Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8CoE/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899583 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3208899583.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, proti povinnému: JALAST, s.r.o., so sídlom Šípkov 127, IČO: 34141201, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 4.608,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. januára 2015, č. k. 2Er/395/2008-21, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . V časti výroku o trovách exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Ex. por. s odôvodnením, že z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29K/59/2011-40 zo dňa 07.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2012 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka v zmysle § 8a ods. 1 písm. d) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 152,62 Eur, a to časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. vo výške 6,64 Eur za 1 hodinu exekučnej činnosti á 6,64 Eur (za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min., žiadosť o zastavenie a archiváciu spisu 30 min.), paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 56,44 Eur za 17 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 6x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného a 9x každé zisťovanie účtu povinného), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 64,11 Eur (za poštovné výdavky, doručenie žiadosti o súčinnosť - OR PZ ODI, Daňový úrad, vyčíslenia trov s exekučným spisom vo výške 2,72 Eur, kolkové známky vo výške 12,28 Eur, poplatky peňažným ústavom 44,47 Eur a poplatky za overenie listín 4,64 Eur) a 20 % DPH (z odmeny a náhrady hotových výdavkov), vo výške 25,43 Eur. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za úkon príprava spisu na žiadosť o poverenie 30 min., pretože by išlo o duplicitné priznanie odmeny, nakoľko súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za tento úkon. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. na exekučné konanie začaté pred jeho účinnosťou súd nemôže túto právnu normu aplikovať, nakoľko Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 neobsahoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., ktoré by sa týkalo zastavenia exekúcie preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený mal za to, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v takom znení, ako ho použil súd prvého stupňa a nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko došlo dňa 13.04.2012 k výmazu povinného z Obchodného registra SR - strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, a preto je tu daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. Podľa ustanovenia § 203 účinného do 01.02.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z Obchodného registra SR a svojím konaním nezapríčinil zastavenie exekučného konania, pretože s dostatočným časovým odstupom pred výmazom povinného z Obchodného registra SR podal návrh na začatie exekučného konania. Preto nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že vykonal rozsiahle šetrenie majetkových pomerov povinného a bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný majetok, dopravný inšpektorát neeviduje povinného ako vlastníka vozidiel, banky neevidujú účty povinnému s peňažnými prostriedkami, kataster nehnuteľností povinného neeviduje, ako vlastníka žiadnych nehnuteľností, a teda nebolo možné vykonať exekúciu žiadnym zo spôsobov uvedených v Ex. por. - teda povinný bol dlhodobo nemajetný, čo potvrdil aj Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 29K/59/2011-40 zo dňa 07.02.2012, ktorým súd zrušil spoločnosť rozhodnutím o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z iných dôvodov a vo výroku o trovách exekúcie je ho potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. Podľa § 235 ods. 2 Ex. por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu, že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné. V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je § 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č. 291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1). Napriek tomu, že § 235 ods. 1 Ex. por., ktorý uvádza, že exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona (je časovým ustanovením, podľa ktorého exekúcie, ktoré boli začaté do účinnosti tejto novely, t. j. do 26.07.2001, kedy bol zákon vyhlásený v Zbierke zákonov, sa už dokončia podľa novelizovaného znenia bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie, resp. vykonávanie exekúcie nachádza), je potrebné prihliadnuť aj na nasledujúce prechodné ustanovenia, v preskúmavanej exekučnej veci konkrétne ustanovenie § 235 ods. 2 Ex. por., v zmysle ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda v zmysle Ex. por., účinného do 31.01.2002. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.01.1999 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému. Súd prvého stupňa poverením č. 5301 000455 zo dňa 13.04.1999 poveril súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického vykonaním exekúcie na vymoženie 4.608,74 Eur (138.843,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade výkazu nedoplatkov poistného Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 40/98-200 zo dňa 15.05.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.1998. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., s odôvodnením, že konkurzné konanie voči povinnému bolo zastavené pre nedostatok majetku a následne bol povinný vymazaný z obchodného registra. Predmetným uznesením zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 152,62 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Ex. por. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 29K/59/2011-40 zo dňa 07.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2012, zrušil spoločnosť (povinného) rozhodnutím o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Súd následne vykonal ex offo výmaz spoločnosti (povinného), ku dňu 13.04.2012. Nakoľko Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 neobsahoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), ktoré by sa týkalo zastavenia exekúcie preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Ex. por. v nadväznosti na § 104 ods. 1 a § 107 ods. 4 O.s.p., teda z dôvodu, že povinný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá skutočnosť je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Odvolací súd preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne, aj keď z iného dôvodu. Podľa § 235 ods. 2 Ex. por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch. Odvolací súd interpretáciou ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania v nadväznosti § 235 ods. 2 Ex. por. dospel k záveru, že súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie. V danej exekučnej veci nie je splnený predpoklad pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002. Do ustanovenia § 203 bol ods. 2 zavedený zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, ktorý však v preskúmavanej veci nie je možné použiť. Z ustanovenia § 203 Ex. por. takto vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podstatné však v prejednávanej veci je to, že súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Predpokladom pre uloženie takejto povinnosti je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. V náväznosti na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.01.1999 domáhal vymoženia svojej pohľadávky a exekúcia mala byť správne zastavená pre neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. (absencia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) a § 203 ods. 2 v Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 týkajúca sa zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného), pričom povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 13.04.2012, to znamená 13 rokov po tom, čo súdny exekútor podal súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (08.04.1999), nie je možné vyvodiť, že by oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkom konania na strane povinného. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie zmenil podľa § 220 O.s.p tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .