Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoP/57/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511200984 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3511200984.2
Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o mal. L. V., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky MUDr. I. L., bytom T. XXX, právne zastúpená JUDr. Tatianou Chrenkovou, advokátkou so sídlom Piešťany, Adama Trajana 12 a otca MUDr. C. V., bytom C., M. E. XXX/XX, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Jedličkovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Royova č. 9, o úpravu styku s maloletou, na odvolanie matky a otca mal. dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. mája 2015, č.k. 5P/43/2011-324, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I. z r u š u j e.
V zostávajúcej časti ( vo výrokoch II., III., IV., V., VI. ) rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zamietol návrh otca na úpravu styku, výrokom II. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou L., nar. XX.X.XXXX každú stredu prvého kalendárneho týždňa v mesiaci od 16.15 hod. do 17.15 hod. za prítomnosti matky maloletej v Privátnej psychologickej poradni PhDr. Daniely Ilenčíkovej, Pribinova 32, Piešťany a úhradu za poradenské služby je povinný hradiť otec mal., výrokom III. uložil otcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 239,77 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, výrokom IV. uložil matke povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 339,77 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7P/729/2008-376 zo dňa 29.3.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/45/2010-403 zo dňa 15.6.2010( výrok V.) a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( výrok VI. ).
V odôvodnení uviedol, že maloleté dieťa pochádza z rozvedeného manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 7.6.2007 č.k. 12C 1/2007-51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 19.11.2007 č.k. 10Co 121/2007-124 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, mal. L. zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. L. sumou 2500,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne bol upravený styk tak, že je oprávnený stretávať sa s mal. L. každý pondelok od 16.30 hod. do 18.00 hod., každú stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase maloletú na styk pripraviť, v mieste bydliska ju odovzdať otcovi a otec je povinný matke v určenom čase maloletú na rovnakom mieste vrátiť. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7P 729/2008 zo dňa
29.3.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP 45/2010 súd zakázal styk otca s mal. L. a zamietol návrh na zmenu zverenia.
V prejednávanej veci sa otec podaným návrhom zo dňa 7.2.2011 domáhal, aby súd zrušil zákaz styku s mal. L. a upravil styk tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu stredu od 14.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že si maloletú prevezme z materskej škôlky a na tom istom mieste v stanovený čas odovzdá maloletú, pričom bude rešpektovať pokyny a harmonogram podľa aktuálnych požiadaviek vedenia školy a príslušného pedagóga materskej škôlky a potrieb dieťaťa.
Podaným návrhom zo dňa 12.11.2012 otec navrhol zmenu petitu na úpravu styku. Súd prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 3.7.2013 návrh otca na úpravu styku zamietol. V zákonnej lehote otec maloletej podal odvolanie a Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 27.11.2013 č.k. 5CoP/32/2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd v intenciách Krajského súdu vypočul súdnu znalkyňu, ktorá vypracovala v danom konaní znalecký posudok ako aj doplnok k znaleckému posudku. Vo výpovedi znalkyňa potvrdila uvedené v znaleckom posudku, že vývin vzťahov v rodine bol veľmi nešpecifický a problémový a vlastne vznikli iba dve možné alternatívy riešenia tohto problému a to ponechanie situácie na prirodzený vývin, ktorý bude súvisieť s vývinom dieťaťa, alebo realizovanie dlhodobejšej rodinnej terapie a psychoterapeutickej intervencie dieťaťa, čo bolo konštatované aj kolíznym opatrovníkom a vyplynulo zo správy Referátu poradensko psychologických služieb v Piešťanoch. Poukázala vo svojej výpovedi, že tieto dve alternatívy prinášajú dve hľadiská a to v prípade, že sa nechá vývin na prirodzený spôsob nie je isté či sa vzťah maloletej k otcovi upraví, ale dieťa nebude emocionálne a psychicky zaťažované, pretože ono samé nemá vnútornú potrebu vzťah s otcom vytvárať, keďže je dlhodobo vzťah narušený. V prípade druhej alternatívy sa môže vzťah s otcom aspoň čiastočne upraviť, ale bude pre dieťa znamenať aspoň na prechodné obdobie emocionálnu záťaž, dieťa bude vystavované situácii, ktorá mu v súčasnej dobe nevyhovuje a uvedené postupy nie je možné realizovať bez odbornej pomoci u psychológa a psychoterapeuta.
K rozhodnutiu zákazu styku otca s maloletou uviedla, že stanovenie zákazu styku znamená znemožniť ďalší akýkoľvek kontakt s otcom a z hľadiska dieťaťa by to bola určitá pre neho ochrana, ale z hľadiska perspektívy by sa s pravdepodobnosťou kontakt s biologickým otcom už nikdy neupravil. Z hľadiska psychologických faktorov, ktoré boli súdnou znalkyňou zistené doporučila, aby zákaz styku stanovený nebol a prvá alternatíva, ktorá nie je zrejme celkom akceptovaná zo strany otca, bola by ponechaná situácia na prirodzený vývin, keďže je veľký predpoklad, že dieťa s tým ako sa bude ďalej mentálne vyvíjať, bude svoj vzťah s rodičmi prehodnocovať a nie je vylúčené, že by chcela mať v určitom období kontakt s otcom. Ďalej poukázala, že počas vypracovania znaleckého posudku bola zistená informácia, že otec maloletého dieťaťa si svoje práva bude uplatňovať i za cenu, že sa daná situácia bude riešiť ďalej na vyšších súdnych organizáciách až na úrovni medzinárodného súdu a z tohto dôvodu by bolo obrovské riziko, že dieťa by bolo ďalej vystavované záťaži a mohlo by dospieť k tomu, že miesto požadovaného zlepšenia stavu by dieťa začalo byť opozičné a odmietavé, pretože by bolo vystavované opakovanému stresu. Zároveň apelovala na rodičov, aby rodičia dospeli k nejakej dohode, pretože zistila už v zápisoch lekára, keď maloletá mala 2-3 roky veku, ktorý už v tom čase apeloval na rodičov, aby došli k vzájomnej dohode lebo tento problém nie je problémom dieťaťa. Znalkyňa zároveň poukázala vo svojej výpovedi, že od času kedy bol vypracovaný znalecký posudok (2012) je maličký rozdiel oproti vypracovanému dodatku k znaleckému posudku, kde pri teste rodinných vzťahov pri prvom vyšetrení sa maloleté dieťa vyjadrovalo voči otcovi len negatívne a pri druhom vyšetrení nebol však ani jeden pozitívny ale ani jeden negatívny. Z toho vyplýva, ako keby maloleté dieťa začalo o situácii inak uvažovať.
Zo psychologickej správy ÚPSVaR Piešťany zo dňa 14.1.2015 vyplynulo, že na základe uznesenia iniciovali v mesiaci jún 2014 stretnutie rodičov maloletej a maloletej. Spolupráca prebiehala v mesiacoch jún až december 2014. V rámci 7 stretnutí boli zrealizované 4 individuálne a 3 dyadické konzultácie. V závere psychologickej správy uviedli, že medzi rodičmi vo vzájomných vzťahoch naďalej pretrváva nepriateľstvo a vzájomná averzia. Krivdy z minulosti si nedokážu odpustiť a pretrvávajúce postoje im neumožňujú správať sa za prítomnosti maloletej prirodzene a akceptujúco. Podľa ich vyjadrenia rodičia mal. sa musia orientovať na prítomnosť, konečne oddeliť partnerstvo od rodičovstva a vo veciach týkajúcich sa ich dcéry spoločne hľadať kompromisy. Ak v ich vzťahu nedôjde k takejto zmene, v konečnom dôsledku doplatí na to maloletá.
Znalkyňa posúdila z odborného hľadiska predloženú správu z konzultácii na ÚPSVaR Piešťany, Referátu poradensko psychologických služieb Piešťany. Uviedla, že z hľadiska zistených údajov možno usudzovať, že dieťa si vytvorilo na vec svoj vlastný pohľad, nie je ochotná ani za spolupráce odborníkov zmeniť a realizovanie stretávaní otca s dieťaťom bolo len snahou o zlepšenie vzťahu. Dieťa nemalo nikdy k otcovi vytvorený vzťah a už počas zistení v čase vypracovávania znaleckého posudku ho nepovažuje za osobu, s ktorou by si malo vytvárať vzťah, bráni sa situácii vynúteného podriaďovania a prijatiu platných noriem a práv ( i keď racionálne podložených a zo strany otca oprávnených). Postupy opakovaného vynucovania si kontaktu sú formou určitého neprirodzeného postupu a dieťaťom vnímané ako nepotrebné, nepríjemné až zaťažujúce. Zároveň uviedla, že výsledok postupov doporučených v znaleckom posudku nebolo možné predvídať - nebol zaručený. Z priebehu poradenskopsychologickej práce s rodičmi a maloleté dieťaťa, ktoré sa po dobu pol roka rodičia maloletej a maloletá zúčastňovali možno usudzovať, že nadobudnutý efekt terapie bol len čiastočný, nepodarilo sa zmeniť postoj dieťaťa zrealizovať k celkovej spokojnosti. Dieťa nebolo ochotné spolupracovať, zmeniť svoje postoje a vnímať rodinnú situáciu inou formou. V závere uviedla, že nedošlo k požadovanej zmene, čo vyplýva, že pri terajších postojoch dieťaťa by bolo optimálnejšie ponechať kontakt a vzájomný vývin vzťahov na prirodzený priebeh nerealizovať zákaz styku otca s dieťaťom, ponechať možnosť určitej formy komunikácie, ale nevytvárať situácie, kedy by sa dieťa muselo direktívne a na určitú presne stanovenú dobu podriaďovať nariadenému stretávaniu. Stretávanie sa touto formou totiž neprinieslo požadovaný efekt a pre dieťa znamenalo vplývajúc zo správy záťažovú situáciu.
Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku matka by mala kooperovať na náprave vzťahu s otcom maloletej, od ktorého sa následne odvíja aj postoj maloletej k otcovi. Avšak aj otec maloletej by mal prejaviť dostatok trpezlivosti, aby dieťa nebolo zbytočne traumatizované a v žiadnom prípade nie je možné vynucovať striktnou formou stretávanie sa s maloletou. Súd nechce a ani nebude moralizovať a hodnotiť vzájomný vzťah oboch rodičov, pretože partnerské vzťahy sú zložité a trvá kým dvaja ľudia k sebe nájdu cestu, avšak obaja rodičia budú musieť pochopiť, že napriek nevyjasneným vzťahom je potrebná vzájomná komunikácia rodičov, od ktorej sa následne odvíja vzťah maloletej k otcovi. Súd preto apeloval na oboch rodičov, aby si uvedomili, že bez obnovenia narušenej vzájomnej rodičovskej komunikácie, ktorá je prvým predpokladom k obnoveniu a citovému zblíženiu otca s maloletou je akákoľvek odborná pomoc zbytočná.
Súd po vykonanom dokazovaní, pričom zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich súvislosti, pričom vzal v úvahu najmä závery znaleckého dokazovania/ znalecký posudok, dodatok k znaleckému posudku, výpoveď znalkyne/ dospel k právnemu názoru, že v súčasnosti nie je v záujme zdravého vývoja maloletej stretávať sa s otcom, nakoľko maloletá nemá vytvorený pozitívny vzťah k otcovi, neprejavuje záujem a nemá vnútornú potrebu stretávanie realizovať. Súd rozhodol vychádzajúc z potrieb dieťaťa a nie z dôvodov postoja práv otca, pričom do budúcnosti nie je vylúčené, aby sa styk otca s maloletou realizoval pri prejavení vôle maloletej stretávať sa s biologickým otcom. Pokiaľ by sa mal styk realizovať tak ako navrhol otec mal., nie je to v jej záujme a v prospech jej zdravého vývoja do budúcna. Prípadné len stretnutia realizované za prítomnosti odborníčky, čo vyplynulo ako zo znaleckého posudku, z výpovedi znalkyne ako aj z opakovaných správ úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
Súd prihliadol na zistené, že prvá alternatíva ponechanie situácie na prirodzený vývin nie je zo strany otca maloletej akceptovateľná a svoje práva si bude uplatňovať i za cenu, že danú situáciu bude riešiť v ďalších súdnych konaniach až na medzinárodnej úrovni, čo by bolo pre maloletú obrovským rizikom a emocionálne veľmi zaťažujúce. V prípade druhej alternatívy, ktorú súd pri rozhodovaní vzal v úvahu a to možnosť aspoň čiastočne upraviť vzťah otca s maloletou, stretávanie sa na neutrálnej pôde za prítomnosti odborníka. So súhlasom otec maloletej uhradí náklady spojené so stretávaním maloletej.
Súd vyhovel návrhu otca na zrušenie zákazu styku otca s maloletou a rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky a prítomnosti odborníka v psychologickej poradni - na neutrálnej pôde za účelom obnovenia narušenej vzájomnej komunikácie rodičov maloletej a citového zblíženia sa maloletej s biologickým otcom. Návrh otca na úpravu styku na základe vykonaného dokazovania zamietol.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danom konaní boli len čiastočne úspešní rodičia maloletej. O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a uložil povinnosť obom rodičom podieľať sa každý
v 1/2 na nákladoch za vypracovaný znalecký posudok. /577,70 eur znalecký posudok + 101,85 účasť na pojednávaní spolu 679,55 eur/. Súd rozhodol podľa pomeru úspechu v danej veci, nakoľko obaja rodičia boli úspešní len čiastočne. Súd zohľadnil zaplatený preddavok vo výške 100,- eur uhradený otcom maloletej.
Proti rozsudku podali odvolanie otec i matka mal. dieťaťa.
