Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/326/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899182 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3208899182.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: D. Y. s.r.o., (predtým D. BB spol. s.r.o.), so sídlom K. XX, U., IČO: 35 790 156, zast. JUDr. Beátou Krausovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 137, Vranov nad Topľou, proti povinnému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXX/XX, U. nad U., o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. septembra 2015, č.k. 2Er/1269/2008-23, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom exekúciu vyhlásil za neprípustnú a druhým výrokom exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 37 ods. 1,3, § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., § 103, § 104 ods. 1 v spojitosti s § 7 ods. 1,2, § 19 O.s.p.. Uviedol, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril dňa 05.08.2003 súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu poverením č. 5301 002949 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Platobný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.12.1997, č.k. 10Ro/2710/1997-2. Súd prvého stupňa zistil, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Z Osvedčenia o dedičstve č.k. 1D/1/2009-42 zo dňa 03.11.2009, ktoré vydal notár JUDr. Štefan Morvay mal súd prvého stupňa za preukázané, že povinný zomrel dňa 27.12.2008 a dedičstvo nadobudli deti poručiteľa Q. H., H. H., D. H.. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2009. Súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či žiada pokračovať v konaní s dedičmi povinného a súdny exekútor oznámil súdu prvého stupňa dňa 27.04.2015, že žiada pokračovať v konaní s dedičmi povinného, avšak návrh na zmenu účastníka konania na strane povinného súdu doručený nebol. Nakoľko mal súd prvého stupňa za preukázané, že oprávneným označená osoba povinného zomrela, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania a došlo k prechodu práv a povinností z exekučného titulu na dedičku povinného (nadobudnutím dedičstva v zmysle Osvedčenia o dedičstve č.k. 1D/1/2009-42 zo dňa 03.11.2009), bolo potrebné podať návrh na zmenu účastníkov konania na strane povinného v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, na to aby súd mohol pokračovať v exekúcii. Súdny exekútor však návrh na zmenu účastníkov konania na strane povinného, ktorý smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania nepodal a teda nie sú splnené podmienky, aby súd mohol ďalej pokračovať v predmetnej exekúcii, pretože osoba povinného stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý uviedol, že žiada o zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa, nakoľko zo súdu neobdržal osvedčenie o dedičstve pod číslom 1D/1/2009-42 zo dňa 03.11.2009. Skôr než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, treba vychádzať z ustanovenia § 201 O.s.p.. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník, prípadne vedľajší účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súdny exekútor účastníkom konania len keď súd rozhoduje o trovách exekúcie. Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa o trovách exekúcie nerozhodoval, a preto súdny exekútor nebol oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. V preskúmavanej veci mal odvolací súd za preukázané, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie súdneho exekútora odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená. Odvolací súd sa odvolaním po vecnej stránke nezaoberal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .