Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/643/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207362 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3511207362.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu I. G. Z., s.r.o. so sídlom N., Q. 5, IČO XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou H. G., s.r.o. so sídlom N., Q. 5, IČO XX XXX XXX, proti žalovanému M. N. (S.), nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., M.R. S. XXX/XX, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Z., právne zastúpené advokátskou kanceláriou C. U., s.r.o. so sídlom N., Z. 6, IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 243,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. júna 2012, č. k. 11C/179/2011-100, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 243,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 2,23 eur za obdobie od 04.09.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania 16,50 eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia 273,47 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 323, § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za nepochybné, že dňa 02.11.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu S. a žalovaný Zmluvu o poskytnutí T., na základe ktorej sa S. zaviazala, že poskytne žalovanému 40.000,-SK a žalovaný sa ich zaviazal splatiť spolu s úrokmi a poplatkami v 60 mesačných splátkach po 1.035,42,- SK počnúc 12/2006 a končiac 11/2011. Konštatoval, že k 31.08.2007 bola celková výška pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému z uvedenej zmluvy 45.626,66,-SK (1.514,53 eur), z čoho 38.369,02,- SK predstavovala istina, 3.717,64,- SK úrok, 20,-SK úrok z omeškania a 3.520,- SK dlžné poplatky. Splatnosť dlhu bola dňa 13.08.2007. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, ktorý vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Konštatoval, že podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný z pohľadávky zaplatil 1.271,38 eur a nezaplatených zostalo 243,14 eur, t. j. žalovaná istina. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku mal za preukázané, že dňa 07.04.2010 žalovaný voči žalobcovi dlh zo zmluvy uznal do výšky 717,23 eur. Tento záväzok sa zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 65 eur, počnúc 15.04.2010. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (S.) a žalovaným existoval právny vzťah založený zmluvou o úvere, na základe ktorého poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný ich mal vrátiť a za ich poskytnutie platiť dohodnuté úroky a poplatky. Žalovaný úver čerpal, no poskytnuté prostriedky a ani úrok ako odplatu za ich poskytnutie právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, s výnimkou čiastočnej úhrady, ktorú žalobca od celkového dlhu odpočítal. Takto žalovanému vznikol dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý je po postúpení pohľadávky dlhom voči žalobcovi a žalovaný je povinný mu tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu vznikla vyvrátiteľná právna domnienka o existencii dlhu v uznanom rozsahu v čase uznania. Uznaný rozsah dlhu presahuje rozsah dlhu uplatnený žalobou, preto súd vychádzal z toho, že záväzok žalovaného v žalovanom rozsahu trval a podrobnejšie rozsah a dôvody jednotlivých zložiek uplatneného nároku neskúmal. Zánik dlhu v žalovanom rozsahu v konaní za preukázaný nemal. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na uznanie dlhu (a to dokonca pred uplynutím troch rokov odo dňa splatnosti - 13.8.2007), došlo v súlade s ustanovením § 407 Obchodného zákonníka k začatiu plynutia novej štvorročnej premlčacej doby, a v čase podania žaloby preto nárok premlčaný nebol, z ktorého dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň uviedol, že uznanie dlhu posudzoval podľa Obchodného zákonníka aj v tomto nesporne spotrebiteľskom vzťahu. Dôvodil, že povaha úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu vyžaduje, aby sa zmluva spravovala celou treťou časťou Obchodného zákonníka a nielen ustanoveniami o zmluvnom type (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Vyslovil názor, že ustanovenie § 54 ods. 1 OZ môže vylúčiť dispozitívnu úpravu tretej časti Obchodného zákonníka iba v prípade existujúcich zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy a nie v prípade práv vyplývajúcich priamo z kogentných ustanovení zákona, čo je práve prípad uznania záväzku. Rozhodnutím NS SR v inej veci, ktoré na podporu svojej argumentácie použil vedľajší účastník sa v tejto veci necítil byť viazaný. Uviedol, že napokon právna úprava Občianskeho zákonníka nie je oproti Obchodnému zákonníku pre spotrebiteľa vždy výhodnejšia. Práve v tomto prípade je pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava uznania nepremlčaného dlhu Obchodného zákonníka, a to pre menší rozsah predĺženia premlčacej doby. Práve takéto možnosti výhodnejšej úpravy Obchodného zákonníka oslabujú argumentačnú silu rozhodnutia absolútne preferujúceho Občiansky zákonník, ktoré citoval vedľajší účastník. Vzhľadom na obchodnoprávnu povahu zmluvu o úvere rozhodol súd prvej inštancie aj o úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Priznanú náhradu trov konania špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. 2. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Trval na vznesenej námietke premlčania. Vyslovil názor, že v danom spore je kauzálnym a skutkovým základom spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva, od ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky, obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Súdu prvej inštancie vytýkal, že odmietol vznesenú námietku premlčania z dôvodu, že žalobca v konaní predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá však obsahuje ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné (v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), sú opäť tieto zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 07.04.2010, absolútne neplatné. Považoval za nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Konštatoval, že ide o ďalšie znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením na podpis pripraveného tlačiva, podľa ktorého vopred počíta aj s osobou pristupujúcou k záväzku (dlhu). Dôvodil, že predložená Dohoda je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vzhľadom k predformulovanému obsahu Dohody, možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Rozhodcovská doložka je ako neprijateľná zmluvná podmienka v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, postihnutá absolútnou neplatnosťou (v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a jej nulitné právne účinky v spotrebiteľských zmluvách boli judikované súdmi. Zdôraznil, že Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. 3. Žalovaný s podaným odvolaním súhlasil. Uviedol, že vznáša námietku premlčania. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, platného a účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 2 a § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. V danom spore právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 02.11.2006 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že poskytne žalovanému 40.000,- SK (1.327,76 eur) a žalovaný sa ich zaviazal splatiť spolu s úrokmi a poplatkami v 60 mesačných splátkach po 1.035,42 ,- SK, počnúc mesiacom december 2006 a končiac mesiacom november 2011. 7. Odvolací súd nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd však zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu nie sú žiadne pochybnosti. Žalobca pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a naopak žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto žalobcovi dôvodne patrí postavenie dodávateľa a žalovanému postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd preto nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej trojročnej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. 8. Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z. z. v čl. II. bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 9. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí, sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. 10. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu. 11. Odvolací súd s prihliadnutím k uvedenému konštatuje, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 02.11.2006 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Preto bolo potrebné v danej veci, aby súd prvej inštancie otázku premlčania posudzoval podľa § 101 Občianskeho zákonníka, a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. 12. Pokiaľ sa týka Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vec neposudzoval z pohľadu toho, či v danom prípade Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nie je ako nekalá obchodná praktika neplatná, či táto nebola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorá by podstatne narušila alebo mohla podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Súd prvej inštancie nevyhodnocoval tú skutočnosť, či umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu (dlh žalovaného v čase uznania premlčaný nebol), či nenasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. 13. Ako vyplýva z článku 6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu, alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému alebo k viacerým prvkom vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje, alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil. Článok 2 písm. d) smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia, vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom (rozsudky zo 14.01.2010 Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb. s. I 217, bod 36, a z 09.11.2010, Mediaprint Zeitungs - unt zeitschriftenverlak C 540/08, bod 17). 14. S prihliadnutím práve na okolnosti uzatvorenia Dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári bolo potrebné, aby súd prvej inštancie túto vyhodnotil aj z hľadiska toho, či uvedená dohoda nie je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka obsahujúci viacero právnych vzťahov, napr. jednostranné prejavy uznania záväzku, prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch a dvojstranné právne úkony o dohode o splátkach a dohode o uzavretí rozhodcovskej doložky, ktorých skrytým cieľom by mohlo byť dosiahnutie uznania záväzku a predĺženia premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu. 15. Odvolací súd na základe obsahu spisu vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a rozhodol napriek nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, preto je jeho rozhodnutie minimálne predčasné. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne predvolá sporové strany, uskutoční ich podrobný výsluch. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný nebol v konaní vypočutý. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola doručovaná žaloba + platobný rozkaz + poučenie na adresu Z., z ktorej adresy sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Pri jej opakovanom doručovaní s predvolaním na termín pojednávania na deň 27.02.2012 sa zásielka z uvedenej adresy vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Pojednávanie z dôvodu nedoručenia predvolania žalovanému bolo odročené za účelom zistenia jeho pobytu. Na č. l. 53 spisu - odpoveď na lustráciu v Z. bolo zistené bydlisko žalovaného Z. H., C. XX, ktoré zistenie súd prvej inštancie ponechal bez povšimnutia a ďalšie zásielky - predvolanie na termín pojednávania dňa 21.05.2012 a 28.06.2012 (na ktorom aj meritórne rozhodol) boli opätovne doručované žalovanému na adresu Z. H., M. R. S. XXX/XX. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby bol žalovaný súdom prvej inštancie ako strana sporu na pojednávanie riadne predvolaný a podrobne vypočutý. Súd prvej inštancie poučí strany sporu o ich povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vykonať dôkazy potrebné na rozhodnutie v danej veci. Následne každý z vykonaných dôkazov vyhodnotí samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti, uvedie svoje podstatné skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli, svoje právne posúdenie a vo veci opätovne rozhodne vrátane nároku na náhradu trov konania. 17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).