Otec mal. dieťaťa podal odvolanie proti výroku I., ktorým súd zamietol návrh otca na úpravu styku a žiadal, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil výrok I. rozsudku okresného súdu. V odvolaní uviedol, že v predmetnom konaní sa domáhal zrušenia zákazu styku s maloletou L. a úpravy styku s maloletou L.. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím vo výroku II. tomuto návrhu vyhovel, hoci upravil stretávanie otca s maloletou v inom rozsahu a iným spôsobom, ako navrhoval. V danom prípade ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p., ide o tzv. nesporové konanie, v ktorom platí výnimka zo zásady viazanosti súdu žalobným návrhom, v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p.. Súd nie je viazaný v takomto konaní návrhmi účastníkov a môže prisúdiť viac než čoho sa domáhali, prípadne stanoviť vzájomné práva a povinnosti účastníkov inak. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že výrok I. rozsudku č.k. 5P/43/2011-324 zo dňa 20.05.2015, ktorým súd návrh otca na úpravu styku zamietol, je nadbytočný a nesprávny, z dôvodu nesprávnej aplikácie procesných predpisov. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, kedy aj v prípade, ak súdy upravia styk rodiča s maloletým dieťaťom inak ako navrhovali účastníci, alebo určia výživné v inej výške ako navrhovali účastníci, nerozhodujú tak, že návrh zamietnu alebo v prevyšujúcej časti zamietnu (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoP/22/2012 zo dňa 18.6.2012). Na základe vyššie uvedených skutočností odvolanie proti výroku I. rozsudku okresného súdu odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tým, že tento výrok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keďže v danom prípade ide o konanie, v ktorom súd v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nie je viazaný návrhmi účastníkov (ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu) a ak súd stretávanie otca s maloletou vo výroku II. upravil (hoci inak ako navrhoval otec), nebol dôvod na to, aby súčasne samostatným výrokom zamietol návrh otca na úpravu styku. Matka mal. dieťaťa podala odvolanie proti výroku II, ktorým súd upravil styk otca s maloletou a proti výroku IV., ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a rozhodol tak, že návrh otca na úpravu styku zamietne, otcovi uloží povinnosť zaplatiť trovy štátu v plnej výške a žiadnemu účastníkovi neprizná náhradu trov konania. V odvolaní namietala, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak nesprávne rozhodol i napriek tomu, že správne zistil skutkový stav. Ako matka s takto upraveným kontaktom otca s maloletou nesúhlasí, keď je v rozpore so záujmom ich maloletej dcérky. V priebehu konania prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Do konania bol pribratý znalec z odboru psychológia, klinická psychológia detí. V priebehu konania rodičia s maloletou absolvovali sedenia na ÚPSVaR Piešťany, referát poradensko-psychologických služieb. Zo znaleckého posudku, z výsluchu znalkyne na pojednávaniach ako aj z psychologickej správy referátu psychologických služieb jednoznačne vyplynulo, že maloletá L. odmieta stretnutia s otcom, pričom kontakt s otcom odmietala aj na neutrálnej pôde. Ako matka sa snažila maloletú na stretnutia s otcom vždy pripraviť. Primerane k veku jej vysvetľovala, že kontakt s otcom je aj v jej záujme. Nie je pravdou, že by sa o otcovi pred ňou vyjadrovala negatívne. Výsledkom bolo, že maloletá L. sa utiahla do seba, stratila spontánnosť v správaní. Na každé stretnutie išla s plačom. Stretnutia boli pre maloletú veľmi stresujúce, čo samozrejme zle vplývalo na jej psychiku. Po stretnutiach s otcom vždy trvalo najmenej tri týždne, kým sa opäť dcérka začala cítiť bezpečne a stres pominul. Ako vyplýva zo samotného znaleckého posudku -doplnku zo dňa 16.04.2014 stretnutia dcérky s otcom v rámci terapeutických stretnutí nemusia mať pozitívny výsledok. Tento predpoklad znalkyne sa jednoznačne potvrdil po terapeutických sedeniach absolvovaných v mesiacoch jún až december 2014. Stretnutia otca s maloletou L., tak ako je to určené v rozsudku sú neprijateľné, keď by takto došlo k narúšaniu psychickej pohody maloletej L.. Maloletá L. nemá vnútornú potrebu a záujem stretávať sa s otcom. Každé jedno stretnutie má negatívny dopad na maloletú. Pred aj po stretnutiach s otcom je vždy zamĺknutá, plače, a ako matka má obavu, že môže u dcérky dôjsť k nenapraviteľným škodám na jej psychickom vývoji. Je potrebné akceptovať skutočnosť, že maloletá doposiaľ nebola schopná si vzťah k otcovi vytvoriť, a teda tak ako je uvedené v doplnku znaleckého posudku je ponechať situáciu na prirodzený vývin a zmenu postojov maloletej spontánnym spôsobom. S poukazom na uvedené je zrejmé, že vynucovať stretnutia otca s mal. L. sú v hlbokom rozpore so záujmami dieťaťa, keď takéto stretnutia predstavujú pre L. psychickú záťaž a nepohodu.
