Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/847/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508201191 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3508201191.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu R., zastúpeného V., proti žalovanej W., zastúpenej M., o zaplatenie 5.300,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. augusta 2015, č.k. 6C/35/2010-296, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 5.300,04 Eur z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Vo výroku II. rozhodol, že žalovanej priznáva náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 29.03.2006 zistil, že v tento deň bola vykonaná kontrola odberného miesta XXXXXXXXXX u žalovanej na ulici O. XXX v T.. V bode 2 protokolu je uvedené, že overovacie plomby O 3 kusy sú v poriadku, montážne plomby R. XXX 2 kusy sú poškodené. Z prílohy k protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona o energetike v opise skutkového stavu je uvedené, že rozvodňa merania je na fasáde domu vo dvore za bránou, je verejne neprístupná. V rozvodni merania sú poškodené montážne plomby na svorkovnici elektromera. Na elektromery sú rozpojené derivačné svorky na fáze L1 a L2, na týchto fázach elektromer nezaznamenáva spotrebu. Boli zaistené veci poškodené plomby R. XXX. Zo záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 29.03.2006 súd zistil, že ako odberateľ je tu uvedená žalovaná bytom O. XXX, T. s adresou odberného miesta XXXXXXXXXX. Z listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu mal za preukázané, že v zmluvnom vzťahu so žalobcom bola žalovaná, a preto bola v konaní pasívne legitimovaná. Vzhľadom k tomu, že žalovaná namietala zákonnosť postupu žalobcu pri vykonávaní kontroly odberného miesta, súd prvej inštancie po výsluchu svedkov nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia poškodenia montážnych plomb a meracieho zariadenia. Vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania skonštatoval, že v dokumentácii a hlavne Protokole č. XXXX/XX/XXXX, ktorý by mal byť podkladom pre možnosť uplatnenia náhrady škody, nie je uvedený rozsah poškodenia zabezpečovacej značky autorizovanej osoby (montážna plomba), aké znaky poškodenia značky vykazujú (popis) a ani akým spôsobom došlo k ich poškodeniu. Ani z predloženej dokumentácie, ani z predložených fotografií, ani z popisu v Protokole č. XXXX/XX/XXXX nemožno jednoznačne skonštatovať, že boli montážne plomby poškodené a bez mechanoskopického skúmania je to nemožné. Za podstatnú považoval súd odpoveď znalca k otázke, či napĺňa zistená a popísaná situácia v Protokole č. XXXX/XX/XXXX znaky neoprávneného odberu, keď znalec sa jasne vyjadril, že protokol má názov "Protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona o energetike", nie je v ňom však zdokumentované poškodenie, ako bolo poškodenie spôsobené, čo a v akom rozsahu bolo poškodené. Protokol by mohol byť základom pre stanovenie výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny iba v prípade, že by boli preukázateľne poškodené montážne plomby, čo však z fotografickej dokumentácie bez ďalšieho dokazovania nie je zrejmé. Rovnako sa znalec vyjadril i k otázke, či možno charakterizovať zistený stav v Protokole č. XXXX/ XX/XXXX zo dňa 29.03.2006, ako porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené zásadné okolnosti, ktoré mali byť podkladom pre možnosť uplatnenia náhrady škody a podkladom pre možnosť pristúpenia k stanoveniu výšky škody, ktorú Protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona o energetike postráda, nie je možné nahradiť dodatočne skutočnosťami prezentovanými svedkami, ktorí samotnú kontrolu vykonávali a ktorí opomenuli v predmetnom protokole uviesť podstatné a zásadné okolnosti pre možnosť uplatnenia náhrady škody spôsobenej možným, no nie preukázaným neoprávneným odberom elektriny podľa § 39 ods. 1 písmeno b/ a c/ Zákona č. 656/2004. Keď znalec vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že z predloženej dokumentácie, z fotografií, ani z popisu v Protokole č. XXXX/XX/XXXX nemožno jednoznačne skonštatovať, či boli montážne plomby poškodené a akým spôsobom boli poškodené, pričom bez mechanoskopického skúmania je to nemožné, podkladom pre iný záver znalca nemohla byť dodatočne predložená fotodokumentácia, z ktorej nie je už v súčasnosti zrejmé, či sa týkala predmetného tvrdeného neoprávneného odberu a s odstupom tak veľkého časového úseku ani predložené podnikové plomby, keď žalobcom nebolo preukázané, že predmetné podnikové plomby sú plombami, ktoré by pochádzali z predmetného elektromeru. Uvedená odpoveď znalca v znaleckom posudku, že bol vykonaný zásah na svorkovnici, ktorý neumožňoval správnu funkciu meradla, čo znamená, že určené meradlo nemohlo zaznamenávať správne hodnoty, na ktorú skutočnosť poukazuje v nadväznosti na ust. § 39 ods. 1 písmeno b/ a c/ právny zástupca žalobcu, v kontexte celého znaleckého posudku s poukazom na nedôsledne spracovaný Protokol o zistení neoprávneného odberu č. XXXX/XX/XXXX je nepostačujúce pre konštatovanie súdu o neoprávnenom odbere. Naviac znalec v odpovedi na otázku č. 6 v znaleckom posudku uviedol, že v danom prípade nie je možné vylúčiť ani montážnu chybu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 488, § 489, § 494 Obč. zákonníka, § 39 ods. 1, 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 30.06.2006. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalovanej priznal náhradu vo výške 100% ňou uplatnených účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. Vyslovil názor, že v konaní bola dostatočne preukázaná skutočnosť, že montážne plomby na predmetnom odbernom mieste žalovanej boli poškodené. Táto skutočnosť bola preukázaná viacerými dôkazmi, a to Protokolom č. XXXX/XX/XXXX, výpoveďami svedkov, fotodokumentáciou a aj doložením poškodených plomb z predmetného elektromera. Mal za to, že súd nedostatočne a nesprávne zhodnotil uvedené dôkazy, a to najmä Protokol č. XXXX/XX/XXXX, v ktorom pracovníci jasne uviedli, že sú poškodené dve montážne plomby, a ktorý bol synom žalovanej bez výhrad, súhlasne podpísaný. Fotodokumentácia taktiež jasne preukazuje samotné poškodenie plomb, ktoré však súd nezohľadnil. Obaja pracovníci, ktorí vykonali kontrolu, vypovedali pred súdom zhodne, že počas kontroly vykonanej na odbernom mieste žalovanej zistili poškodenie montážnych plomb, t.j. zabezpečovacích značiek. Nepovažoval za správny názoru súdu, že nie je dodatočne možné nahradiť skutočnosti, ktoré protokol o zistení neoprávneného odberu pôvodne neobsahoval, skutočnosťami prezentovanými svedkami, ktorí samotnú kontrolu vykonávali a ktorí opomenuli uviesť podstatné a zákonné okolnosti pre uplatnenie náhrady škody. Naopak mal za to, že v protokole bolo jasne uvedené, že montážne plomby R. XXX v počte 2 ks sú poškodené. Výpovede svedkov teda nenahrádzajú a ani nebolo ich účelom nahradiť alebo doplniť skutočnosti, ktoré protokol neobsahuje, ale len potvrdiť už v ňom uvedené skutočnosti a to, že montážne plomby boli zjavne poškodené, čo napokon aj vyplynulo z oboch výpovedí kontrolórov. Zároveň v tejto súvislosti uviedol, že žiaden právny predpis neupravuje, čo by mali byť ešte ďalšie podstatné a zásadné okolnosti pre možnosť uplatnenia náhrady škody, ktoré by Protokol o zistení neoprávneného odberu musel obsahovať, dokonca žiaden právny predpis nepredpisuje ani len povinnosť vyhotovovať takýto protokol o zistení neoprávneného odberu. Preto považoval konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že protokol neobsahoval údaje o spôsobe poškodenia, či rozsahu poškodenia za nesprávne, resp. ničím nepodložené. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v rozpore s ust. § 132 O.s.p. dostatočne nevysvetlil, prečo považoval za kľúčový len jeden dôkaz, a to znalecký posudok č. X/XXXX, o ktorý opieral celé odôvodnenie svojho rozhodnutia, pričom znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, prečo súd nezohľadnil skutočnosť vyplývajúcu z dôkazu Protokol o zistení neoprávneného odberu, že syn žalovanej v deň kontroly súhlasne podpísal predmetný protokol, na ktorom bolo uvedené, že montážne plomby boli poškodené. Taktiež nie je dostatočne odôvodnené, prečo súd neprihliadol na výpovede kontrolórov, ktorí zhodne dosvedčili skutočnosť, že pri kontrole odberného miesta žalovanej zistili neoprávnený odber, pri ktorom našli poškodené montážne plomby. Ďalej uviedol, že nemožno vyvodzovať záver o poškodení montážnych plomb na základe skutočností, že v Protokole č. XXXX/XX/XXXX boli či neboli uvedené informácie o rozsahu poškodenia, znakoch poškodeniach značky, ktoré vykazovali a spôsobe, akým došlo k ich poškodeniu, keď podľa jeho názoru pre posúdenie neoprávneného odberu je dôležitá tá skutočnosť, či zabezpečovacie značky proti neoprávnenej manipulácii boli poškodené a teda nie je dôležité akým spôsobom k nemu došlo, nakoľko v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalovanej za daný stav elektromera. Uviedol, že samotné skonštatovanie znalca v znaleckom posudku, že bol vykonaný zásah na svorkovnici taktiež potvrdzuje skutočnosť, že montážne plomby museli byť poškodené. Účelom montážnych plomb, t.j. zabezpečovacích značiek je totiž zamedzenie neoprávneného zásahu do určeného meradla. Logicky teda vyplýva, že nie je možné vykonať zásah na svorkovnici bez toho, aby sa neporušili montážne plomby. Uvedené tvrdenie znalca v znaleckom posudku považoval za nepriamy dôkaz, že montážne plomby boli poškodené, ktorý spolu s inými priamymi dôkazmi jednoznačne preukazujú, že plomby boli poškodené. Zdôraznil, že zodpovednosť odberateľa elektriny za neoprávnený odber elektriny v súlade s § 39 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 656/2004 Z.z. nesie žalovaná, nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Predpokladom vzniku škody je samotný neoprávnený odber elektriny, to je stav v mieste odberu elektriny žalovanej, ktorý napĺňa znaky neoprávneného odberu. Mal za to, že existenciu tohto stavu v konaní preukázal jednotlivými dôkazmi. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že v prípade neoprávneného odberu ide o objektívnu zodpovednosť, a teda je potom irelevantné zisťovať spôsob akým došlo k porušeniu plomb alebo ich rozsah poškodenia, keď je preukázané samotné poškodenie plomb a neoprávnený zásah na svorkovnici. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko znalec uviedol, že došlo k zásahu na svorkovnici, rovnako boli ako dôkaz predložené montážne plomby, fotodokumentácia a ako svedkovia boli vypočutí kontrolóri, ktorí dané zistenia potvrdili, avšak ani tieto dôkazy súd nepovažoval za dostatočné, pričom jeho odôvodnenie vychádzalo najmä z toho, že protokol neobsahoval podstatné okolnosti, s čím nie je možné súhlasiť a celé svoje rozhodnutie vo veci zakladá len na vypracovanom znaleckom posudku. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné a prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy. S prihliadnutím k tomu, že súd takto nepostupoval, považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov a nezákonný. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, pretože nebolo preukázané, že neoprávnene zasahovala do určeného meradla a nemá vedomosť o tom, či vôbec niekto a kedy do meradla zasahoval. Nakoniec nemá vedomosť ani o tom, že do tohto meradla bolo neoprávnene zasahované, pretože nebola prítomná pri kontrole a protokol o tejto kontrole nepodpísala a dokonca ani nepoverila, nesplnomocnila na takýto úkon inú osobu, a to ani svojho syna. Uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom bezpečne nepreukázal, že ona ako odberateľka neoprávnene zasahovala (resp. nemala o tomto ani vedomosť) do meradla, ďalej nepreukázal, že do meradla, ak bolo vôbec zasiahnuté, nezasiahli iné subjekty a najmä a to v prípade, že by skutočne došlo k neoprávnenému zásahu do meradla, kedy k nemu došlo, teda či v tom čase bola odberateľkou. Uviedla, že nie je dlhodobou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, túto nadobudla kúpou, a teda nie je možné ani vylúčiť, že ak bolo do meradla zasahované, že toto nebolo uskutočnené zo strany predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti. S poukazom na znalecký posudok nie je možné ani vylúčiť, že zásah do meracieho zariadenia mohol byť vykonaný i zo strany pracovníkov žalobcu. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na vierohodnosť výpovede svedkov, uviedla, že svedkovia sú zamestnancami žalobcu, a pokiaľ tam chcú zostať aj naďalej zamestnancami, nebudú vypovedať v neprospech zamestnávateľa a naviac, keď sami realizovali túto kontrolu, pri ktorej nedodržali všetky potrebné kroky, považovala vierohodnosť tvrdenia svedkov za viac ako problematické. Jej podozrenie vyplýva i z toho, že napriek viacerým výzvam nepredložil žalobca v konaní interný predpis, ktorý presne upravuje postup pracovníkov v tomto prípade. Čo sa týka predloženej fotodokumentácie, z tejto nie je možné jednoznačne určiť, či, kým, kedy a akým spôsobom bolo do meracieho zariadenia zasahované a nakoniec predložené plomby vôbec nemusia byť tými plombami, ktoré sa nachádzali na meracom zariadení. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia v sume 189,32 Eur. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania. 6. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 07.09.2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. 7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že uplatnený nárok žalobcu proti žalovanej na zaplatenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny nie je dôvodný, nakoľko nepovažoval za dostatočne preukázanú skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie podľa § 39 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 30.06.2006 a teda nebol splnený základný predpoklad k nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 39 ods. 2 cit. zákona. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 29.03.2006 bola vykonaná pracovníkmi žalobcu kontrola elektromera žalovanej, ktorá bola prihlásená ako odberateľka elektrickej energie. Bol spísaný Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXX/XX/XXXX, podľa obsahu ktorého v rozvodni merania sú poškodené montážne plomby na svorkovnici elektromera. Na elektromery sú rozpojené derivačné svorky na fáze L1, L2, na týchto fázach elektromer nezaznamenáva spotrebu. Boli zaistené veci poškodené plomby R. XXX. Vzhľadom na námietky žalovanej proti nezákonnému postupu žalobcu pri vykonaní kontroly odberného miesta súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia poškodenia montážnych plomb a meracieho zariadenia. Z výsledkov znaleckého dokazovania mal za preukázané, že v dokumentácii a hlavne v Protokole č. XXXX/XX/XXXX, ktorý by mal byť podkladom pre možnosť uplatnenia náhrady škody, nie je uvedený rozsah poškodenia zabezpečovacej značky autorizovanej osoby (montážna plomba), aké znaky poškodenia značky vykazujú (popis) a ani akým spôsobom došlo k ich poškodeniu. Súd prvej inštancie konštatoval, že protokol by mohol byť základom pre stanovenie výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny iba v prípade, že by boli preukázateľne poškodené montážne plomby, čo však z fotografickej dokumentácie bez ďalšieho dokazovania nie je zrejmé. Uvedené zásadné okolnosti nie je možné nahradiť dodatočne skutočnosťami prezentovanými svedkami, ktorí samotnú kontrolu vykonávali, a ktorí opomenuli v predmetnom protokole uviesť podstatné a zásadné okolnosti pre možnosť uplatnenia náhrady škody spôsobenej možným, no nie preukázaným neoprávneným odberom elektriny podľa § 39 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 656/2004 Z.z. Vzhľadom k tomu, že znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že z predloženej dokumentácie, z fotografií ani z popisu v Protokole č. XXXX/XX/XXXX nemožno jednoznačne skonštatovať, či boli montážne plomby poškodené a akým spôsobom boli poškodené, pričom bez mechanoskopického skúmania je to nemožné, pričom podkladom pre iný záver znalca nemohla byť dodatočne predložená fotodokumentácia, z ktorej nie je už v súčasnosti zrejmé, či sa týkala predmetného tvrdeného neoprávneného odberu a s odstupom tak veľkého časového úseku ani predložené podnikové plomby, keď žalobcom nebolo preukázané, že predmetné podnikové plomby sú plombami, ktoré by pochádzali z predmetného elektromeru, nepovažoval súd za dostatočne preukázanú skutočnosť, že nedošlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Odpoveď znalca v znaleckom posudku, že bol vykonaný zásah na svorkovnici, ktorý neumožňoval správnu funkciu meradla, v kontexte celého znaleckého posudku, s poukazom na nedôsledne spracovaný Protokol o zistení neoprávneného odberu č. XXXX/ XX/XXXX, je nepostačujúce pre konštatovanie súdu o neoprávnenom odbere, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 8. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie i s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 9. Podľa § 39 ods. 1, 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o energetike a o zmene niektorých zákonov v stave účinnom do 30.06.2006, neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 10. Citované ustanovenie § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 30.06.2006 konkretizuje niekoľko samostatných skutkových podstát neoprávneného odberu elektriny. Treba preto vždy dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty je v individuálnom prípade vyvodzovaný nárok na náhradu škody, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu môže ísť jednak o subjektívnu zodpovednosť odberateľa (o ktorú ide napríklad v zmysle § 39 ods. 1 písm. b/ cit. zák.), ale aj o jeho objektívnu zodpovednosť (o ktorú ide v prípade, na ktorý sa vzťahuje § 39 ods. 1 písm. c/ cit. zák.). Podľa § 39 ods. 1 písm. b/ ide o neoprávnený odber v prípade odberu určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Teda pre zodpovednosť podľa písm. b/ musí ísť o neoprávnený zásah do elektromeru odberateľom (či s jeho vedomím alebo na jeho pokyn inou osobou), v dôsledku ktorého elektromer vôbec alebo nesprávne zaznamenáva odber. Podľa písm. c/ ide o jeden z prípadov neoprávneného odberu vtedy, ak je meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tu ide o inú situáciu, pretože nie je rozhodujúce kto zabezpečenie (napr. plombu) poruší, ale to, že k takémuto porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s elektromerom došlo. V tomto prípade je teda zodpovednosť toho kto elektrinu odoberal objektívna. 11. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny jednak v dôsledku neoprávneného zásahu na svorkovnici elektromera a to takým spôsobom, že boli rozpojené derivačné svorky na fáze L1 a L2, a teda elektromer na uvedených fázach neregistroval žiadnu spotrebu napriek tomu, že elektrina bola riadne odoberaná, ako aj z dôvodu, že bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď na odbernom mieste zistil poškodenie dvoch montážnych plomb. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady škody za neoprávnený odber elektriny podľa § 39 ods. 1 písm. b/ a c/ cit. zákona. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že v prípade neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 písm. c/ cit. zákona ide o objektívnu zodpovednosť, a teda je potom irelevantné zisťovať spôsob akým došlo k porušeniu plomb alebo ich rozsah poškodenia a podobne, avšak predpokladom pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody zo strany žalobcu je preukázanie samotného poškodenia plomb a neoprávneného zásahu na svorkovnici. Žalobcu teda zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno bezpečne preukázať poškodenie montážnych plomb na svorkovnici elektromera proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko táto okolnosť bola medzi účastníkmi sporná, keď žalovaná namietala nezákonnosť postupu pracovníkov žalobcu pri kontrole odberného miesta. 12. Žalobca preukazoval poškodenie montážnych plomb a neoprávnený zásah na svorkovnici elektromera Protokolom o zistení neoprávneného odberu č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 29.03.2006, podpísaným jeho zamestnancami - kontrolórmi M. Y. a W. S. a synom žalovanej W. Z. za odberateľa. Zamestnanci žalobcu boli v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutí ako svedkovia na pojednávaní dňa 26.10.2011. Z výsluchu svedka M. Y. pred súdom prvej inštancie vyplýva, že pri kontrole odberného miesta bol prítomný syn žalovanej, žalovaná sa zdržiavala v domácnosti svojho rodinného domu. Pri kontrole zistili, že na dvoch fázach elektromer nenameral odber elektrickej energie, olovená plomba bola poškodená. Po skončení kontroly spísali protokol, nepamätal si, kto ho podpísal a či bola žalovaná oboznámená s výsledkom kontroly. Svedok W. S. uviedol, že pri kontrole elektromera v rodinnom dome žalovanej zistili, že plomba na svorkovnici krytu elektromera je poškodená, na to upozornili žalovanú a aj jej syna, uvedené zistenie odfotili, pretože mali podozrenie, že bolo manipulované s meraním. Potom pristúpili k demontáži krytu svorkovnice elektromera a zistili, že sú tam odpojené svorky v dvoch fázach a elektromer zaznamenával odber elektrickej energie len v jednej tretine. Následne vypísali protokol, nechali ho žalovanej prečítať, povedali jej, aké sú tam závady, aj s tým, čo je napísané v protokole. Podľa tvrdenia svedka žalovaná podpísala protokol a až potom pristúpili k odstráneniu závad, k montáži krytu svorkovnice a jeho zaplombovaniu. Žalovaná poprela tvrdenia svedkov o jej prítomnosti pri kontrole, tvrdila, že pri kontrole bol prítomný len jej syn W. Z.. Z výsluchu syna žalovanej - svedka W. Z. vyplýva, že kontrola elektromera bola vykonaná zamestnancami žalobcu iba v jeho prítomnosti, počas kontroly musel odísť, do jeho odchodu kontrolóri skontrolovali elektrické hodiny a oznámili mu, že je všetko v poriadku. Následne po jeho príchode mu kontrolóri oznámili, že na elektromere je poškodenie, mali rozobraté hodiny a dali mu podpísať protokol o zistení neoprávneného odberu. Tvrdenia svedkov M. Y. a W. S. (zamestnancov žalobcu) boli rozdielne ohľadne postupu pri kontrole elektromera v porovnaní s výpoveďou žalovanej a so svedeckou výpoveďou syna žalovanej W. Z., ktorý tvrdil, že počas kontroly musel odísť a zamestnanci žalobcu sami kontrolovali elektromer a až následne po jeho príchode mu oznámili, že elektromer bol poškodený. Podľa názoru odvolacieho súdu kontrolóri žalobcu nepostupovali pri kontrole odberného miesta žalovanej v súlade s ich interným predpisom (založeným na č.l. 179 - 182). Výpovede svedkov - kontrolórov boli odlišné aj v tom, že vypovedali rozdielne o prítomnosti žalovanej pri kontrole. Je nesporné, že žalovaná bola počas kontroly odberného miesta vo svojom rodinnom dome, avšak prečo robili kontrolóri kontrolu iba v prítomnosti jej syna, (ktorý nebol žalovanou k takémuto úkonu poverený a ktorý naviac tvrdil, že počas kontroly sa musel vzdialiť za svojim dodávateľom) nebolo doposiaľ zo strany žalobcu zdôvodnené. Odvolací súd mal za to, že za situácie, keď malo dôjsť na elektromere k poškodeniu montážnych plomb a teda k neoprávnenému odberu elektriny, mali kontrolóri dôslednejšie postupovať pri spisovaní záznamu o kontrole odberného miesta a protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny. Z výpovedí kontrolórov jednoznačne vyplýva, že mali vedomosť o tom, že odberateľkou elektriny je žalovaná, a preto mali dať podpísať záznam o kontrole a protokol o zistení neoprávneného odberu žalovanej a nie jej synovi, ktorý na takýto úkon nebol splnomocnený. Tvrdenia žalobcu o poškodení montážnych plomb neboli preukázané ani znaleckým dokazovaním. Znalec L.. M. C. vo svojom Znaleckom posudku č. X/XXXX konštatoval, že v dokumentácii a hlavne v Protokole č. XXXX/XX/XXXX nie je uvedený rozsah poškodenia, t.j. rozsah poškodenia zabezpečovacej značky autorizovanej osoby (montážna plomba), aké znaky poškodenia značky vykazujú (popis) a ani akým spôsobom došlo k ich poškodeniu. Z predloženej dokumentácie, z fotografií a ani z popisu v Protokole č. XXXX/XX/XXXX nemožno jednoznačne skonštatovať, či boli montážne plomby poškodené a akým spôsobom boli poškodené, bez mechanoskopického skúmania je to nemožné. Za tohto stavu aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o poškodení montážnych plomb, t.j. zabezpečovacích značiek elektromera. Za situácie, keď ochrana vlastníckeho práva žalovanej je zoslabená zákonnou úpravou zakotvenou v ust. § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č. 656/2004 Z.z. (objektívnou zodpovednosťou) je potrebné klásť zvýšené nároky na presvedčivosť dôkazov preukazujúcich, že k poškodeniu zabezpečenia (montážnych plomb) proti neoprávnenej manipulácii skutočne v danom prípade došlo. Až pokiaľ by bolo poškodenie montážnych plomb spoľahlivo preukázané, nastúpila by objektívna zodpovednosť žalovanej na náhradu škody, bez ohľadu na to, kto a akým spôsobom tvrdený zásah spôsobil. Tvrdenia žalobcu v danej veci nie sú podložené dôkazmi preukazujúcimi bezpečným spôsobom poškodenie montážnych plomb, preto zodpovednosť žalovanej za neoprávnený odber elektrickej energie v zmysle § 39 ods. 1 písm. c/ cit. zákona nie je daná. 13. Pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu elektriny aj podľa ust. § 39 ods. 1 písm. b/ cit. zákona (t.j. odber s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny), ako už bolo vyššie uvedené, v tomto prípade ide o subjektívnu zodpovednosť odberateľa a dodávateľ musí preukázať, že s vedomím odberateľa alebo na jeho pokyn inou osobou došlo k neoprávnenému zásahu do elektromeru. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že meracie zariadenie nebolo poškodené, bol vykonaný zásah na svorkovnici, ktorý neumožňoval správnu funkciu meradla, čo znamená, že určené meradlo nemohlo zaznamenávať správne hodnoty. V danom prípade však nebolo žiadnym dôkazom zo strany žalobcu preukázané, že by práve žalovaná (či s jej vedomím iná osoba) vykonala neoprávnený zásah na svorkovnici meradla, v dôsledku ktorého elektromer nezaznamenával správne hodnoty. Preto ani zodpovednosť žalovanej založená na ust. § 39 ods. 1 písm. b/ cit. zákona v konaní preukázaná nebola. Za tohto stavu boli odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené. 14. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezrozumiteľný pre nedostatok odôvodnenia, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí, nakoľko rozsudok obsahuje všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie stručne a jasne v ňom opísal stanoviská a argumentácie obidvoch strán, z ktorých dôkazov vo veci vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil a ako vec posúdil po právnej stránke. Skutočnosť, že žalobca sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o neodôvodnenosti napadnutého rozsudku. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. 17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).