Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215010132 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215010132.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v O. O., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.02.2016 sp. zn. 5T/20/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písm. e), ods.3 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovaný Q. Z. - nar. XX.XX.XXXX v O. O., trvale bytom Q. O. nad O., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava o d s u d z u j e : Podľa § 218 ods.3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), § 38 ods.2, ods.4, § 41 ods.1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. III. Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. Z. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Q. Z. za vinného zo spáchania: v bode 1 rozsudku: - prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v bode 2 rozsudku: - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, v bode 3 rozsudku: - spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, - spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1) dňa 18.02.2015 v čase asi o 22.00 hod. v O. nad O. v záhradkárskej osade I. neoprávnene vošiel do unimobunky bez súpisného čísla na parcele XXXX/XX v k. ú. O. nad O., ktorú striedavo obýva ako svoje obydlie majiteľ unimobunky V. S. a jeho syn Q. S., a to tým spôsobom, že rozbil sklenú výplň na riadne uzamknutých drevených dverách a tieto si následne z vnútornej strany otvoril a po vstupe do obývacieho priestoru unimobunky pristúpil ku posteli, na ktorej ležal Q. S., sadol si na neho a rukou ho najmenej jedenkrát udrel do oblasti tváre, pričom na neho kričal, že ho zabije, a že ho dobije ako psa, čím mu spôsobil rôzne drobné povrchové zranenia na tvári a krku nevyžadujúce si lekárske ošetrenie, pričom z jeho konania mohol mať poškodený Q. S. strach o svoj život a zdravie, 2) dňa 18.02.2015 v čase okolo XX,XX hod. prišiel k bytu na ul. W. č. XXXX/XX v O. nad O., kde po predchádzajúcom klopaní a zvonení a následnom slovnom konflikte s X. W., ktorý mu otvoril vchodové dvere tohto nimi odsotil, vošiel dnu do bytu, kde na chodbe bytu vyháňal poškodeného, vulgárne mu nadával a sácal, popritom sa mu vyhrozil slovami, že ho zapichne nožom, čo u poškodeného X. W. vzbudilo strach o život a zdravie, preto privolal hliadku polície, pričom týmto konaním poškodenému X. W. spôsobil drobné poranenie pery nevyžadujúce lekárske vyšetrenie, 3) v čase od 15.00 hod. dňa 21.12.2014 do 17.44 hod. dňa 03.01.2015 spolu s inou osobou prišli v O. nad O. na ulicu J. G. I. ku garáži s popisným číslom XXXX patriacej X. W., na ktorej bez oprávnenia majiteľa za pomoci pravého kľúča otvoril uzamknutú bránu garáže a vošli dnu, kde na skrini spoločným konaním s inou osobou vylomili zámok a odcudzili z nej 1 ks demižón o objeme 15 litrov s tvrdým alkoholom slivovica, 1 ks demižón opletený s domácim páleným o objeme 20 litrov, finančnú hotovosť v euro bankovkách 3 ks 100 eur a 2 ks 500 eur nezistených sériových čísel, 10 kg pásoviny hliníka, 15 kg guľatiny medi, zverák zn. Kasper 250 v sume 80 eur, 1 litrovú fľašu Becherovky v sume 10 eur, 5 litrový demižón s domácim páleným neopletený, pracovné rukavice 4 páry, rôzny elektroinštalačný a vodárenský materiál, s vecami z miesta činu odišli, čím poškodenému X. W. spôsobili škodu na odcudzených veciach a alkohole vo výške 860 eur a U. W. škodu na odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 1 000 eur, celkom teda spôsobili škodu vo výške 1 860 eur, pričom obžalovaný tak urobil, aby spravil poškodenému X. W. zle. Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 218 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku zároveň odkázal poškodeného X. W. s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním obžalovaný vo výroku o vine pod bodom 3) a výroku o treste a prokurátor vo výroku o uloženom treste odňatia slobody. V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol, že rozsudok vo výroku o vine za skutok pod bodom 3) a vo výroku o treste nepokladá za dôvodný a zákonný. Je si plne vedomý toho, že skutok pod bodom 3) napadnutého rozsudku napĺňa skutkové podstaty prečinov tak, ako je v rozsudku uvedené, avšak existuje zákonná prekážka brániaca tomu, aby predmetný skutok bol posúdený i ako prečin podľa § 218 Tr. zákona aj podľa ods.3 písm.a) tohto zákonného ustanovenia a to z dôvodu nedostatku odvolania prokurátora proti pôvodne v predmetnej trestnej veci vydanému rozsudku zo dňa 28.09.2015, čo do jeho výroku, ktorý bol zrušený uznesením krajského súdu sp. zn.: 2To/150/2015 zo dňa 26.11.2015. Vzhľadom na nedostatok odvolania prokurátora sa súd prvého stupňa po zrušení veci nemal riadiť právnym názorom krajského súdu vyslovenom v uznesení sp. zn.: 2To/150/2015 zo dňa 26.11.2015. Obžalovaného mal preto za skutok pod bodom 3) uznať za vinného len zo spáchania prečinu podľa § 218 ods.2 Tr. poriadku. Iný postup totiž znamená rozhodnutie v neprospech obžalovaného bez splnenia zákonných podmienok. Súd prvého stupňa mu pri ukladaní trestu priznal len poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona a nie aj podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Je nesporné, že práve jeho priznanie (spolupráca) umožnilo kvalifikáciu skutku pod bodom 3) aj ako konanie z osobitného motívu (pomsty) a tiež otvorilo priestor i na prípadné stíhanie Q. S. ako spolupáchateľa. Uvedomuje si zmätočnosť svojho vyjadrenia v rámci práva posledného slova dňa 18.02.2016, ktoré mohlo vyznieť tak, že v ňom absentuje znak úprimnej ľútosti. Domnieva sa však, že spĺňa i podmienky na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Z garáže poškodeného W. nevzal peniaze, je možné, že ich vzal Q. S.. Následne potom s poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností, na jeho minulosť a s prihliadnutím na okolnosti za akých bol trestný čin spáchaný, je presvedčený, že v jeho prípade postačuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Preto obžalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine podľa bodu 3) a vo výroku o treste a aby sám rozhodol tak, že ho pod bodom 3) uzná za vinného zo spáchania prečinu podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. c) s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona spáchaný prečin podľa § 218 ods.2 s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona a uloží mu úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na kratšiu skúšobnú dobu, eventuálne i za súčasného uloženia probačného dohľadu. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uloženom treste považuje za nezákonný a neprimerane mierny. V prvom rade priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona vyžaduje predchádzajúcu aktívnu spoluprácu obžalovaného pri objasňovaní svojej vlastnej trestnej činnosti. Je úplne bez významu, či obžalovaný prípadne svojou výpoveďou vytvoril priestor na stíhanie iného spolupáchateľa. Obžalovaného k výpovedi o účasti inej osoby na trestnej činnosti viedli skôr osobné dôvody a to snaha rozložiť trestnú zodpovednosť na viacero osôb. Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, ale až pod ťarchou dôkazov a po tom čo spoznal právny názor odvolacieho súdu. V priznaní obžalovaného tak absentovala úprimná ľútosť, ktorá je nerozlučnou zložkou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Prokurátor tiež poukázal na to, že ak obžalovanému nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, nemohla mu byť priznaná ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Navyše vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1) a 2) rozsudku obžalovaný vôbec aktívne nenapomáhal súdu ani orgánom činným v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené potom nebol dôvod u obžalovaného na priznanie žiadnej poľahčujúcej okolnosti a súd mal správne trest ukladať za aplikácie § 38 ods.4 Tr. zákona a to v rozpätí 28 mesiacov až 5 rokov. Aj ak by sa pripustilo, že na strane obžalovaného sú poľahčujúce okolnosti, je uložený trest v trvaní 12 mesiacov nedostatočný vzhľadom na charakter a okolnosti ním spáchanej trestnej činnosti. Vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného o neexistencii odvolania prokurátora vo vzťahu ku skutku pod bodom 3) rozsudku prokurátor uviedol, že z písomného odvolania prokurátora zo dňa 29.09.2015 jasne vyplýva, že v tomto smere odvolanie v neprospech obžalovaného jednoznačne podané bolo. Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 218 ods.3, § 41 ods.1, § 38 ods.4 Tr. zákona obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, na výkon ktorého ho zaradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V prípade ak krajský súd zistí dôvod na aplikáciu § 38 ods.2 Tr. zákona, navrhol prokurátor uloženie nepodmienečného trestu v strede trestnej sadzby. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora uviedol, že zotrváva na písomne podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť v jeho intenciách. Poškodený X. W. navrhol vyhovieť odvolaniu prokurátora. Poškodená S. W. sa nevyjadrila. Obhajca taktiež zotrval na písomne podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť v jeho intenciách. Poukázal na skutočnosť, že to bol práve postoj obžalovaného, ktorý pri skutku v bode 3) umožnil konanie právne kvalifikovať ako prečin spáchaný spolupáchateľstvom a tiež prípadne umožnil stíhať spolupáchateľa. Napomáhal preto orgánom činným v trestnom konaní. Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaným a prokurátorom - podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Následne dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, avšak odvolanie prokurátora dôvodné je. Vo vzťahu k výroku o vine krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Zároveň bol správne zistený skutkový stav, na základe ktorého bola ustálená vina a skutok bol súdom správne právne kvalifikovaný. Vina obžalovaného je preukázaná jeho vlastnou výpoveďou, a ďalej výpoveďou poškodených S. W., X. W., U. W., Q. S., V. S. a ostatnými listinnými dôkazmi tak, ako na to poukázal v napadnutom rozsudku už súd prvého stupňa. Napokon, obžalovaný spáchanie skutkov ani ich právnu kvalifikáciu nenamietal. Namietal len, že nemožno skutok pod bodom 3) rozsudku kvalifikovať aj ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a to z dôvodu nedostatku odvolania prokurátora voči výroku o vine za skutok pod bodom 4) v rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.: 5T/20/2015-449 zo dňa 28.09.2015. K tvrdeniu obžalovaného o nedostatku odvolania prokurátora v tomto smere musí krajský súd uviesť, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Zo spisového materiálu je zrejmé, že po prvom vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa bolo dňa 01.10.2015 (č.l. 448) na okresný súd písomne podané odvolanie prokurátora. Vyplýva z neho, že odvolanie sa podáva v neprospech obžalovaného a to vo vzťahu k všetkým výrokom o vine a výroku o treste, okrem výroku o oslobodení spod obžaloby pre skutok č. 1). Je teda evidentné, že prokurátor podal v neprospech obžalovaného odvolanie i vo vzťahu k výroku o vine za skutok uvedený v pôvodnom rozsudku pod bodom 4), ktorý je v aktuálne napadnutom rozsudku uvedený ako skutok pod č. 3). Keďže pôvodný rozsudok bol v tejto časti riadne napadnutý odvolaním prokurátora v neprospech obžalovaného, mal krajský súd oprávnenie rozsudok preskúmať i v tejto časti, uznesením sp. zn.: 2To/150/2015-493 z 26.11.2015 ho v tejto časti zrušiť a uložiť súdu prvého stupňa záväzný právny názor, ktorý súd prvého stupňa mal a musel rešpektovať. Preto bolo možné, aby právna kvalifikácia skutku uvedeného v súčasnosti pod bodom 3) rozsudku bola zmenená v „neprospech“ obžalovaného. Vina obžalovaného vo vzťahu ku všetkým v rozsudku súdu I. stupňa uvádzaným trestným činom tak bola výsledkami dokazovania bezpečne preukázaná. Napokon, to obžalovaný ani nepopiera. V podrobnostiach potom krajský súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorého závery si osvojil. V vzťahu k výroku o treste krajský súd však uvádza, že vzhliadol odvolacie námietky prokurátora ako dôvodné. Súd prvého stupňa vzhliadol u obžalovaného naplnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona - teda napomáhanie súdu a orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a to bez toho, aby zároveň vzhliadol i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona - teda priznanie sa k trestnej činnosti. Vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona - napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti - je potrebné uviesť, že na jej priznanie sa vyžaduje, aby páchateľ aktívnym konaním pomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu objasniť všetky predtým neznáme detaily svojej trestnej činnosti. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti je tiež determinované inými možnosťami, ktoré mali príslušné orgány, okrem výpovede páchateľa, k dispozícii na objasnenie trestnej činnosti. Je len logické, že aktívne napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti zahŕňa v sebe i priznanie sa. V danom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný po zrušení prvého odsudzujúceho rozsudku v podstate len potvrdil skutočnosti, ktoré už boli orgánom činným v trestnom konaní známe v prípravnom konaní a tiež v konaní pred súdom. Nie je pravdou, že by „pomohol“ príslušným orgánom v objasnení skutku uvedeného pod bodom 3) rozsudku, či v prípadnej možnosti vykonať trestné stíhanie i voči ďalšiemu spolupáchateľovi. Všetky podstatné okolnosti tejto trestnej činnosti už totiž boli známe z predchádzajúcich dôkazov a nebolo vôbec sporné, že s obžalovaným vnikla do garáže poškodeného ďalšia osoba. Možno sa stotožniť s tvrdením páchateľa, že obžalovaný v podstate „len“ nepopieral spáchanie trestnej činnosti pod ťarchou vykonaných dôkazov a po oboznámení sa s právnym názorom krajského súdu uvedeného v uznesení sp. zn.: 2To/150/2015-493 z 26.11.2015. Konanie obžalovaného nemožno preto hodnotiť ako napomáhanie príslušným orgánom a tým mu priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Nesprávny bol i postup súdu prvého stupňa, keď obžalovanému priznal uvedenú poľahčujúcu okolnosť, bez priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznanie sa a úprimné oľutovanie). Uvedené poľahčujúce okolnosti na seba totiž logicky nadväzujú a úzko spolu súvisia a priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona nutne predpokladá i naplnenie podmienok na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a je tým logicky podmienené. V danom prípade však nebolo možné priznať obžalovanému ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona - teda priznanie sa a úprimné oľutovanie trestného činu. Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti sprvu popieral, priznať sa rozhodol až po oboznámení sa s právnym názorom krajského súdu uvedeného v uznesení sp. zn.: 2To/150/2015-493 z 26.11.2015. Išlo teda o konanie jednoznačne účelové, o čom svedčí jeho vyjadrenie v práve posledného slova, že sa priznal i k tomu, čo nebolo jeho vinou. Možno preto skonštatovať, že obžalovaný sa síce priznal, ale nebol naplnený znak úprimného oľutovania spáchania trestného činu. Krajský súd sa teda nestotožnil s tvrdením obžalovaného, že je u neho dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Na základe uvedeného sa krajský súd stotožnil s tvrdením prokurátora, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil, keď u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona a trest následne ukladal na dolnej hranici trestnej sadzby s poukazom na § 38 ods.2 Tr. zákona. Týmto postupom boli porušené ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestov a uložený trest bol neprimerane nízky. Krajský súd preto výrok o treste v napadnutom rozsudku zrušil a sám rozhodol o uložení trestu nanovo. U obžalovaného bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, pretože spáchal viacero trestných činov. Poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Prevažovali priťažujúce okolnosti. Vzhľadom na to bolo potrebné trestnú sadzbu upraviť postupom podľa § 38 ods.4 Tr. zákona a dolnú hranicu trestnej sadzby zvýšiť o jednu tretinu. Keďže obžalovaný spáchal viacero trestných činov, bolo potrebné ukladať trest úhrnný a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Tým bol v danom prípade trestný čin podľa § 218 ods.2, ods.3 písm. a) Tr. zákona. Krajský súd preto postupom podľa § 38 ods.4 Tr. zákona o jednu tretinu zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v § 218 Tr. zákona a trest ukladal v tomto zákonnom rozpätí. Trest následne krajský súd individualizoval na dolnej hranici upravenej (zvýšenej) trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný po prepustení z väzby porušoval podmienky uložené mu v rámci dohľadu probačného a mediačného úradníka, požíval omamné látky a alkohol a napokon musel byť opätovne vzatý do väzby, by sa prípadné ukladanie podmienečného trestu zjavne minulo účinkom. Trest ukladal ako trest nepodmienečný. Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest považuje krajský súd za dostatočný z hľadiska naplnenia predpokladov individuálnej i generálnej prevencie i ochrany spoločnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd nezistil dôvodnosť odvolacích námietok obžalovaného, bolo jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.