Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/249/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216200216 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3216200216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci zníženia výživného na plnoleté dieťa A., zastúpenú A., o návrhu povinnej osoby J., zastúpeného A., o zníženie výživného, o odvolaní povinnej osoby J. A. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. apríla 2016, č.k. 5C/24/2016-64, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že z n i ž u j e výživné zo strany povinnej osoby J. A. na plnoletú A. A. zo sumy 40 eur na sumu 27,13 eur mesačne s účinnosťou od 26.01.2016, ktoré je povinná osoba povinná platiť k rukám plnoletej A., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Tým z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12.02.2010, č.k. 2P/155/2009-120 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.07.2010, č.k. 5CoP/28/2010-158. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh povinnej osoby J. A. (v konaní pred súdom prvej inštancie o značený ako navrhovateľ) o zníženie výživného na plnoletú A. A. (v konaní pred súdom prvej inštancie označená ako odporkyňa). Porovnaním pomerov účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný. Príjem povinnej osoby sa od posledného rozhodovania (v r. 2010) mierne zvýšil (z vtedajších 130 eur - dávka v hmotnej núdzi - na súčasných 190,80 eur - invalidný dôchodok + dávka v hmotnej núdzi) a okrem toho má aj príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy, ktorý je približne v sume 3 eur mesačne v priemere, a nepravidelný príjem z vlastníctva lesných pozemkov. Povinná osoba J. A. síce preukázal, že sa znížila miera poklesu jeho schopnosti zamestnať sa až na úroveň 60 %, no okrem o približne 9 eur vyššieho výdavku na zálohové platby na byt podstatné zvýšenie svojich výdavkov nepreukázal. Plnoletá A. sa naďalej pripravuje na povolanie, a to štúdiom na vysokej škole v I., kým v roku 2010 bola stredoškoláčka. Výdavky plnoletého dieťaťa sa teda podstatne zvýšili (cestovné, ubytovanie v I., učebnice a celkové náklady na život). Plnoletá A. zároveň poberá sociálne štipendium vo výške 235 eur mesačne a iné príjmy v súčasnosti nemá. Príjmy matky zistené neboli a tieto J. A. navrhol preukázať až na pojednávaní, pričom tento dôkaz súd nevykonal, pretože ho považoval za nadbytočný a za týmto účelom by musel odročiť pojednávanie, čo by bolo neúčelné a nehospodárne, pretože bez ohľadu na príjem matky plnoletej A. súd dospel k záveru, že možnosti, schopnosti a pomery povinnej osoby sú jednoznačne na takej úrovni, aby aj naďalej platil výživné v sume 40 eur mesačne. Okrem toho už na základe toho, že plnoletej A. bolo priznané sociálne štipendium, nie je potrebné skúmať príjem jej matky, keďže táto je na účely sociálneho štipendia spoločne posudzovanou osobou, pričom rozhodujúcim príjmom, v ktorom musel byť v zmysle vyhlášky č. 102/2006 Z. z. zahrnutý aj príjem matky plnoletej A., bol vo výške 227,40 eur, čo vyplýva z rozhodnutia o štipendiu. Plnoletá A. sa štúdiom jednoznačne pripravuje na svoje budúce povolanie a nie je schopná sama sa živiť. J. A. má vyživovaciu povinnosť iba voči plnoletej A., táto stále trvá a oproti poslednej úprave výživného má J. A. síce zníženú mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, no zároveň o približne 30 eur vyššie príjmy, iba o cca 9 eur vyššie výdavky a suma výživného 40 eur nemôže pokryť ani len základné životné potreby plnoletej A., keď len ubytovanie na internáte hradí mesačne vo výške 69 eur. Rovnako tak celkové náklady plnoletej A. nemôžu byť pokryté výlučne priznaným sociálnym štipendiom a bez ohľadu na štipendium jeho priznanie nezbavuje vyživovacej povinnosti rodiča, keď uhrádzanie životných potrieb nezaopatreného dieťaťa je v prvom rade povinnosťou rodičov, ktorí by mali vyvinúť maximálnu snahu, aby svoju vyživovaciu povinnosť mohli plniť. Okrem toho súd poukázal aj na tú okolnosť, že výška vyživovacej povinnosti iba o 12,87 eur prevyšuje sumu minimálneho výživného, ktoré by bol J. A. povinný platiť plnoletej A. v každom prípade, pokiaľ by jeho vyživovacia povinnosť trvala, a to bez ohľadu na výšku jeho príjmov a výdavkov alebo na to, či by vôbec nejaký príjem mal. V neposlednom rade súd poukázal aj na to, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu má prednosť pred ostatnými výdavkami a J. A. zatajil súdu tú skutočnosť, že má nehnuteľný majetok, z ktorého prenájmu má príjem, ktorý hodnoverným spôsobom ani nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd návrh povinnej osoby J. A. na zníženie výživného zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže plnoletá A., ktorá mala vo veci úspech, nežiadala náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba povinná výživou J. A. (v konaní pred súdom prvej inštancie označený ako navrhovateľ), domáhal sa jeho zmeny a zníženia výživného na minimálnu zákonnú výšku. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažuje za správne, nakoľko mal za to, že v danom prípade bola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane povinného rodiča a aj na strane oprávnenej osoby, ktorá odôvodňuje zníženie výživného. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (rok 2010) sa výrazne zhoršil jeho zdravotný stav, v roku 2012 bol dlhodobo práceneschopný, pričom v novembri 2014 mu bola miera schopnosti zamestnať sa znížená až na 60 %, v dôsledku čoho sú jeho možnosti zamestnať sa výrazne obmedzené. Kým v roku 2009 - 2010 sa mu podarilo viackrát zamestnať a dosiahnuť príjem z pracovnej činnosti, od apríla 2010 až doposiaľ je dlhodobo nezamestnaný. Jeho príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške cca 155 eur, dávky v hmotnej núdzi vo výške 36,20 eur, teda dosahuje mesačne len cca 190 eur. Iný príjem nemá, s výnimkou príjmu za nehnuteľnosti (za prenájom poľnohospodárskych pozemkov cca 40 eur ročne a za lesné pozemky dostáva od lesného spoločenstva cca 40 eur ročne, avšak ide o nepravidelný príjem). Je síce pravdou, že jeho príjem sa od posledného rozhodovania mierne zvýšil, avšak napriek tomu nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť plnoletej dcére výživné ako doposiaľ, bez ohrozenia vlastnej výživy. Len náklady na bývanie, ktoré preukázal, predstavujú cca 170 eur a po ich úhrade mu nezostáva ani suma zodpovedajúca výške minimálneho výživného, určeného zákonom. Mal za to, že pomery na strane plnoletej A. sa od poslednej úpravy výživného výrazne zlepšili. Aj keď je pravdou, že je vysokoškoláčka a jej náklady sa zvýšili, táto dosahuje pravidelný príjem vo výške 235 eur (sociálne štipendium), ktorý jej evidentne postačuje na úhradu všetkých nákladov, ktoré má. Mal za to, že plnoletá A. v konaní nepreukázala, že by jej pravidelné mesačné výdavky prevyšovali výšku sociálneho štipendia, ktoré poberá, a že by nemala z čoho uspokojiť svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby je treba posudzovať nielen v závislosti od veku, ale aj schopností živiť sa sám. Okrem toho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére je povinná podľa svojich schopností a možností plniť aj matka. Uplatnil si náhradu trov konania z titulu nákladov právneho zastúpenia v celkovej výške 223,74 eur. 3. Plnoletá A. A. (v konaní pred súdom prvej inštancie označená ako odporkyňa) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu. Uviedla, že vyživovacia povinnosť povinnej osoby má jednoznačnú prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Mala za to, že povinný rodič nijakým spôsobom nepreukázal takú zmenu majetkových pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie už aj tak veľmi nízkej vyživovacej povinnosti. Zamietnutie návrhu na zníženie výživného preto považovala za dôvodné a spravodlivé. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.), ďalej len CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP a dospel k záveru, že odvolanie povinnej osoby J. A. je dôvodné. 5. Odvolací súd poukazuje na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Podľa prechodných a záverečných ustanovení Civilného sporového poriadku, ako aj Civilného mimosporového poriadku sa Civilný sporový poriadok, ako aj Civilný mimosporový poriadok použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak § 396 CMP neustanovuje inak. 6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že porovnaním pomerov účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný. Príjem povinnej osoby J. A. sa od posledného rozhodovania mierne zvýšil (z vtedajších 130 eur na súčasných 190,80 eur), a hoci sa znížila miera poklesu jeho schopnosti zamestnať sa až na úroveň 60 %, okrem o cca 9 eur vyššieho výdavku na zálohové platby na byt, podstatné zvýšenie výdavkov J. A. nepreukázal. Plnoletá A. bola v čase posledného rozhodovania stredoškoláčka, v súčasnosti je študentkou vysokej školy, v súvislosti so štúdium sa jej náklady zvýšili. Aj keď je plnoletá A. poberateľkou sociálneho štipendia, celkové jej náklady nemôžu byť pokryté výlučne priznaným sociálnym štipendiom a bez ohľadu na štipendium jeho priznanie nezbavuje vyživovacej povinnosti povinného rodiča, keď uhrádzanie životných potrieb nezaopatreného dieťaťa je v prvom rade povinnosťou rodičov. Súd poukázal tiež na tú okolnosť, že výška vyživovacej povinnosti iba o 12,87 eur prevyšuje sumu minimálneho výživného, ktoré by bol povinný J. A. platiť plnoletej A. v každom prípade, pokiaľ by jeho vyživovacia povinnosť trvala, a to bez ohľadu na výšku jeho príjmov a výdavkov, alebo na to, či by vôbec nejaký príjem mal. 7. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. 8. Podľa § 62 ods. 1 - 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 9. Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa určuje podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania o tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné možno zmeniť v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť. 10. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodovanie o výživnom, kedy sa jedná o maloleté dieťa a kedy musí byť priznanie výživného, zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa, je pravidlom. Pre priznanie výživného plnoletému dieťaťu je však treba nazerať odlišne, nakoľko plnoletá osoba by mala byť zásadne schopná sa postarať o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Je nepochybné, že štúdium oprávnenej osoby na vysokej škole predstavuje okolnosť, ktorá odôvodňuje priznanie výživného zo strany povinnej osoby, avšak odôvodnené potreby je treba posudzovať nielen v závislosti od veku, ale aj schopnosti živiť sa sám. Životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne rodičov, a pokiaľ je životná úroveň na hranici životného minima, aj výživné by malo byť určené minimálne. 11. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že posledná úprava výživného na v tom čase maloletú A. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12.02.2010, č.k. 2P/155/2009-120 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.07.2010, č.k. 5CoP/28/2010-158 tak, že J. A. ako osobe povinnej výživou bolo zvýšené výživné zo sumy 23,24 eur na sumu 40 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2010. V tom čase mal. A. ukončila základnú školu a začala navštevovať gymnázium. Osoba povinná výživou J. A. bol v tom čase evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 130 eur mesačne. Matka mal. A. bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur mesačne, okrem mal. A. mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. K.. V čase podania návrhu na zníženie výživného bola plnoletá A. študentkou X. ročníka právnickej fakulty Q., poberala sociálne štipendium vo výške 235 eur. Je nepochybné, že v porovnaní s poslednou úpravou výživného sa výdavky na strane plnoletej A. podstatne zvýšili (cestovné, ubytovanie v I., školské potreby a celkové náklady na život). Pokiaľ ide o pomery na strane povinnej osoby výživou J. A., z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že J. A. bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti pracovať 40 % ku dňu 26.09.2012 a podľa lekárskej správy zo dňa 17.03.2015 sa miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížila na 60 %. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie J. A. poberal invalidný dôchodok vo výške 154,60 eur, dávku v hmotnej núdzi vo výške 36,20 eur a mal príjmy z prenájmu nehnuteľného majetku cca 40 eur ročne (pôda v družstve) a cca 40 eur ročne (nepravidelne z lesného spoločenstva, naposledy v roku 2014). Z výsluchu J. A. pred súdom prvej inštancie vyplýva, že mesačne hradí náklady na bývanie a náklady spojené s užívaním bytu vo výške 139 eur mesačne, ďalej má náklady na lieky vo výške 33 eur mesačne. Okrem plnoletej A. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je dlhodobo nezamestnaný, v dôsledku jeho invalidity sú jeho možnosti a schopnosti zamestnať sa, výrazne obmedzené. Na základe takto zistených osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že zistené pomery odôvodňujú zníženie výživného zo strany povinnej osoby na plnoletú A. zo sumy 40 eur na sumu 27,13 eur mesačne, zodpovedajúcu výške minimálneho zákonného výživného v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V porovnaní s poslednou úpravou výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane povinného rodiča J. A. v tom, že bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti pracovať na 60 %, v dôsledku čoho sú jeho schopnosti a možnosti zamestnať sa výrazne obmedzené. Plnoletá A. poberá sociálne štipendium vo výške 235 eur mesačne, pričom s pripočítaním rodinných prídavkov, minimálneho výživného zo strany jej matky a taktiež zo strany povinného rodiča J. A., jej príjem takto predstavuje sumu viac ako 300 eur mesačne, ktorá suma by mala postačovať na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb. Príjem plnoletej A. vo výške cca 300 eur mesačne je podstatne vyšší než príjem jej otca J. A., pričom je potrebné zdôrazniť, že životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne rodičov, pokiaľ je životná úroveň rodiča na hranici životného minima, aj výživné musí byť určené len vo výške minimálneho zákonného výživného v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Tá okolnosť, že príjem povinného rodiča J. A. je minimálny, je ovplyvnený jeho nepriaznivým zdravotným stavom, jeho invaliditou, výrazným poklesom schopnosti zamestnať sa. S prihliadnutím na uvedené okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že v súčasných schopnostiach a možnostiach osoby povinnej výživou J. A. je platiť na plnoletú A. minimálne zákonné výživné, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, t.j. v sume 27,13 eur mesačne. 12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. 14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).