Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210864 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3512210864.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci zvýšenia výživného na plnoletú M. Y., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom U. W. a na maloletého T. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom U. W., deti matky Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. pod A., S. rad XXX/XXa otca Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. pod A., S. rad XXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou P.&W. s.r.o., so sídlom v A., X. XX/C, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové mesto nad Váhom zo dňa 9.12.2015, č.k. 5P/290/2012-225, takto r o z h o d o l : Rozsudok p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca na medzičasom plnoletú dcéru M. z doterajších 100 Eur mesačne na 120 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.9.2015. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2015 do 31.12.2015 vo výške 80 Eur uložil otcovi splácať po 10 Eur spolu s bežným výživným. Súčasne zvýšil výživné zo strany otca na maloletého Róberta z doterajších 50 Eur mesačne na 70 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.9.2014. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.12.2015 vo výške 320 Eur uložil otcovi splácať po 20 Eur spolu s bežným výživným. Samostatným výrokom zmenil rozhodnutie z 23.9.2010, ktorým bola určená doterajšia vyživovacia povinnosť a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na obe deti, v čase podania návrhu maloleté. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal okresný súd zo skutkových zistení, že o výživnom bolo naposledy rozhodované pri rozvode dňa 23.9.2010, kedy bolo na základe dohody rodičov určené výživné 100 Eur mesačne na dcéru M., 50 Eur na maloletého T. a tiež 100 Eur mesačne na najstaršiu dcéru K. (nar. XXXX), voči ktorej bolo neskúr v r. 2012 zvýšené na 120 Eur mesačne. V čase rozhodovania v roku 2010 bol príjem otca cca 620 Eir mesačne a mesačný príjem matky 191,50 Eur pozostávajúci z invalidného dôchodku priznaného pre 45 % pokles schopnosti pracovnej činnosti. 2. V čase rozhodovania mal okresný súd za preukázanú zmenu na strane dcéry M., ktorá nastúpila na vysokú školu, a to L. W. v Y., zmenu na strane maloletého T., ktorý nastúpil na strednú školu. Na strane otca konštatoval splátku hypotekárneho úveru na nadobudnutie bytu vo výške 184,21 Eur a poukázal na darovanie podielu 1/8 na nehnuteľnosti bratovi otca. Na strane matky k zmene nedošlo a ako jej príjem bol zistený invalidný dôchodok 191,50 Eur. Okresný súd však poukázal na potrebu zvýšenej snahy o zamestnanie na strane matky. Uvedené zmeny na strane maloletých považoval za spojené s nárastom ich výdavkov, a teda za dôvod pre zvýšenie výživného, ktoré právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2 a 5 Zákona o rodine a ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. 3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil, žiadal ho zmeniť a návrh matky zamietnuť. Považoval za nesprávne závery okresného súdu o dôvodnosti zvýšenia výživného na obe deti. Otec namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú zvýšené výdavky dcéry M. oproti stavu v čase posledného rozhodovania. Na strednej škole boli jej výdavky 240,67 eur mesačne, na vysokej škole sú 190,13 eur mesačne. Rovnako u maloletého T. nebol preukázaný reálny nárast výdavkov v súvislosti s nástupom na strednú školu a matkou uvádzané výdavky nemožno považovať za potrebné na jeho výživu. Ďalej otec poukázal na danosť možnosti a schopnosti matky dosahovať aj príjem zo zamestnania, ktorú matka nedôvodne nevyužíva a zhoršenie zdravotného stavu ako dôvod komplikujúci jej zamestnanie považoval otec za účelové tvrdenie. Na strane matky tiež okresný súd nezohľadnil vyplatený príjem 4.200 Eur predstavujúci náhradu škody na zdraví. Napokon otec namietal, že pri zvýšenom výživnom mu ostane po úhrade ostatných nevyhnutných výdavkoch vrátane splátky úveru na bývanie suma 48,06 eur, z ktorej bude musieť uhradiť ešte splátku nedoplatku na výživnom 30 Eur mesačne, čo je pre neho likvidačné. Čo sa týka poukazu súdu na darovanie podielu 1/8 na nehnuteľnosti, v tomto smere okresný súd nebral do úvahy, že otec nemal prostriedky na náklady súvisiace s danou nehnuteľnosťou, a že tieto uhrádzali iba jeho súrodenci, ktorí mu tiež poskytli prostriedky na úhradu dlhu exekučne vymáhaného matkou. Záverom odvolania žiadal otec priznať náhradu trov konania vo výške 1.103,36 Eur, pretože v návrhu matka žiadala zvýšiť výživné i na plnoletú dcéru K., a určiť výživné na manželku, čo bolo zamietnuté, no trovy konania napriek tomu neboli úspešnému otcovi priznané. Súčasne poukázal aj na doposiaľ nerozhodnutý návrh otca podľa § 147a ods. 2 O.s.p. 4. Matka a kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387. 6. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane detí zakladá okresný súd v zásade na zmene štúdia zo základnej školy na strednú, resp. zo strednej školy na vysokú. Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Napriek plateniu výživného zo strany otca, a to aj vo zvýšenom rozsahu podľa napadnutého rozhodnutia, nepokryje výživné zo strany otca náklady detí v ich väčšinovom rozsahu a na ich výžive sa musí naďalej nemalou mierou finančne podieľať aj matka. To popri osobnej starostlivosti, ktorou plní svoju vyživovaciu povinnosť v nemalom rozsahu a nízkom príjme pozostávajúcom z invalidného dôchodku. Zo všeobecne známych skutočností o bežných životných nákladoch si sotva možno predstaviť, že suma 120 Eur mesačne pokryje prevažnú časť potrieb študentky vysokej školy a suma 70 Eur mesačne prevažnú časť potrieb študenta strednej školy. Pritom nemalá časť výdavkov je spojená s vzdelaním, na ktorom by mal mať aj otec prioritný záujem a nezanedbateľné náklady súvisiace so štúdiom sú natoľko zrejmou položkou, že na ne treba prihliadať aj pokiaľ nie sú dôsledne vyčíslené po jednotlivých položkách. Pokiaľ teda okresný súd vyhodnotil zmeny na vyššie formy štúdia ako objektívne zmeny pomerov takého významu, že odôvodňujú zvýšenie výživného, rozhodol správne keď k zvýšeniu výživného pristúpil. Súčasne výživné zvýšil v rozsahu, ktorý je akceptovateľný aj pri pomeroch otca a nemožno sa stotožniť s jeho obranou, že zvýšenie o 20 Eur mesačne na každé dieťa bude pre neho likvidačné. Na dve deti študujúce vysokú školu a jedno dieťa strednú školu, vynakladá dobrovoľne nejeden rodič s príjmom obdobným príjmu otca takú sumu na ich výživu, že sa dostáva na hranu uspokojovania svojich potrieb. V tejto prirodzenej snahe každého rodiča má základ právna norma § 62 ods. 5 Zákona o rodine, stanovujúca prednosť výživného pred inými výdavkami rodiča. V tomto smere nachádza odvolací súd istú rezervu otca v nákladoch jeho bývania, ktoré bolo možno v prípade nevyhnutnosti zabezpečiť aj formou lacnejšieho nájmu oproti nadobudnutiu vlastníctva k bytu na hypotéku. 7. Čo sa týka otcom tvrdenej účelovosti konania matky, ktorá podľa neho nemá skutočný záujem sa zamestnať, odvolací súd nenachádza racionálny dôvod, pre ktorý by tak matka konala a napriek možnosti zlepšiť svoje nepriaznivé majetkové pomery dosahovaním príjmu zo zamestnania, túto výhodnejšiu možnosť odmietala. Pri jej súčasnom príjme a výške výživného zo strany otca je hodné uznania, že sa deťom dostáva možnosti študovať vysoké školy. Pokiaľ otec poukazoval na nezohľadnenie náhrady škody 4.200 Eur vyplatenej matke, je v tomto smere významné, že sa nejedná o majetkový prírastok, ale o náhradu toho, čo z majetkovej sféry matky v dôsledku škody ubudlo. Po jej úhrade sa tak majetkové pomery matky nezlepšili, ale iba dostali na úroveň pred spôsobením škody. 8. Napokon nebolo dôvodné odvolanie ani do výroku o trovách konania, ktorý v zmysle vtedy platného § 146 ods. 1 písm. a) OSP zodpovedal rozhodnutiu vo veci. Pokiaľ okresný súd nerozhodol o trovách niektorej skôr skončenej časti konania alebo o separátnych trovách, nemožno jeho rozhodnutie nahrádzať v odvolacom konaní z dôvodu zachovania princípu dvojinštančnosti konania. 9. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).