Následne sa otec mal. vyjadril k odvolaniu matky, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II. a IV., ktoré odvolaním napadla matka mal. ako vecne správne potvrdil. S názorom matky sa nestotožňuje a jej odvolanie považuje za nedôvodné. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. On prejavuje vážny a dlhodobý záujem o dcérku L., stretávanie sa s ňou, chce sa podieľať na jej výchove a byť súčasťou jej života. Neboli zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by sa s dcérou nemohol stretávať. Súčasný postoj maloletej L., ktorá ho odmieta, nie je podložený žiadnym negatívnym správaním otca voči nej, ale je dôsledkom odcudzenia dieťaťa s ním a preto nemôže byť určujúcim pre rozhodovanie o úprave styku otca s maloletou, nakoľko nie je v súlade so záujmami maloletej, hoci si to maloletá neuvedomuje. Z hľadiska záujmov maloletej L. je žiaduce a v jej záujme si vybudovať vzťah s (biologickým) otcom, pretože tým bude zabezpečená potrebná stabilita otcovskej roly a mužského vzoru v živote maloletej. Absencia kontaktov s otcom a vzťahu s otcom môže mať z dlhodobého hľadiska omnoho nepriaznivejšie dôsledky na psychický vývoj L. a pre utváranie sociálnych a partnerských väzieb. Matka v odvolaní uviedla, že sa snažila dcérku na stretnutia s otcom vždy pripraviť. V tejto súvislosti konštatoval, že obsah spisového materiálu a vykonané dokazovanie svedčia o opaku a vyplývajú z nich nedostatky v prístupe matky a to nielen v psychickej príprave maloletej L. na stretávanie s otcom, ale aj v motivovaní maloletej L. k stretávaniu s ním. Už v počiatkoch realizácie stretávania maloletej s otcom nedodržiavanie povinnosti matky pripraviť dieťa na stretnutie bolo dôvodom pre uloženie pokuty matke v rámci výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti ďalej poukázal na Znalecký posudok č. 9/2012 zo dňa 12.08.2012, a to na odpoveď na otázku č. 3, č. 5 ako i na záver psychologickej správy zo dňa 27.06.2013 podanej psychologičkou Referátu poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny Piešťany, na vyjadrenie matky pri šetrení v domácnosti matky zo strany ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom, ako i na Doplnok č. 4/2014 k znaleckému posudku zo dňa 16.04.2014. Maloletá L. je prakticky od narodenia vo výlučnom výchovnom pôsobení matky a jej rodiny. Je úlohou a povinnosťou matky ako rodiča, ktorý má maloletú L. v osobnej starostlivosti, a je to aj v záujme maloletej L., aby nielen umožnila vytváranie citových väzieb medzi maloletou a otcom, ale a v tomto prípade je to zvlášť významné - aby dcérku viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi a psychicky ju pripravovala, že bude časť svojho voľného času tráviť s otcom. Uvedené však v tomto rodičovskom vzťahu nefungovalo a nefunguje, nakoľko samotná matka neakceptuje úlohu otca maloletej v živote ich spoločnej dcérky. To, že matka sa s maloletou L. nerozpráva o otcovi (ktorý stav pretrváva niekoľko rokov) a ani ju nepodporuje resp. systematicky nevedie ku kontaktu s otcom, je závažným nedostatkom vo výchovnom pôsobení matky. Matka tým u maloletej L. umocňuje klamlivý pocit, že otec v jej živote nie je potrebný. Ak sa matka s dcérou rozpráva o otcovi len pred stretnutiami, alebo dokonca v súvislosti s pojednávaním na súde, je to z hľadiska výchovného pôsobenia matky na maloletú za účelom zlepšenia vzťahu maloletej k otcovi absolútne nedostatočné resp. kontraproduktívne. Matka v odvolaní uvádza, že stretnutia boli pre maloletú veľmi stresujúce, že vždy trvalo najmenej tri týždne, kým opäť sa dcérka začala cítiť bezpečne a stres pominul. K týmto tvrdeniam poukázal na to, že v období, kedy sa stretnutia maloletej s ním uskutočňovali, matka pri pravidelných informáciách o maloletej, ktoré mu podáva, neuvádzala takéto reakcie maloletej alebo zmenu jej správania. Iba v prípade, ak prejavil záujem o stretnutie, matka avizovala, že dieťa stretnutie odmieta. Zároveň priložil e-mailové správy od matky. Dodal, že z korešpondencie matky voči nemu je patrný odmeraný postoj matky k nemu, ktorého stavia do pozície cudzej osoby (vykanie) a demonštruje odstup od otca maloletej, ktorý si matka vytvorila a na ktorom nemieni nič meniť. Má za to, že maloletá L., pokiaľ sa jedná o kontakt s ním či stretávanie s