Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/243/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205100 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3211205100.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava 851 02, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 02, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti povinným: 1/ X. A., bytom F. nad F., 5. apríla XXX/X, 2/ T. A., bytom F. nad F., 5. apríla XXX/X, o vymoženie 9.476,69 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. apríla 2016 č.k. 4Er/1533/2011 - 41, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 6 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 9.476,69 € na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/890/2010 - 14 zo dňa 10. júna 2011, právoplatný a vykonateľný dňa 01. júla 2011. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 01.12.2011. V súlade s ust. § 243f Exekučného poriadku doručil oprávnený okresnému súdu doplnený návrh na vykonanie exekúcie. Z doplnenia vyplýva, že oprávnený v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2013 uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 (ďalej len „postupca“) a oprávneným, postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Postupca a povinný uzatvorili Zmluvu číslo 2797850502 (ďalej len "zmluva") s predmetom, ktorý je bližšie špecifikovaný v zmluve. Nakoľko si povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej Zmluvy, postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Oprávnený k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.10.2007. Súd sa oboznámil s doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/890/2010 a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť. Súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 (ako veriteľ, právny predchodca oprávneného) a povinní (ako dlžníci) uzatvorili dňa 12.10.2007 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj len „zmluva“). Povinní sú v predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.10.2007 označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Z pripojeného zmenkového spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/890/2010 vyplýva, že povinní boli i v tomto konaní označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.10.2007 súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. 2797850 5 02 vo výške 250.000,-- Sk (8.298,48 €), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2797850 8 01 vo výške cca 150.000,-- Sk (4.979,09 €) s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Súd zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatvárala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 (veriteľ, právny predchodca oprávneného), ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis z Obchodného registra, kde je pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet podnikania (činnosti) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom /stavebný úver/ a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o stavebnom sporení v § 2 zákona o stavebnom sporení. Súdu je známe, že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy, o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného súd taktiež vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s veriteľom boli dlžníci spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovali ako fyzické osoby, nepodnikatelia na súkromné účely. Ochrana spotrebiteľa do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení § 53 ods. 3 a 4 zákonom č. 150/2004 Z. z.. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a v rámci tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z. z., podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.“ Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu. Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Nakoľko súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 890/2010-14 zo dňa 10.06.2011, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.10.2007 je uvedené v čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 3.500,-- Sk (116,18 €), ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500,--Sk (16,60 €) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 390,-- Sk (12,94 €) je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru, keď súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nie je zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Ide teda len administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len veriteľovi na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Ešte výraznejšie dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné vyhodnotiť uplatnenie poplatku za zmenku 16,60 €, ktorý je dojednaný v znení ,,Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500,-- Sk“, kde uplatnenie takéhoto poplatku je jednoznačne rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. biankozmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úveru - vedenie účtu. Súd má za to, že keď veriteľ poskytol dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal spotrebiteľ, keď navyše mu nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na základe uvedeného súd považuje uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné, pričom súčasne poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C/41/2014 či rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/471/2012, ktorý priamo vo výroku uvedeného rozsudku určil, že „zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 5.6.2006 uzavretá medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade ako ručiteľom v čl. II bode 7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3.500,-- Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500,-- Sk a podľa ktorej za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360,--Sk je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy iba navrhovateľovi- dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou.“ Z judikatúry súdov je taktiež známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa judikatúry, neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/890/2010 exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľská zmluva sa v zmenkovom spise vôbec nenachádzala) plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nesprávne aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku na už prebiehajúcu exekúciu. Dôvodil, že v čase vydania zmenkového platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo okrem návrhu, predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvod pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva. Zmenkový súd výlučne skúmal, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené predpoklady splnené, súd zmenkový platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. S poukazom na uvedené je tak logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným. Zákonodarcovi tak v čase prijímania predmetnej novely muselo byť zrejmé, že podmienka skúmania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená, preto takéto ustanovenie nemá a nemôže mať oporu v platnom právnom poriadku. Podkladom pre predmetnú novelu bolo stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015; novela však nezohľadnila podstatnú časť stanoviska, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval stav v čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákaz retroaktivity. V tejto súvislosti poukázal na odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 547/2012. V štádiu, kedy majú súdy povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie, ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je už však zastavenie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte v roku 2007, už výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania a výrazné posilnenie pozície spotrebiteľa. Namiesto toho, aby vyššie uvedené odlišné stanovisko upozornilo na možné zvýhodňovanie jedného z účastníkov konania, uvedenou aplikáciou a výkladom vyššie uvedených zákonných ustanovení dochádza k jednoznačnej retroaktivite. V predmetnej veci veriteľ disponuje exekučným titulom, ktorý si riadne uplatnil v exekučnom konaní a uvedeným postupom dochádza k zásahu do práv oprávneného ako veriteľa v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 16Er/333/2010, ktorý naopak povolil pokračovanie exekúcie z dôvodu, že po preskúmaní predložených dokladov mal za preukázané, že pôvodný zmluvný vzťah medzi povinným a pôvodným oprávneným, ktorý bol zabezpečený zmenkou, nemá charakter spotrebiteľského úveru, nakoľko sa v danom prípade jednalo o úver poskytnutý na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Komárno a Rimavská Sobota, ktoré uviedli, že použitie zmenky v rozhodnom čase nebolo obmedzené ani vylúčené. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní. Zároveň si uplatnil náhradu trov v odvolacom konaní, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia vo výške 162,66 € s DPH. 3. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov: 5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.11.2011 doručeným súdnemu exekútori JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote dňa 22.11.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 9.476,69 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/890/2010 - 14 zo dňa 10. júna 2011. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 11.11.2010. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 3Zm/890/2010 nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 9. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu č.k. 3Zm/890/2010 - 14 zo dňa 10. júna 2011, právoplatný a vykonateľný dňa 01.07.2011 vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol okresný súd, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. 10. Okresný súd v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplnenia vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava) a povinným vznikol na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.10.2007. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok pokračovanie v konaní, ako sa oprávnený mylne domnieva. 11. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť okresný súd splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3Zm/890/2010, a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Aj napriek tomu, že sa opak zo žiadneho dôkazu nepreukázal, okresný súd v konaní preskúmaval podmienky, na ktoré nebolo prihliadnuté v konaní o vydaní zmenkového platobného rozkazu. 12. V danom prípade je potrebné vychádzať z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. ods. 6 Exekučného poriadku). 13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že napriek tomu, že určitému exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, je proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, za podmienok podľa Civilného sporového poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (čl. I § 3 zák.č. 125/2015 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).