Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/611/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899656 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3508899656.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobkyne: L. H., bytom E., H. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Chmelom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Royova 9 proti žalovanej: L. C., bytom E., 8. apríla XXX/X, zastúpenej JUDr. Petrom Mešencom, advokátom so sídlom vo Vrbovom, Piešťanská 426, o odstránenie neoprávnenej stavby a iné, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. októbra 2014 č. k. 5C/46/2008-477, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. p o t v r d z u j e s tým, že výrok II. opravuje tak, že žalovaná je povinná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku z pozemku parc. č. XXXXX/X v k. ú. T., zapísaného na LV č. XXXX k. ú. T. odstrániť na svoje náklady drobné stavby - oplotenie s betónovými základmi a betónovými stĺpikmi a pletivovou výplňou v časti, ktorej oplotenie sa nachádza na pozemku žalobkyne parc. č. XXXXX/X v k. ú. T., od miesta označeného bodom 619-21 po miesto označené bodom 619-24 špecifikovanými vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinského č. 674 a vytýčeným v teréne. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom výrokom I. konanie v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena k pozemku parc. č. XXXXX/X k. ú. T. za náhradu 500 eur, spočívajúceho v práve umiestnenia vodovodnej prípojky k stavbe rodinného domu súp. č. 2, z ktorého bude oprávnený každý vlastník domu súp. č. 2, k. ú. T., zastavil. Výrokom II. zaviazal žalovanú do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku z pozemku parc. č. XXXXX/X v k. ú. T., zapísaného na LV č. XXXX k. ú. T. odstrániť na svoje náklady drobné stavby - oplotenie s betónovými základmi a betónovými stĺpikmi a pletivovou výplňou v časti, ktorej oplotenie sa nachádza na pozemku žalobkyne parc. č. XXXXX/X v k. ú. T., od miesta označeného bodom 481-40 po miesto označené bodom 481-41 špecifikovanými vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinského č. 674 a vytýčeným v teréne. Výrokom III. zaviazal žalovanú umožniť žalobkyni do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku postavenie nového oplotenia na majetkovej hranici medzi pozemkami v k. ú. T. vo vlastníctve žalobkyne parc. č. XXXXX/X a vo vlastníctve žalovanej parc. č. XXXXX, ktorej priebeh je určený bodmi 481-8, 481-40 a 481-41 špecifikovanými vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinského č. 674, mapový list ZS-XV-13-11 a vytýčenými v teréne znalcom Ing. Pavlom Krišpinskym dňa 03.09.2014, pričom vytyčovací náčrt tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Výrokom IV. uložil znalcovi Ing. Pavlovi Krišpinskému povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku vytýčiť body 481-8, 481-40 a 481-41 v teréne, a to tak, že na plotovom dielci presne farebne vyznačí bod 481-40 a v jeho úrovni umiestní kolík na parcele č. XXXXX/X vo vlastníctve žalobkyne a na parc. č. XXXXX vo vlastníctve žalovanej a súčasne doručí súdu vyčíslenie odmeny a hotových výdavkov spojených s vytýčením na mieste samom. 2. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa po zmene žalobného petitu domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť stavbu oplotenia, ktoré žalovaná postavila medzi ich pozemkami a zriadiť vecné bremeno za náhradu k vodovodnej prípojke, ktorú vybudovala žalovaná neoprávnene na pozemku žalobkyne. V priebehu konania žalobkyňa zobrala späť návrh v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena, s čím žalovaná súhlasila, preto súd prvej inštancie v zmysle § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. V zostávajúcej časti sa riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Uviedol, že v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, vykonal ohliadku na mieste samom za účasti znalca a účastníkov konania, vypočul svedkov a ani po takto doplnenom dokazovaní sa nepodarilo jednoznačne preukázať postavenie dreveného plota, od ktorého postavenia si žalovaná odvodzovala svoje právo užívať časť parcely vo vlastníctve žalobkyne. Konštatoval, že keďže pôvodný drevený plot postavili rodičia žalobkyne okolo r. 1961 na úkor svojho pozemku, bolo následné užívanie časti pozemku žalobkyne zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov držbou, no nemožno jednoznačne konštatovať, že s časťou toho pozemku nakladali ako s vlastným. Protichodnosť svedeckých výpovedí v danej veci, ako aj predložené fotografie vytvárajú podklad pre konštatovanie, že právni predchodcovia žalobkyne a žalovanej si boli vedomí priebehu hranice, avšak tento priebeh hranice nevyhovoval ani jednej zo strán pri užívaní nehnuteľností, a preto si postavenie oplotenia prispôsobili vzájomným potrebám a vzájomne si umožnili užívanie časti pozemku v ich vlastníctve. Z predložených fotografií dokonca bolo zistené, že v určitom období ani časť plota nebola. V konaní bolo veľmi problematické stotožniť obdobie, kedy boli fotografie zhotovené. Fotografie, ktoré predložila žalovaná a na ktorých je jej syn, zobrazená slivka, prípadne zobrazený vlčiak nedokazuje spôsob, akým právni predchodcovia mienili užívať navzájom susediace nehnuteľnosti. Ak by súd pripustil možnosť, že súčasný plot je postavený tak, že kopíruje miesto postavenia dreveného plota, čo však bez pochýb preukázané nebolo, nemožno z toho vyvodzovať jednoznačný záver o nakladaní s nehnuteľnosťou ako s vlastnou na strane žalovanej. Ďalej uviedol, že pre posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu tzv. neoprávnenej stavby je nutné, aby bola stavba zriadená na cudzom pozemku a aby stavebník na takéto zriadenie nemal právo. Pre posúdenie, či stavba bola postavená na cudzom pozemku, bolo v danej veci potrebné posúdiť, či žalovaná bola vlastníčkou spornej časti nehnuteľnosti vymedzenej bodmi 481-40 a 481-41 špecifikovanými vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinskeho č. 674 a časti parcely č. XXXXX/X vo vlastníctve žalobkyne vytýčenej bodmi 619-21 (481-40), 619-22, 619-23, 619-24, 619-32 (481-41), titulom vydržania. Podstatným pre posúdenie je dobromyseľnosť žalovanej, teda preukázanie, že držiteľka bola ohľadne existencie svojho práva v omyle. Konštatoval, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. V danej veci na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná, pokiaľ ide o spornú časť pozemku, nepreukázala, že by splnila zákonné podmienky pre jeho vydržanie a že by bola držiteľkou oprávnenou. Preto vzhľadom na rozpornosť tvrdení považoval za spravodlivé, aby oplotenie medzi pozemkami účastníčok konania kopíroval hranicu z r. 1902, od ktorej sa odvíja aj výmera pozemkov žalobkyne a žalovanej, pričom predmetná výmera je podkladom aj pre daňovú povinnosť oboch účastníčok. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že plot od bodu 481-40 napĺňa znaky tzv. neoprávnenej stavby, a keďže ide o stavbu na cudzom pozemku, na zhotovenie ktorej nemala žalovaná právo, súd považoval žalobu za dôvodnú a preto žalovanej uložil povinnosť z pozemku parc. č. XXXXX/X odstrániť na svoje náklady vybudované oplotenie od miesta označeného bodom 481-40 po miesto označené bodom 481-41 špecifikované vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinskeho č. 674 a vytýčeného v teréne. Konštatoval, že funkcia plotu nebude narušená, pretože v nadväznosti na odstránenie časti plotu bude nasledovať stavba nového plotu. Postavenie nového plotu si vyžaduje aj technický stav pôvodného plotu, ktorý je postavený na plytkých betónových základoch, čo bolo zistené pri ohliadke na mieste samom. S poukazom na vzájomné vzťahy, kedy by vybudovanie nového oplotenia žalobkyňou bolo v budúcnosti spojené s nezhodami a s poukazom na § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobkyni do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku postavenie nového oplotenia na majetkovej hranici medzi pozemkami. Súčasne s poukazom na odstup času od vykonania vytýčenia hranice na mieste samom, na vyjadrenie súdneho znalca a aby medzi účastníkmi nedošlo k pochybnostiam, súd uložil povinnosť Ing. Pavlovi Krišpinskému vykonať opätovné vytýčenie hranice a miesto, od ktorého je potrebné odstrániť neoprávnenú stavbu - oplotenie. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Proti rozsudku, jeho výrokom II. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní zopakovala svoje doterajšie tvrdenia, že postavila súčasný pletivový plot, ktorý je predmetom sporu, v r. 1995 na mieste, kde sa nachádzal drevený latkový plot, ktorý bol postavený právnymi predchodcami žalobkyne niekedy v r. 1959. Drevený plot tvoril hranicu medzi pozemkom žalobkyne a žalovanej. Právni predchodcovia účastníkov túto hranicu rešpektovali a uznávali a takto pozemky užívali ako svoje vlastníctvo v dobrej viere že im patria presne tak, ako boli oddelené dreveným plotom. Z uvedeného vyplýva, že právni predchodcovia žalovanej spornú časť pozemku nadobudli do vlastníctva vydržaním najneskôr v roku 1970, keď nerušene a dobromyseľne v dobrej viere, že im pozemok patrí, ho užívali po dobu 10 rokov od r. 1959. Ďalej uviedla, že priebeh dreveného plota je medzi stranami sporný. Výpovede svedkov zo strany žalobkyne nasvedčujú jej tvrdeniu a výpovede svedkov zo strany žalovanej zase nasvedčujú tvrdeniu žalovanej. Pritom žalobkyni od začiatku nebolo jasné, kade hranica susediacich pozemkov prebieha a kde prebiehal drevený plot, čo vyplýva z jej žaloby. Žalobkyňa počas celého súdneho sporu nejednoznačne a rozporne uvádzala skutočnosti svedčiace o priebehu dreveného plota, preto tvrdenia žalobkyne považuje za nepresvedčivé a účelové. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že sa žalovaná posunula do jej pozemku z dôvodu, že jej nevychádzal diel plotu a že žalobkyňa z tohto dôvodu jej dovolila tak tento plot postaviť. O tomto jej tvrdení nie je predložený žiaden dôkaz. Na priebeh pôvodného dreveného, ako aj súčasného pletivového plotu ukazuje aj kovová vzpera, ktorá podopiera predný pletivový plot, ktorá je tam od r. 1978 a z ktorého dôkazu jednoznačne vyplýva, že počiatočný bod drevenéhrozsudku o plotu a terajšieho pletivového plotu je totožný. Ďalej namietala, že výrok II. nezodpovedá žalobe, je nejasný a nezrozumiteľný, keď má za to, že body uvedené vo výroku II. súdom prvej inštancie určujú priebeh právnej hranice a nie priebeh oplotenia, t.j., od ktorého bodu po ktorý bod sa má oplotenie odstrániť, keď tieto body v priebehu oplotenia sú vo vytyčovacom náčrte označené inak. Ďalej namietala, že vo výroku III. je jej uložená povinnosť umožniť žalobkyni do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku postavenie nového oplotenia na majetkovej hranici medzi susediacimi pozemkami vymedzenej bodmi 481-8, 481-40 a 481-41 vytyčovacieho náčrtu č. 684 Ing. Pavla Krišpinskeho, čo súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodňuje konštatovaním, že postavenie nového plotu si vyžaduje aj technický stav pôvodného plotu. Mala za to, že uloženie takejto povinnosti bolo opodstatnené len na stavbu nového oplotenia v časti, kde súd uložil odstránenie stavby, t. j. medzi bodmi 481-40 a 481-41. Časť medzi bodmi 481-8 a 481-40 plota spĺňa svoj účel, je funkčná, žalovanej nebola uložená povinnosť túto časť oplotenia odstrániť, a preto nie je dôvod, aby na tejto hranici pozemku umožnila žalobkyni stavbu nového oplotenia, resp. aby túto časť oplotenia odstránila a tak umožnila žalobkyni stavbu nového oplotenia. Podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.06.2015 (po zákonnej lehote na podanie odvolania) žalovaná predložila súdu doplnenie dôvodov odvolania a fotografiu z jari 1989, ktorými preukazovala, že plot medzi pozemkami parciel č. XXXXX/X a XXXXX ide presne tak, ako ide plot žalovanej postavený v r. 1995, ktorý je tam dodnes. 4. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vyslovila názor, že žalovaná v odvolaní neuviedla v dôvodoch svojho odvolania v čom súd prvej inštancie pochybil, okrem konštatácií, že výrok II. súdu prvej inštancie je nejasný a nezrozumiteľný a výrok III. je nevykonateľný. Odvolanie žalovanej sa vracia (ako celých 11 rokov) a jednostranne opakuje skutočnosti, ktoré neboli v konaní bez žiadnych pochýb preukázané. Obrana žalovanej je nesúvisiaca s prejednávaným predmetom sporu a právne neakceptovateľná. Zdôraznila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má všetky atribúty zákonného a spravodlivého rozhodnutia a tým aj možnosť ukončenia dlhotrvajúceho sporu medzi susedkami, a to najmä preto, že vo výroku IV. je uložená povinnosť znalcovi v teréne vytýčiť body, aby práve pre nezhody a narušené vzájomné vzťahy bolo medzi účastníčkami jasné a zrozumiteľné, kde má byť postavené nové oplotenie, pričom postavenie bude realizované na náklady žalobkyne, ktorá sa k tomuto sama zaviazala. 5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť s tým, že vo výroku II. opravil zrejmú nesprávnosť v označení bodov, medzi ktorými je žalovanej uložená povinnosť odstrániť jestvujúce oplotenie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 6. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania). 7. V prejednávanej veci žalovaná v podanom odvolaní nekonkretizuje žiaden z dôvodov, ktorými je možné odôvodniť odvolanie vo veci samej. Iba z obsahu jej odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), prípadne tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). 8. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa cit. ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 191 CSP. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. 9. Podstatou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 10. V preskúmavanej veci žalovaná v odvolaní z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie vyvodzuje vlastné skutkové závery o vydržaní spornej časti pozemku a polemizuje so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, v čom zároveň vidí aj dôvod pre nesprávne právne posúdenie veci. 11. Odvolací súd preskúmaním odvolacích námietok žalovanej dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovanej sú nedôvodné. Zistil, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom súd prvej inštancie postupoval dôsledne v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, riadil sa jeho vysloveným právnym názorom, doplnil dokazovanie v naznačenom smere a vykonané dôkazy spolu s dôkazmi skôr vykonanými vyhodnotil samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle zásad upravených v § 191 CSP, pričom súdu prvej inštancie nemožno vyčítať nesprávne hodnotenie uvedených dôkazov, ani nesprávne právne posúdenie veci. 12. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 28.03.2011 č. k. 17Co/352/2010-178 uviedol, že tvrdenie žalovanej o tom, že si postavila súčasný pletivový plot presne na mieste pôvodného dreveného plota, čo ju malo viesť k presvedčeniu, že jej táto časť pozemku, právne patriaceho žalobkyni, patrí, je sporné. Preto nariadil súdu prvej inštancie vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania potrebné pre zistenie, v ktorom mieste bol postavený pôvodný drevený plot, nakoľko toto zistenie bolo rozhodujúce pre záver o tom, či žalovaná, resp. jej právni predchodcovia, spornú časť pozemku užívali dobromyseľne a teda či mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej časti pozemku vydržaním na základe oprávnenej držby. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, výsluchom množstva svedkov, oboznámil predložené listinné dôkazy a ani po takto doplnenom dokazovaní sa jednoznačne nepodarilo v konaní preukázať, kde v skutočnosti bol drevený plot, o ktorom žalovaná tvrdila, že bol vybudovaný presne v mieste súčasného pletivového plotu, postavený. Keďže z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že súčasný pletivový plot je postavený na pozemku, právne patriacemu žalobkyni, dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalovanej a táto bola povinná v konaní, pokiaľ chcela preukázať oprávnenosť držby spornej časti pozemku, túto skutočnosti preukázať, čo sa žalovanej nepodarilo. Skutočnosť, že priebeh dreveného zostal v konaní sporný, napokon konštatuje samotná žalovaná vo svojom odvolaní. V nadväznosti na uvedené súd nemohol prihliadnuť k obrane žalovanej, že nadobudla spornú časť pozemku, právne patriaceho žalobkyni, vydržaním, keďže nepreukázala oprávnenosť držby, ako základného predpokladu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto časti pozemku vydržaním. Tak ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, len samotné užívanie spornej časti pozemku žalovanou, resp. jej právnymi predchodcami, bez preukázania oprávnenej držby k vydržaniu nepostačuje, a preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaná nenadobudla vlastnícke právo k spornej časti pozemku, považoval odvolací súd za správny. K dôkazom predloženým žalovanou v doplnenom odvolaní odvolací súd už nemohol prihliadať, nakoľko v zmysle ust. § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 13. Na základe uvedeného, keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že súčasný pletivový plot patriaci žalovanej je postavený na pozemku vlastnícky patriacom žalobkyni, potom súd prvej inštancie správne uložil žalovanej odstrániť na svoje náklady vybudované oplotenie v časti, v ktorej zasahuje do pozemku žalobkyne. 14. Keďže žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vo výroku II. rozsudku pochybil, keď rozhodol, že žalovaná má odstrániť plot na pozemku žalobkyne parc. č. XXXXX/X v k. ú. T. od miesta vytýčeného bodom 481-40 po miesto označené bodom 481-41, špecifikované vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinskeho č. 674, ktoré body určujú priebeh právnej hranice a nie priebeh oplotenia, t. j. bod, od ktorého po ktorý sa má oplotenie odstrániť, v čom zrejme videla dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd sa zaoberal aj touto uplatnenou námietkou žalovanej. Dospel k záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z vyhotovenia vytyčovacieho náčrtu Ing. Krišpinskeho č. 674 jednoznačne vyplýva, že vo výroku II. napadnutého rozhodnutia došlo k iba zrejmej nesprávnosti, k uvedeniu nesprávnych bodov priebehu oplotenia, od ktorých po ktoré má žalovaná súčasný plot odstrániť, pričom všetkým účastníkom, vrátane žalovanej (čo vyplýva z jej odvolania) je zrejmé, v ktorej časti má k odstráneniu súčasného plota dôjsť. Keďže nepochybne ide o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd postupom podľa § 224 CSP túto zrejmú nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie opravil. 15. Za správne považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku III. rozsudku a námietky žalovanej v podanom odvolaní proti tejto časti rozhodnutia za nedôvodné, keď sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že je potrebné žalovanej uložiť povinnosť, aby umožnila žalobkyni postaviť nové oplotenie na celej majetkovej hranici medzi pozemkami účastníčok konania, a to vzhľadom na zistenie súdu prvej inštancie o tom, že postavenie nového plotu si vyžaduje technický stav pôvodného plotu. Napokon je na žalobkyni, či toto svoje právo využije, t. j. či postaví nový plot po celej majetkovej hranici medzi pozemkami účastníčok konania, alebo iba v odstránenej časti. Pokiaľ žalobkyňa vybuduje nový plot na svoje náklady po celej majetkovej hranici, urobí tak na svoje náklady, preto napadnutým výrokom súdu prvej inštancie nemôže ani dôjsť k ujme na právach žalovanej. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré považoval za správne, odkazuje. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).