ním, predovšetkým preberá pocity a postoje matky, ktorá akýkoľvek kontakt s ním vníma ako nepríjemný a zaťažujúci. Problém spočíva aj v nepochopení zo strany matky jej podielu zodpovednosti za súčasný stav, kedy maloletá odmieta stretnutia s ním a nepovažuje ho za dôležitého vo svojom živote, a za reakcie dieťaťa na kontakt s ním. Matka ďalej argumentuje, že stretnutia dcéry s otcom nemusia mať pozitívny výsledok. Podľa názoru matky sa tento predpoklad potvrdil po terapeutických sedeniach absolvovaných v mesiacoch jún a december 2014. K tomu uviedol, že znalkyňa v odbornom vyjadrení zo dňa 31.03.2015 konštatovala, že nadobudnutý efekt terapie bol len čiastočný, nepodarilo sa zmeny v postoji dieťaťa zrealizovať k celkovej spokojnosti. Z uvedeného vyjadrenia znalkyne teda vyplýva, že terapeutické sedenia určitý (pozitívny) efekt mali. Znalkyňa odporúčala nerealizovať zákaz styku, ponechať možnosť určitej formy komunikácie. Najoptimálnejšou formou by bolo spoločné stretávanie sa bývalých manželov a dieťaťa na určitých aktivitách. Takéto riešenie však nie je prijateľné pre matku, ktorá reflektuje iba na tú možnosť, že sa ponechá situácia na prirodzený vývin a zmenu postojov maloletej spontánnym spôsobom. Dôvodom tohto postoja matky je, že by tým ostal zachovaný súčasný stav, kedy je on vylúčený zo života ich spoločnej dcéry L.. Keďže maloletá L. vyrastá v prostredí, kde jej otec je vnímaný ako osoba, o ktorej sa doma ani nehovorí a už vôbec nie v kladnom poňatí, a nie je podporovaná v tom, že otec je pre ňu
dôležitý, je takmer nepravdepodobné, že maloletá sama začne spontánne prejavovať záujem o otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že k zmene postoja maloletej k nemu môže viesť realizácia dlhodobej a pravidelnej psychoterapeutickej intervencie a odbornej práce s rodičmi a maloletou L. u PhDr. Daniely IlenčÍkovej v rámci stretnutí v zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa v II. časti výroku rozsudku. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou dcérou L. je potrebné vziať do úvahy, že zamietnutie návrhu otca na úpravu styku - ako sa domáha matka vo svojom odvolaní - fakticky znamená ponechanie zákazu styku otca s maloletou L., ktorý zákaz styku (trvajúci viac ako 5 rokov) nemá opodstatnenie a pre ktorý nie sú dané zákonné dôvody. V tejto súvislosti poukázal, že znalkyňa v znaleckom posudku č. 9/2012 neodporúčala zachovať zákaz styku a taktiež poukázal na Doplnok č. 4/2014, ako i na odborné vyjadrenie zo dňa 31.03.2015. Matka nesúhlasila s návrhom otca na úpravu styku a nesúhlasí ani s úpravou určenou súdom prvého stupňa. V priebehu celého konania však matka nepredniesla žiadny návrh postupu, ktorý by viedol alebo prispel k obnoveniu vzťahov maloletej L. k nemu a ku kontaktu a stretávaniu sa maloletej s ním. Na základe uvedeného má za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úprave stretávania otca s maloletou L. v časti II. výroku rozsudku vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania a uvedené rozhodnutie súdu je v súlade so záujmami maloletej L., ktorej záujem vyžaduje, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia. Matka podala odvolanie aj proti časti IV. výroku rozsudku, ktoré bližšie neodôvodnila. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch rodičov. Vzhľadom na to navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku IV. ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a v zostávajúcej časti ( výroky II., III., IV., V., VI. ) je rozsudok súdu prvého stupňa potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zák. o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vychádza z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ide teda o obojstranné právo. Jeho obsahom je tak právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ako aj právo dieťaťa na starostlivosť zo strany rodiča. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. s ním nebýva v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností. K ich výkonu dochádza realizáciou styku s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom, že sa ho zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s maloletým dieťaťom. Právo styku sa premieta aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov (Hansenová proti Turecko).
