplnú oporu v obsahu spisového materiálu, ako aj v obsahu zákonným spôsobom vykonaných dôkazov. Keďže tieto tresty nie sú zahladené, súd je povinný na ne prihliadať a ich existenciu nemôžu negovať ani disciplinárne odmeny, uložené odsúdenému. Za rozhodnú skutočnosť, svedčiacu v prospech správnosti napadnutého uznesenia, krajský súd považuje v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zák. aj doterajšie zaradenie odsúdeného v najprísnejšom stupni stráženia napriek tomu, že odsúdený už dlhodobo vykonáva trest odňatia slobody. S poukazom na nesplnenie uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, krajský súd dospel k záveru o správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého dôvodu úvahy okresného súdu o nesplnení tretej zákonnej podmienky, odôvodneného predpokladu, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, krajský súd považoval za nadbytočné, hoci tiež správne. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a úsilí odsúdeného dosiahnuť účel trestu, teda aj nápravu páchateľa trestného činu, v dôsledku čoho sa odstráni nebezpečnosť tohto páchateľa pre spoločnosť v dôsledku jeho pobytu na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení okresný súd správne ustálil, že odsúdený napriek doterajšiemu výkonu trestu odňatia slobody v najprísnejšom stupni stráženia má sklony k porušovaniu záväzných noriem správania sa, z ktorého dôvodu nemožno vyvodiť odôvodnený záver v zmysle vyššie uvedeného zámeru zákonodarcu, teda že i kratší výkon trestu odňatia slobody odsúdeného bol dostatočný na jeho polepšenie do takej miery, aby už nebol potrebný výkon celého uloženého trestu. S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná. Preto podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.