Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/121/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509010219 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3509010219.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. O., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm.c), písm.d), ods.2 písm.a), písm.c) Tr.zák. v spojení s § 138 písm.j) Tr.zák., o odvolaniach obhajkyne obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 16.1.2015, sp.zn. 1T/109/2009, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. augusta 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ , ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, ochrannom dohľade a povinnosti uloženej v rámci ochranného dohľadu. Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. O. - nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom D. O. nad S. o d s u d z u j e : Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods.1, ods. 2, ods.4, ods.7 Tr.zák., § 42 ods. 1, s použitím § 41 ods.1, ods. 2, Tr. zák. v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012 PL. ÚS 106/2011 k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne. Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. z r u š u j ú s a výroky o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/62/2010 zo dňa 30.4.2010 doručený obžalovanému 5.5.2010, právoplatný dňa 14.5.2010 a z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 6T/22/2010 zo dňa 8.9.2010, právoplatný dňa 8.9.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 3 písm.b/ Tr.zák. sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr.zák., § 78 ods. 1 Tr.zák. sa obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 77 ods. 1 písm.a/, b/ Tr.zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody hlásiť sa raz za mesiac u príslušného probačného a mediačného úradníka v mieste svojho pobytu a oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy. Podľa § 73 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. súd u k l a d á obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.1.2015, sp. zn. 1T/109/2009 bol obžalovaný A. O. (v konaní proti ušlému podľa § 358 a nasl. Tr.por.) uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. l písm. c), písm.d), ods. 2 písm. a) a písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období, najmenej od mesiaca január 2009 do jeho zadržania dňa 25.02.2009, bez povolenia kupoval omamnú látku - heroín od doposiaľ neustálených osôb z Trnavy, ktorú následne bez povolenia prechovával na rôznych miestach v Novom Meste nad Váhom, ale prevažne v pivničných priestoroch bytového domu na adrese D. O. nad S., ul. S. č. XXXX/XX, a následne túto omamnú látku bez povolenia predával najmä v pivničných priestoroch domu č. XXXX/XX na S. ulici v D. O. nad S. a na iných miestach a iným osobám, okrem iných ju predával A. O., H. O. a F. N., pričom obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6T/61/2005, zo dňa 16.09.2005, právoplatným dňa 10.11.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To/135/2005, zo dňa 10.11.2005, odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. l písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, zároveň obžalovaný prechovával u seba pri zadržaní dňa 25.02.2009 použitú inzulínovú striekačku so stopami heroínu a metamfetamínu a alobaly so stopami heroínu, metamfetamínu a fentanylu, pričom heroín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený v zmysle citovaného zákona do II. skupiny psychotropných látok a fentanyl je v zmysle citovaného zákona zaradený do II. skupiny omamných látok. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5, ods. 8 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, PL. ÚS 106/2011, publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z. a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výroky o treste uložené obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/62/2010 - 204 zo dňa 30.04.2010, doručený obžalovanému dňa 05.05.2010, právoplatný dňa 14.05.2010 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 6T/22/2010 - 593 zo dňa 08.09.2010, právoplatný dňa 08.09.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 roky a podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podala odvolanie obhajkyňa obžalovaného a to proti výroku o vine aj treste a v zákonnej lehote aj okresný prokurátor v neprospech obžalovaného z dôvodu neuloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že napadnutý rozsudok nepovažuje za správny a zákonný pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, pričom súd sa nevysporiadal v danom prípade so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, svoje rozhodnutie oprel o dôkazy získané nezákonným spôsobom, pričom neprihliadal na dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného. Súčasne bol porušený zákon pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému. Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, počas celého konania nebolo spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, či skutočne nielen kupoval a prechovával omamné a psychotropné látky, konkrétne heroín, v akom množstve, v akej kvalite a akého druhu, ale ani to, či túto omamnú látku - heroín predával iným osobám. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tomto smere založené výlučne na výpovediach svedkov, ktorí boli v čase svojich prvotných výpovedí drogovo závislé osoby, pričom v čase vykonávania úkonov javili známky požívania omamných látok, čo mohlo ovplyvniť ich vierohodnosť a schopnosť zapamätať si rozhodujúce skutočnosti a tieto reprodukovať. Nemožno sa stotožniť s tvrdením súdu, že rozpory vo výpovediach týchto svedkov boli na hlavnom pojednávaní odstránené, keďže títo neuvádzali rovnaké miesta činu a množstvo drog, ktoré si mali zadovažovať od obžalovaného. Pritom svedok N. vo všetkých svojich výpovediach uvádzal, že obžalovanému za poskytnutú drogu dal CD, DVD alebo iné veci a napriek uvedenej skutočnosti je v skutku všetko zahrnuté pod pojem predaj. Súd sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, že pri prehliadkach bytu a pivničných priestorov, kde býval obžalovaný, nebolo zaistené žiadne príslušenstvo alebo náradie súvisiace s užívaním a predajom drog, pričom z výpovedí svedkov O.. O. N. a F. A. prítomných pri týchto úkonoch, bola vylúčená prítomnosť drog na daných miestach. Uvedená skutočnosť vyvracia tvrdenie, že obžalovaný predával heroín tretím osobám. Hoci žiadny heroín u obžalovaného nikdy zaistený ani nájdený nebol, okresný súd obžalovaného uznal vinným v zmysle § 172 ods.1 písm.d) Tr.zák. z prechovávania heroínu. Pokiaľ u obžalovaného bola dňa 25.2.2009 pri zadržaní zaistená injekčná striekačka so stopami heroínu a metamfetamínu a tiež alobal so stopami heroínu, metamfetamínu a fentanylu, z dokazovania vyplynulo, že tieto veci slúžili obžalovanému pre vlastnú potrebu. Z týchto dôkazov však nebolo možné zistiť, v akom množstve a v akej kvalite obžalovaný drogy mal. Obhajoba vyslovila názor, že nakoľko samotné užitie drogy nie je trestným v zmysle Trestného zákona, zaistené dôkazy teda nemôžu slúžiť v prejednávanej veci ako dôkaz, pretože boli zaistené v konaní za skutok, ktorý nie je trestným činom. Preto tento dôkaz nebol zabezpečený a získaný zákonným spôsobom. Naviac droga nebola zaistená a svedkovia, ktorí mali obžalovaného usvedčovať z predaja heroínu nevedeli jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, že sa o heroín jednalo, nemožno jednoznačne tvrdiť, že sa jednalo o zakázanú látku, ale mohlo ísť aj o dovolenú látku vyvolávajúcu podobne omamné účinky, čomu by nasvedčovali už spomínané výsledky domovej prehliadky. V danom prípade teda svoje skutkové zistenia prvostupňový súd založil na predpokladoch a nie jednoznačných dôkazoch. V ďalšej časti odvolania sa obhajkyňa zaoberala právnou kvalifikáciou v súvislosti s výkladom ustanovení § 171 a § 172 Tr.zák., pričom poukazujúc aj na články v niektorých odborných publikáciách je názoru, že už základná skutková podstata podľa § 172 ods.1 písm.c) Tr.zák. postihuje predaj drogy viacerým osobám, nakoľko skutok sa nepácha na osobách, ale trestný je predaj konkrétnej zakázanej látky. Je teda názoru, že ak páchateľ predáva drogy viacerým osobám, nie je možné jeho konanie právne kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods.1 písm.c), ods.2 písm.c) Tr.zák., pretože predaj viacerým osobám je už zahrnutý v znakoch základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu. Rovnako namietala, že pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku podľa § 172 ods.1 písm.c), písm.d), ods.2 písm.a) Tr.zák. vzhľadom na to, že obžalovaný už bol za taký čin v minulosti odsúdený, obhajkyňa uviedla, že s týmto sa nemožno stotožniť, pretože predchádzajúce odsúdenie bolo podľa § 187 ods.1 písm.d) Tr.zák., kedy obžalovaný prechovával drogy pre vlastnú potrebu v množstve väčšom ako je 10-násobok jednorazovej dávky, teda nejednalo sa o kvalifikačne rovnaký trestný čin. Vzhľadom na vyššie uvedené obhajkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm.a), písm.b) Tr.por. oslobodí. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného, sa s poukazom na závery znaleckého dokazovania a odporučenie znalcov domáhal uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou obžalovanému. Namietal nesprávne závery súdu prvého stupňa, ktorý liečenie neuložil s odôvodnením, že od posledného vyšetrenia duševného stavu ubehlo viac ako 5 rokov, pričom obžalovaný nie je fyzicky dosiahnuteľný pre potreby dodatočného vyšetrenia a zistenia, či je naďalej závislý od heroínu a teda či je opodstatnené uloženie ochranného liečenia. Takýto postup prokurátor nepovažuje za správny, nakoľko i v prípade zadržania obžalovaného v budúcnosti nebude možné už uložiť po opätovnom preskúmaní duševného stavu obžalovanému takéto liečenie z dôvodu, že vec bude právoplatne skončená. Na verejnom zasadnutí o odvolaniach, konanom za splnenia všetkých zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, zástupca krajskej prokurátorky uviedol, že navrhuje vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora s tým, aby odvolací súd doplnil podľa § 322 ods.1, ods.3 Tr.por. napadnutý rozsudok bez jeho zrušenia o výrok, ktorým uloží obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a z tam uvedených dôvodov navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhla, aby odvolací súd sám oslobodil obžalovaného spod obžaloby, nakoľko nebolo preukázané, že skutok sa stal. Odvolanie prokurátora navrhla zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Z podnetu podaných odvolaní obhajkyňou obžalovaného a prokurátorom krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu a dospel k nasledujúcim záverom. V prvom rade krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa vo veci vykonal konanie proti ušlému za splnenia a dodržania všetkých zákonných ustanovení § 358 Tr.por. a nasl. Vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov F. N., H. O., A. O., ktorí potvrdili, že obžalovaný im vo viacerých prípadoch predával v inkriminovanom období heroín. Uvedené výpovede sú podporené tiež výpoveďou svedka L. S., ktorý síce od obžalovaného drogy nekupoval, avšak vedel, že ich od neho kupoval F. N., ale tiež znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, z ktorého vyplynulo, že na veciach zaistených u obžalovaného a to prázdnej injekčnej striekačky, 3 ks alobalu nepravidelného tvaru a 2 prázdnych papierových skladačiek, bola zistená prítomnosť stôp heroínu, kofeínu, paracetamolu, metamfetamínu, piracetamu a fentanylu, pričom heroín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený v zmysle citovaného zákona do II. skupiny psychotropných látok a fentanyl je v zmysle citovaného zákona zaradený do II. skupiny omamných látok. Odvolací súd uvádza, že neobstojí vo vzťahu k výpovediam vyššie uvedených svedkov tvrdenie obhajoby, že ich výpovede z prípravného konania ako konzumentov drog sú nezákonné z dôvodu, že v čase úkonov javili známky požívania omamných látok, čo mohlo ovplyvniť ich vierohodnosť a schopnosť zapamätať si rozhodujúce skutočnosti a tieto reprodukovať. Jednak z ničoho nevyplýva, že by mali byť pri výsluchu v prípravnom konaní pod vplyvom drog, naviac všetci uvedení svedkovia svoje výpovede v zásadných bodoch potvrdili na hlavnom pojednávaní, pričom dodali, že ani k výpovediam v prípravnom konaní ich nik nenútil a nemajú dôvod vypovedať krivo voči obžalovanému. Svedok F. N. síce za heroín obžalovanému neplatil peniazmi, ale CD - čkami, no uvedená skutočnosť namietaná obhajobou nemá žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu, nakoľko i takéto konanie obžalovaného možno zahrnúť pod pojem „predaj“. Uvedení svedkovia súčasne svojimi výpoveďami vyvrátili obranu a tvrdenie obžalovaného, že heroín si zadovažoval len pre vlastnú potrebu. Preto neobstojí námietka obhajoby, že s prihliadnutím na skutočnosť, že žiadny heroín nebol zaistený, nemohol súd obžalovaného uznať vinným z predaja drog a vlastne ani z prechovávania drogy pre vlastnú potrebu, z dôvodu ich nezisteného množstva. Práve na základe vykonaného dokazovania bolo možné nepochybne konštatovať, že obžalovaný heroín nielen zadovažoval a prechovával pre vlastnú potrebu (ako sám priznal), ale drogy zadovažoval, prechovával i predával viacerým osobám, pričom ako vyplýva z výpovedí svedkov, nebolo to len v jednom prípade, ale opakovane. K obhajobou zvýrazňovanej skutočnosti, že pri prehliadkach bytu a pivničných priestorov kde býval obžalovaný, nebolo zaistené žiadne príslušenstvo alebo náradie súvisiace s užívaním a predajom drog a bola vylúčená prítomnosť drog na daných miestach, odvolací súd uvádza, že výsledok tejto prehliadky je len jedným z dôkazov, ktorý síce vyznel v prospech obžalovaného, no súčasne nevylúčil, že skutok sa stal a tento dôkaz bolo potrebné hodnotiť v súhrne s ostatnými dôkazmi, čo aj súd prvého stupňa urobil. Napokon odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením obhajoby, že zaistenú injekčnú striekačku, papierové obaly a tiež alobal so stopami heroínu, metamfetamínu a fentanylu nemožno použiť ako dôkaz. Predmetné veci boli zaistené zákonným spôsobom pri vykonávaní tzv. bezpečnostnej prehliadky v zmysle § 99 ods.4 Tr.por., pričom už v tom čase bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre podozrenie zo spáchania zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr.zák., aj za predaj drog, teda nie je pravdou, že boli zaistené v konaní za skutok, ktorý nie je trestným činom. Po vyhodnotení dôkaznej situácie, najmä s poukazom na výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že im obžalovaný predával drogy a títo neboli začínajúcimi užívateľmi drog, pričom by sa dali oklamať a rovnako s poukazom na stopy na zaistených veciach možno vylúčiť tiež skutočnosť, že by obžalovaný predával svedkom nejakú inú látku, tak ako sa to snažila naznačiť obhajoba. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/61/2005 zo dňa 16.09.2005, právoplatného dňa 10.11.2005, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/135/2005 zo dňa 10.11.2005 bolo preukázané, že A. O. bol už odsúdený citovanými rozhodnutiami za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. l písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. So zreteľom na vyššie uvedené, ako aj ostatné vykonané dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti nielen skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd v súlade so zákonom uznal obžalovaného vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. l písm. c), písm.d), ods. 2 písm. a) a písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona. Obžalovaný nepochybne naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného obzvlášť závažného zločinu, nakoľko svojim konaním popísaným v skutkovej vete neoprávnene zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku, hoci už bol za taký čin odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách. V súvislosti s názorom obhajoby, že už základná skutková podstata podľa § 172 ods.1 písm.c) Tr.zák. postihuje predaj drogy viacerým osobám, preto malo byť konanie obžalovaného kvalifikované len podľa tohto ustanovenia, odvolací súd poukazujúc i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (5Tdo 94/2015, 2Tdo 35/2014) i Ústavného súdu (I ÚS 90/2015) uvádza, že takýto výklad príslušných ustanovení Trestného zákona je nesprávny. Uvedené skutočnosti sú tie najdôležitejšie, na ktoré považoval za nutné odvolací súd reagovať vzhľadom na odvolacie dôvody obhajkyne. Odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí všetky správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v ďalších podrobnostiach naň poukazuje. Vzhľadom k uvedenému nepovažoval odvolací súd odvolanie obhajkyne vo vzťahu k uznanej vine za dôvodné. Následne preskúmajúc výroky napadnutého rozsudku o uložených trestoch, odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o treste nepostupoval v súlade so zákonom. Okresný súd v prejednávanom prípade s poukazom na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.h) Tr.zák. a tiež ustanovenie § 38 ods.5 Tr.zák. (opätovné spáchanie zločinu s poukazom na predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Trenčín sp.zn. 6T/61/2005) zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. K použitiu ustanovenia § 38 ods.5 Tr.zák. odvolací súd uvádza, že znenie § 38 ods. 1 Tr.zák. vylučuje v danom prípade aplikáciu § 38 ods. 5 Tr.zák., nakoľko odsúdenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/61/2005 zo dňa 16.09.2005 zakladá zákonný kvalifikačný znak skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným (§ 172 ods.2 písm. a) Tr.zák.) Z rovnakého dôvodu nemožno na predmetné odsúdenie prihliadať ako na okolnosť, ktorá by sama osebe odôvodňovala priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr.zák. Taktiež je potrebné uviesť, že okresný súd síce za spáchanú trestnú činnosť správne ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. za viac trestných činov, teda za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, keďže prejednávaný skutok spáchal skôr ako boli vyhlásené odsudzujúce rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 2T/62/2010 a Okresného súdu Trnava 6T/22/2010, no i tu pochybil, keď konštatoval u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252337'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák., že sa dopustil viacerých skutkov, nakoľko ani v tejto súvislosti nebolo možné obžalovanému priznať ako priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h/ Tr. zák. Spáchanie ďalších trestných činov ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252337'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 od. 2 Tr. zák., tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252341'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, resp. § 42 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252342'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Tr. zák.). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252337'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %252338'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. Napokon odvolací súd nezistil ani zákonné podmienky na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák., pričom okresný súd uloženie trestu pod dolnou hranicou zvýšenej trestnej sadzby stroho odôvodnil len tým, že už samotná dolná hranica trestnej sadzby v kvalifikovanom odseku 2 ustanovenia § 172 Trestného zákona je vysoká. V konečnom dôsledku sa nestotožnil odvolací súd ani s dôvodmi, pre ktoré okresný súd neukladal ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou ako to navrhovali znalci. Toto neuloženie okresný súd odôvodnil tým, že od posledného vyšetrenia duševného stavu ubehlo viac ako 5 rokov, aktuálne sa trestné konanie proti obžalovanému vedie ako proti ušlému a obžalovaný nie je fyzicky dosiahnuteľný pre súd pre potreby dodatočného vyšetrenia duševného stavu a zistenia, či je naďalej závislý od heroínu. Takýto postup aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny, pretože po právoplatnom rozhodnutí by nebolo možné už uložiť po opätovnom preskúmaní duševného stavu obžalovanému takéto liečenie, ako napokon namietal prokurátor, naopak opačný postup je možný. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval odvolací súd za nutné z podnetu podaných odvolaní vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa napraviť, preto podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, ochrannom dohľade a povinnosti uloženej v rámci ochranného dohľadu a sám rozhodoval o potrestaní obžalovaného. Prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska ukladania trestu, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného zistil, že doposiaľ bol 5 krát súdne trestaný, z toho pred spáchaním prejednávaného skutku 2 krát, pričom u prvého sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a v druhom prípade mu bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T 228/01 zo dňa 15.02.2002 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 30 mesiacov pre trestné činy podľa § 247 ods.4, § 257 ods.1 Tr.zák. účinného v čase činu, pričom uvedený trest vykonal v druhej nápravnovýchovnej skupine. Z miesta bydliska k jeho chovaniu neboli zistené negatívne pripomienky. Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, tieto zistené neboli. V zmysle vyššie uvedených úvah, bolo možné u obžalovaného uvažovať len o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j., že už bol za trestný čin odsúdený a to s prihliadnutím na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T 228/01 zo dňa 15.02.2002, čo by odôvodňovalo postup podľa § 38 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %252338'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. a zvyšovala by sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Krajský súd však dospel k záveru, že je možné použiť ustanovenie § 38 ods. 7 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252338'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák., podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Preto ukladal súhrnný trest podľa zákonnej trestnej sadzby najprísnejšieho zákonného ustanovenia (§ 172 ods.2 Tr.zák.) upravenej len s použitím § 41 ods.1, 2 Tr.zák, v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, PL. ÚS 106/2011, od 10 rokov do 20 rokov. Na základe zhodnotenia všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje obžalovanému za spáchanie zbiehajúcej sa trestnej činnosti aj uloženie súhrnného trestu odňatia slobody na spodnej hranici takto stanovenej trestnej sadzby a to v trvaní 10 rokov, ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu proporcionality. Napokon ani prísnejší trest z dôvodu absencie odvolania prokurátora voči trestu nebolo možné uložiť. Uložený trest je síce uložený na spodnej hranici sadzby, no jedná sa o dlhodobejší trest a podľa presvedčenia krajského súdu ním bude splnený i jeho účel tak z hľadiska generálnej, ale i individuálnej prevencie. Keďže zrušením výroku o treste bolo potrebné zrušiť aj výrok o spôsobe jeho výkonu, v súlade so zákonom bol obžalovaný tak, ako rozhodol správne už okresný súd, zaradený podľa § 48 ods.3 písm. b) Tr.por. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Rovnako tak bolo potrebné podľa § 42 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. súčasne zrušiť aj výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/62/2010 zo dňa 30.4.2010, doručený obžalovanému 5.5.2010, právoplatný dňa 14.5.2010 a z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 6T/22/2010 zo dňa 8.9.2010, právoplatný dňa 8.9.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pretože sa ukladal súhrnný trest. Nakoľko obžalovaný bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin, súd podľa § 76 ods. 1 Tr.zák. a § 78 ods. 1 Tr.zák. obžalovanému tiež uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky, počas ktorého po prepustení z výkonu trestu bude v zmysle § 77 ods. 1 písm.a), písm. b) Tr.zák. povinný hlásiť sa raz za mesiac u príslušného probačného a mediačného úradníka v mieste svojho pobytu a oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy. Napokon súd obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou z dôvodu, že skutok spáchal i v súvislosti s užívaním návykovej látky, pričom znalci, ktorí vyšetrili obžalovaného u neho zistili syndróm závislosti od heroínu, prípadne v spojení s pervitínom a navrhli uložiť obžalovanému protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.