Z psychologického hľadiska cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne je jeho všestranný vývoj na fungujúcu citovo a psychosociálne zrelú ľudskú osobnosť, s produktívnou sociálnou orientáciou.
Ako to už bolo uvedené, dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie pre zdravý vývin dieťaťa.
Výnimkou z pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo stretávanie s jedným z nich obmedzené, alebo zakázané. Ide pritom o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ teda súd svojím rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzí alebo zakáže (situácia, že styk je zakázaný na dobu určitú), mal by súčasne urobiť vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené, napr. nariadením odborného poradenstva.
Zákon explicitne neustanovuje, čo možno zahrňovať pod normu obsahujúcu relatívne neurčitý pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Tento pojem rozvíja judikatúra súdov. Nemožno rozporovať, že by vyrastanie v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia, lásky, v ktorom výchova smeruje k pozitívnemu rozvoju osobnosti, mravného, duchovného a sociálneho rozvoja, nadania, nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom, je pritom nevyhnutné spoľahlivo zistiť pravý dôvod, pre ktorý bol takýto návrh na súd podaný. Pokiaľ sa rodič v podanom návrhu odvoláva na záujem dieťaťa daný aj tým, že sa nechce s druhým rodičom stretnúť, tak judikatúra súdom ukladá jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide o predstieraný stav, vyvolaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Smerodajným pre posúdenie týchto skutočností sú dôvody, na ktoré sa rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku odvoláva, ale aj to, či vôbec hľadá riešenia a navrhuje ďalší postup na nápravu vzťahov.
Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o úprave styku otca s maloletou L. ( výrok II. ) rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, a to z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania ako i odborného vyjadrenia mal i odvolací súd za preukázané, že vývin vzťahov v rodine bol od počiatku veľmi nešpecifický a problémový, pričom vznikli iba dve možné alternatívy riešenia tohto problému a to ponechanie situácie na prirodzený vývin, ktorý bude súvisieť s vývinom dieťaťa, alebo realizovanie dlhodobejšej rodinnej terapie a psychoterapeutickej intervencie dieťaťa, čo bolo konštatované aj kolíznym opatrovníkom a vyplynulo zo správy Referátu poradensko psychologických služieb v Piešťanoch. Tieto dve alternatívy pritom prinášajú dve hľadiská a to v prípade, že sa nechá vývin na prirodzený spôsob nie je isté či sa vzťah maloletej k otcovi upraví, ale dieťa nebude emocionálne a psychicky zaťažované, pretože ono samé nemá vnútornú potrebu vzťah s otcom vytvárať, keďže je dlhodobo vzťah narušený. V prípade druhej alternatívy sa môže vzťah s otcom aspoň čiastočne upraviť, ale bude pre dieťa znamenať aspoň na prechodné obdobie emocionálnu záťaž, dieťa bude vystavované situácii, ktorá mu v súčasnej dobe nevyhovuje a uvedené postupy nie je možné realizovať bez odbornej pomoci u psychológa a psychoterapeuta. Teda k zmene postoja maloletej k otcovi môže viesť len realizácia dlhodobej a pravidelnej psychoterapeutickej intervencie a odbornej práce s rodičmi a maloletou L.. Čo sa týka zákazu styku otca s maloletou znalkyňa uviedla, že stanovenie zákazu styku znamená znemožniť ďalší akýkoľvek kontakt s otcom a z hľadiska dieťaťa by to bola určitá pre neho ochrana, ale z hľadiska perspektívy by sa s pravdepodobnosťou kontakt s biologickým otcom už nikdy neupravil. X. zároveň poukázala, že od času kedy bol vypracovaný znalecký posudok (2012) je maličký rozdiel oproti vypracovanému dodatku k znaleckému posudku, kde pri teste rodinných vzťahov pri prvom vyšetrení sa maloleté dieťa vyjadrovalo voči otcovi len negatívne a pri druhom vyšetrení nebol však ani jeden pozitívny ale ani jeden negatívny. Z toho vyplýva, ako keby maloleté dieťa začalo o situácii inak uvažovať. Zo záverov psychologickej správy ÚPSVaR Piešťany zo dňa 14.1.2015 mal odvolací súd ďalej za preukázané, že medzi rodičmi vo vzájomných vzťahoch naďalej pretrváva nepriateľstvo a vzájomná averzia. Krivdy z minulosti si nedokážu odpustiť a pretrvávajúce postoje im neumožňujú správať sa za prítomnosti maloletej prirodzene a akceptujúco. Rodičia mal. sa musia orientovať na prítomnosť, konečne oddeliť partnerstvo od rodičovstva a vo veciach týkajúcich sa ich dcéry spoločne hľadať kompromisy. Ak v ich vzťahu nedôjde k takejto zmene, v konečnom dôsledku doplatí na to maloletá.
