Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/254/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201609 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215201609.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: L. S., s.r.o., so sídlom P. XXX/A, X., IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. P. W., PhD., advokátkou so sídlom T. XX, X., korešpondenčná adresa P. XXX/A, X., proti povinnému: H. T., bytom X. nad X., U. XXXX/XX, o vymoženie 331,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Er/217/2015 - 57 zo dňa 17. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o uložení poplatkovej povinnosti oprávnenému p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami vo výške 3,- Eur podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, v časti výroku o uložení poplatkovej povinnosti oprávnenému, podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f), h) a i) O.s.p. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za neodôvodnené a arbitrárne, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Konštatoval, že skutočnosť, že doručil súdu na základe jeho výzvy podanie, ktoré bolo podpísané so zaručeným elektronickým podpisom, neznamená, že navrhoval vykonanie poplatkového úkonu v zmysle ust. položky 20a ods. 1 Sadzobníka. Súd prvého stupňa tak podľa jeho názoru vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka. Podľa jeho názoru, poplatok je peňažná platba istým ekvivalentom činnosti orgánu štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu. Podľa jeho názoru je zákon o súdnych poplatkoch konštruovaný tak, že poplatok znáša ten, kto činnosť súdu žiada alebo kto z nej má prospech. Uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu považoval za duplicitný. Uviedol, že uloženie poplatkovej povinnosti je v rozpore so zákonom z dôvodu nedostatku návrhu a nedostatku v stanovení osoby poplatníka v zákone o súdnych poplatkoch a zároveň v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona o súdnych poplatkoch, súdny poplatok nemôže vzniknúť skôr, ako je rozhodnuté o veci samej. Záverom taktiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6 M Cdo 7/2011 zo dňa 23.06.2011. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 29.04.2015 bola na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou doručená žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného. Nakoľko žiadosť o vykonanie exekúcie neobsahovala všetky potrebné doklady, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie spôsobilosti exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa vyzval oprávneného na predloženie zmlúv o postúpení pohľadávok, zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere obsahujúcich rozhodcovskú doložku, na základe ktorých bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Dňa 17.06.2015 prijala elektronická podateľňa Okresného súdu Považská Bystrica podanie urobené právnym zástupcom oprávneného, ktoré bolo podpísané so zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd uvádza, že predpokladom uloženia poplatkovej povinnosti v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, je vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. V tomto konkrétnom prípade je nesporné, že elektronická podateľňa súdu prvého stupňa zaevidovala podanie oprávneného, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a zároveň bolo podpísané prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, pričom bolo potrebné vyhotoviť jeden rovnopis takéhoto podania tak, aby mohol tvoriť súčasť súdneho spisu. Takisto má odvolací súd za preukázané, že poplatková povinnosť bola uložená osobe - oprávnenému, s ktorou zákon o súdnych poplatkoch spája vznik poplatkovej povinnosti v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého je poplatníkom oprávnený a povinný v exekučnom konaní. Preto neobstojí ani námietka oprávneného ohľadom nedostatku návrhu a nedostatku stanovenia v osobe poplatníka, nakoľko ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, na ktoré sa oprávnený odvolával, sa na daný prípad nepoužije. Pokiaľ oprávnený uviedol, že poplatková povinnosť nemohla vzniknúť v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona o súdnych poplatkoch skôr, ako sa rozhodlo vo veci samej, aj túto bolo treba vyhodnotiť ako nedôvodnú. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká aj podaním návrhu. V zmysle uvedeného sa za návrh považuje aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd v zmysle v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 preskúmava mimo iné aj súlad exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, je nevyhnutným predpokladom takéhoto preskúmania aj predloženie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného je potrebné doplnenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie považovať za návrh, resp. jeho časť, a preto je na vec potrebné aplikovať ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ oprávnený poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 7/2011 zo dňa 23.06.2011, je potrebné uviesť, že to sa na prejednávanú vec nie celkom vzťahuje. Právna veta, na ktorú poukazuje oprávnený síce hovorí, že nemožno ukladať povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré vznikli v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme, avšak v danom prípade sa pod pojmom náhrada trov štátu myslia trovy, resp. vecné náklady, ktoré vznikajú v zmysle ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pri vyhotovovaní potrebného počtu rovnopisov. Samotné rozhodnutie, na ktoré oprávnený poukazuje, diferencuje medzi náhradou trov v zmysle ust. § 42 ods. 3 O.s.p. a poplatkovou povinnosťou v zmysle zákona o súdnych poplatkoch. Z uvedeného je teda zjavné, že v prípade vyhotovenia potrebných počtov rovnopisov súdom v prípade elektronického podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, súd od účastníka nežiada náhradu vecných nákladov v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., avšak daný úkon podlieha spoplatneniu v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. V danom prípade sa teda zamedzuje duplicitnému spoplatneniu vyhotovenia potrebného počtu rovnopisov, pokiaľ účastníkom konania neboli zaslané v požadovanom počte. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením odporcu, že prípadný poplatok za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom je už obsiahnutý v súdnom poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie. Zákon totiž nevylučuje, aby účastníkovi konania vznikla poplatková povinnosť napr. z podania návrhu vo veci samej a zároveň za vyhotovenie rovnopisu podaní, ktoré boli podané elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. V prípade ak by odvolací súd pripustil výklad, podľa ktorého je „poplatok“ či prípadné náklady za vyhotovenie rovnopisu za podanie urobené elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom kryté poplatkom za návrh, takýto výklad by znamenal, že položka č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov by z veľkej časti stratila svoj zmysel. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, na ktorú bol dôvodne zaviazaný napadnutým uznesením súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .