KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trenčín27. 4. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/258/2015 z 27. 4. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. apríla 2016, sp. zn. 19CoE/258/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3215201520.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/258/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201520
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215201520.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného S., zastúpeného A. proti povinnej P., o vymoženie
156,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou, č.k. 5Er/260/2015-57 zo dňa 12. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a uložil oprávnenému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktorým je vyjadrenie k výzve zo dňa
05.06.2015, ktoré vytvorili súdny spis a za vyhotovenie jeho rovnopisu a príloh doručovaných účastníkom
vo výške 3 Eur, na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, do 3 dní od právoplatnosti
predmetného uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou, č.k. 5Er/260/2015-32 zo dňa 17.06.2015 bola zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.09.2015, č.k. 23CoE/147/2015-49 nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.09.2015. Súd prvého stupňa dôvodil ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, §
5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položku 20a sadzobníka súdnych
poplatkov. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia súd prvého stupňa rozhodol tak, že oprávnený
je povinný nahradiť trovy konania spočívajúce v úhrade súdneho poplatku za vyhotovenie
rovnopisu podania a jeho príloh, ktoré vytvorili súdny spis a za vyhotovenie rovnopisov podaní a ich
príloh doručovaných účastníkom - pol. 20a sadzobníka súdnych poplatkov s poukazom na § 5 ods. 1
písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa, vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h), i) O.s.p. Rozhodnutie súdu považoval za nedôvodné
a arbitrárne, čím bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom. Konštatoval, že v danej veci
absentuje výslovný prejav vôle účastníka, ktorým by žiadal vyhotoviť rovnopis podania, a preto súd
vykonal poplatkový úkon v zmysle položky 20a ods. 1 sadzobníka bez návrhu účastníka. Dôvodil, že
zákon o súdnych poplatkoch neobsahuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie
takéhoto rovnopisu, a to s poukazom na § 2 ods. 1 zákona. Oprávnený zdôraznil neprípustnosť uloženia
povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky 20a sadzobníka v prípade absencie výslovného návrhu na
vykonanie tohto úkonu účastníkom. Bol toho názoru, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob
podania návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Dal
do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 6MCdo
7/2011. Oprávnený záverom uviedol, že prípadný poplatok za podanie podpísané ZEP je už obsiahnutý



v súdnom poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. S ohľadom na odvolacie
dôvody oprávnený navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pretože je vecne správne. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
iba v časti o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok, preto odvolací súd preskúmaval iba túto
odvolaním napadnutú časť uznesenia, výrok o zastavení exekučného konania zostal právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa Položky 20a časť II. - Poplatky za úkony súdov sadzobníka súdnych poplatkov, za vyhotovenie
rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh
doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, je súdny poplatok za každú stranu 0,10 Eur najmenej
10 Eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 Eur za ostatné
podania s prílohami.

Podľa Poznámky č. 1 k Položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v prípade podaní urobených
elektronickými prostriedkami, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný
počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že oprávnený na výzvu súdu prvého stupňa zaslal Všeobecné
obchodné podmienky S. (ďalej len „VOP“), v celkovom počte 21 strán, pričom toto podanie bolo urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podanie oprávneného si
vyžadovalo vykonanie úkonov súdu, a to vyhotovenie rovnopisu VOP pre vytvorenie súdneho spisu,
ktoré sú spoplatnené v zmysle položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, v danom prípade
minimálnou sumou 3 Eur.

Vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd zastáva názor, že
nakoľko podanie oprávneného zo dňa 03.06.2015, t. j. VOP, doručené súdu prvého stupňa dňa
05.06.2015, bolo urobené elektronickými prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, súd prvého stupňa postupoval správne, keď za vyhotovenie rovnopisu
tohto podania uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle Položky 20a sadzobníka
súdnych poplatkov.

Odvolateľ svoju obranu proti uloženej poplatkovej povinnosti založil na tvrdení, že v predmetnom
konaní vykonanie predmetného úkonu nenavrhol. Odvolací súd sa však v tejto otázke stotožňuje s
právnym názorom súdu prvého stupňa, že zo zmyslu doplnenia položky 20a do sadzobníka, ktorým
je pokrytie vecných nákladov za vyhotovenie rovnopisu elektronického podania, pojem „navrhovateľ“
uvedený v citovanom zákonnom ustanovení, nemožno vykladať v úzkom zmysle iba ako navrhovateľ,
ktorý podal návrh vo veci samej, ale treba ho vykladať širšie ako navrhovateľa spoplatňovaného úkonu.
Preto pre vznik poplatkovej povinnosti v tomto prípade stačí, že išlo o podanie, ktoré sa týkalo predmetnej



veci, a preto sa stalo súčasťou súdneho spisu a ten, kto ho urobil, je navrhovateľom v zmysle § 5 ods.
1 písm. a) zákona.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného, odkazujúcim na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republikyzo dňa 23.06.2011, sp. zn. 6MCdo 7/2011, odvolací súd uvádza, že má za to, že
v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6MCdo 7/2011 sa
riešila otázka, či medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. a ustanoveniami zákona o súdnych
poplatkoch o vecnom a o osobnom oslobodení od týchto poplatkov je pomer špeciality, nakoľko
poplatníkom v tomto konaní mala byť správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, ktorá je v zmysle zákona
o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku. Najvyšší súd v tomto konaní nevyslovil
záver, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami
zaručeným elektronickým podpisom nie je navrhovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok v
zmysle položky 20a sadzobníka. Konštatoval len, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania a príloh
urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom by ukladanie povinnosti
účastníkovi nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti s týmto úkonom, neprichádzalo do úvahy,
a to v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. V tejto súvislosti skonštatoval aj to, že povinnosť zaplatiť súdny
poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti, preto pomer špeciality
medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. a ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch o
vecnom a osobnom oslobodení od týchto poplatkov neprichádza do úvahy. Tento záver potvrdzuje aj
Poznámka k Položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej v prípade podaní urobených
elektronickými prostriedkami, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný
počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. Zákon o súdnych poplatkoch tak sám výslovne rozlišuje medzi súdnym
poplatkom za úkon súdu vymedzený v položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov a úhradou vecných
nákladov podľa uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Náhradu vecných nákladov
tak nemožno stotožňovať so súdnym poplatkom, ale predstavuje finančné prostriedky, ktoré
sú súdy oprávnené od účastníkov vyberať za vyhotovenie fotokópií podaní v určitej výške,
a to v tých prípadoch, ktoré upravuje ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. a § 44 ods. 1 O.s.p. Z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 6MCdo 7/2011 teda vyplýva záver, že
poplatníka v prípade vecného alebo osobného oslobodenia od platenia súdneho poplatku nie je možné
zaviazať na náhradu trov konania štátu v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. Ak však poplatník, resp. konanie nie
je od platenia súdnych poplatkov oslobodené, nič nebráni tomu, aby súd uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok podľa položky 20a sadzobníka za vyhotovenie rovnopisu podania a príloh urobeného
elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Napokon v súvislosti s námietkou oprávneného, podľa ktorej tento poplatok nie je vyberaný na
prospech jeho pôvodcu, považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že vzhľadom na pretrvávajúcu
povinnú existenciu súdneho spisu v písomnej podobe bolo vyhotovenie rovnopisu podania oprávneného
nepochybne v jeho prospech, pretože bez neho by (odvolacie) konanie nemohlo prebehnúť.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3215201520)

  1. 8. 9. 2015Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/147/2015 z 8. 9. 2015
  2. 12. 10. 2015Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 5Er/260/2015 z 12. 10. 2015potvrdené
  3. 27. 4. 2016Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/258/2015 z 27. 4. 2016 (toto rozhodnutie)