Z priebehu poradenskopsychologickej práce s rodičmi a maloletým dieťaťom, ktoré sa po dobu pol roka rodičia maloletej a maloletá zúčastňovali možno usudzovať, že nadobudnutý efekt terapie bol len čiastočný, nepodarilo sa zmeniť postoj dieťaťa zrealizovať k celkovej spokojnosti. Dieťa nebolo ochotné spolupracovať, zmeniť svoje postoje a vnímať rodinnú situáciu inou formou.
Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že matka by mala kooperovať na náprave vzťahu s otcom maloletej, od ktorého sa následne odvíja aj postoj maloletej k otcovi. Avšak aj otec maloletej by mal prejaviť dostatok trpezlivosti, aby dieťa nebolo zbytočne traumatizované a v žiadnom prípade nie je možné vynucovať striktnou formou stretávanie sa s maloletou.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne pri rozhodovaní vzal v úvahu druhú alternatívu, a to možnosť aspoň čiastočne upraviť vzťah otca s maloletou, stretávanie sa na neutrálnej pôde za prítomnosti odborníka a preto správne vyhovel návrhu otca na zrušenie zákazu styku otca s maloletou a rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky a prítomnosti odborníka v psychologickej poradni - na neutrálnej pôde za účelom obnovenia narušenej vzájomnej komunikácie rodičov maloletej a citového zblíženia sa maloletej s biologickým otcom.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia budú musieť pochopiť, že napriek nevyjasneným vzťahom je potrebná vzájomná komunikácia rodičov, od ktorej sa následne odvíja vzťah maloletej k otcovi. Odvolací súd preto opätovne apeluje na oboch rodičov, aby si uvedomili, že bez obnovenia narušenej vzájomnej rodičovskej komunikácie, ktorá je prvým predpokladom k obnoveniu a citovému zblíženiu otca s maloletou je akákoľvek odborná pomoc zbytočná. Vo vzťahu k obidvom rodičom treba opätovne ešte zdôrazniť, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia, pričom obidvaja sú povinní prekonať vzájomnú averziu, vybudovať korektné vzťahy, ktoré budú viesť aj k vytvoreniu vzťahu otca s maloletou, ktorý následne bude základom pre styk.
Čo sa týka námietky matky mal. dieťaťa uvádzanej v odvolaní, že styk upravený súdom prvého stupňa nie je v záujme maloletej, odvolací súd uvádza, že záujem maloletej by najlepšie naplnilo usporiadanie vzťahov medzi rodičmi, pretože práve rodičia (nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí, pričom základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zák. o rodine). Zároveň odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci neboli zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by sa otec s dcérou nemohol stretávať, pričom súčasný postoj maloletej L., ktorá ho odmieta, nie je podložený žiadnym negatívnym správaním otca voči nej, ale je dôsledkom odcudzenia dieťaťa s ním a z hľadiska záujmov maloletej L. je žiaduce a v jej záujme si vybudovať vzťah s (biologickým) otcom, pretože tým bude zabezpečená potrebná stabilita otcovskej roly a mužského vzoru v živote maloletej. Matka nesúhlasila s návrhom otca na úpravu styku a nesúhlasí ani s úpravou určenou súdom prvého stupňa, avšak v priebehu celého konania matka nepredniesla žiadny návrh postupu, ktorý by viedol alebo prispel k obnoveniu vzťahov maloletej L. k otcovi a ku kontaktu a stretávaniu sa maloletej s ním. Preto odvolací súd námietky matky uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené.
Súd prvého stupňa ďalej správne rozhodol i o trovách konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a správne uložil povinnosť obom rodičom podieľať sa každý v 1/2 na nákladoch za vypracovaný znalecký posudok, nakoľko znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch rodičov a preto odvolací súd ani v tejto časti odvolanie matky mal. nepovažoval za opodstatnené. Čo sa týka odvolania otca mal. proti výroku I., ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca na úpravu styku, odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými v odvolaní, teda v tejto časti považoval odvolanie za opodstatnené a preto výrok I. rozsudku súdu prvého stupňa zrušil ako nadbytočný a nesprávny, a to z dôvodu že ak súd prvého stupňa stretávanie otca s maloletou vo výroku II. upravil (hoci inak ako navrhoval otec), nebol dôvod na to, aby súčasne samostatným výrokom zamietol návrh otca na úpravu styku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov neboli priznané trovy odvolacieho konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .