Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/872/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203169 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513203169.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, L. C. nad E., právne zastúpenej JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Hodžova 53, Trenčín, o zaplatenie 732,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/236/2013-92 zo dňa 2. apríla 2015, takto r o z h o d o l : N e p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 732,59 eur od 03.08.2010 do 21.10.2012, zo sumy 727,59 eur od 22.10.2012 do zaplatenia. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 68,61 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Šimona Cibulku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 727,59 eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 732,59 eur od 03.08.2010 do 21.10.2012, t.j. 97,93 eur, zo sumy 727,59 eur od 22.10.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 284,72 eur a v sume 87,- eur titulom tzv. iných trov konania k rukám právneho zástupcu a vo zvyšku návrh zamietol. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal plnenia zo zmenky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) ako indosatár, ktorý je nadobúdateľom zmenky vystavenej odporcom dňa 17.12.2009 na zmenkovú sumu 732,59 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 03.08.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo zmenkového veriteľa. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Právnu vec posúdil súd prvého stupňa podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, § 37, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6,7 zák. č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) s poukazom na článok 19 Nariadenia. Zistil, že zmenka bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.. Navrhovateľ si svoje právo uplatnil ako indosatár po tom, čo bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Navrhovateľom predložená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ. V danej veci dlžník vzniesol námietku voči zmenke spočívajúcu v tom, že je v rozpore so zákonom, aby si veriteľ dopisoval do zmenky, čo chce. Súd prvého stupňa považoval úrok uvedený na zmenky vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne za nedovolený pre jeho rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa návrh v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 732,59 eur od 03.08.2010 do 21.10.2012, zo sumy 727,59 eur od 22.10.2012 do zaplatenia. zamietol. Čo do zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo sumy 732,59 eur od 03.08.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny považoval súd prvého stupňa nárok navrhovateľa za dôvodný a v tejto časti tomuto vyhovel dôvodiac, že na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmenka bola vystavená odporcom dňa 20.08.2009. Predmetná zmenka je platná, riadiac sa názorom odvolacieho súdu, a na základe tejto zmenky je odporca, ako dlžník, ktorý ju vystavil, povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto mu predloží zmenku v čase jej splatnosti. Odporca si svoju povinnosť nesplnil, pričom namietol, že je v rozpore so zákonom, aby si navrhovateľ písal do zmenky čo chce. Vzhľadom k tomu, že došlo k indosácii zmenky, súd s poukazom na čl. I § 17 zákona č. 1951/1950Zb. sa touto námietkou nezaoberal, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany odporcu, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu zmenkovej istiny, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 48 ods. 1 bodu 2, bodu 4. zák. č. 191/1950 Zb., platného v rozhodnom čase. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery odporcu súd nevidel žiadny reálny priestoru umožniť odporcovi dlh uhradiť v splátkach, nakoľko je veľmi pravdepodobné, že odporca, vzhľadom na prebiehajúce exekúcie z iných súdnych konaniach, by neuhrádzal splátky včas, čím by sa v krátkom čase zosplatnil celý dlh odporcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods.1, 3 O.s.p.. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal súd prvého stupňa náhradu trov konania v plnej výške v rozsahu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), existenciu ktorých ním namietaných vád skutkovo v odvolaní nevymedzil a tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu videl v tom, že prvostupňový súd považoval zmenku za neplatnú v časti uplatneného zmenkového úroku pre jej rozpor s dobrými mravmi. Odporca vystavil zmenku, ktorú dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho skutočnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne je napísaná na zmenke, bola mu známa v čase vystavenia zmenky a s takouto sadzbou odporca súhlasil. Nespornosť záväzku odporcu zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008, zo dňa 22.10.2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, zo dňa 22.8.2002). V zmenke uvedený zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmuvná pokuta, ktorá v zmenke uvedenej výške nie je neprimeranou, teda rozpornou s dobrými mravmi vzhľadom na účel, ktorý ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Na podporu svojich tvrdení uvedených v odvolaní navrhovateľ poukázal na závery uvedené v rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014, sp.zn. 13C/88/2013, v rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp.zn. 3C/8153/2013, v rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp.zn. 8C/198/2013, v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu. Zároveň navrhovateľ uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015 vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 732,59 eur od 03.08.2010 do 21.10.2012, zo sumy 727,59 eur od 22.10.2012 do zaplatenia, s tým, že požadoval už len zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu a čiastočnému späťvzatiu návrhu (ktorý jej odvolací súd doručil na vyjadrenie), uviedla, že s čiastočným späťvzatím a následným zastavením konania v tejto časti nesúhlasí a žiada aby o odvolaní navrhovateľa bolo rozhodnuté tak, že rozsudok súdu v napadnutej - zamietajúcej časti bude ako v celom rozsahu vecne správny potvrdený s tým, že súčasne uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v sume 120,06 eur z titulu trov právneho zastúpenia. Poukázala na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom bol vyjadrený názor o existencii dôvodných pochybností, či predložená zmenka je spôsobilou zaväzovať odporkyňu k plneniu. Keďže nárokované plnenie má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, je potrebné naďalej skúmať prípadnú neplatnosť kauzy zmenky, a keďže ide o neplatnosť absolútnu, na túto musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Z uvedených dôvodov nemôže byť odporkyňa zaviazaná na plnenie, ktoré je v rozpore s ust. § 39 OZ. Z uvedených dôvodov je potrebné vecné rozhodnutie odvolacieho súdu a nie je dôvod na pripustenie späťvzatia v dotknutej časti. Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Späťvzatie návrhu na začatie konania, je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba navrhovateľ. K späťvzatiu návrhu na začatie konania, môže dôjsť nielen počas konania na súde prvého stupňa (§ 96), ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať návrh späť, je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. To nenastane skôr, kým nerozhodne odvolací súd. Späťvzatiu návrhu môže ale zabrániť odporca, ktorého je súd povinný vyzvať, aby sa vyjadril, či so späťvzatím súhlasí, alebo nie. Ak odporca nesúhlasí so späťvzatím návrhu, nemusí uviesť žiaden dôvod, stačí, ak iba vysloví svoj nesúhlas. Keďže v danom prípade odporkyňa so späťvzatím návrhu v časti zmenkového úroku nesúhlasila, odvolací súd za použitia cit. zákonného ustanovenia späťvzatie návrhu v dotknutej časti nepripustil a napadnuté rozhodnutie v dotknutej časti podrobil odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh vo zvyšku zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozsudok prvostupňového súdu v jeho zvyšných častiach (vo vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania.), nemohol preskúmavať, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli (§ 206 O.s.p.). Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Navrhovateľom namietaná vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), ktorý odvolací dôvod však samotný navrhovateľ v odvolaní skutkovo nevymedzil. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto pojmové znaky musia byť splnené súčasne. Návrhom v predpísanej podobe (tlačivo A) podanom podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 732,59 eur s príslušenstvom (zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy za určité obdobie), zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2, 3 Nariadenia vyzval súd odporcu tlačivom C na odpoveď a spolu s tlačivom C zaslal súd prvého stupňa odporcovi návrh a zmenku predloženú navrhovateľom v podobe fotokópie. Doručované písomnosti prevzala odporkyňa dňa 27.06.2013. V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť účastníkov o ich procesných právach. Ust. § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia a v spojení s ním z príslušných ustanovení O.s.p., pričom vykonal poučenie účastníkov konania podľa § 120 od. 4 O.s.p. v písomnej forme. Účastníci boli poučení na pojednávaní dňa 02.4.2015 (ktorého sa navrhovateľ bezdôvodne nezúčastnil). Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Keďže navrhovateľ existenciu ním namietanej vady spočívajúcej v odňatí mu možnosti konať pred súdom, rovnako ako akejkoľvek tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci skutkovo nevymedzil a odvolací súd ich existenciu ani vlastným prieskumom z hľadiska vyššie uvedených skutočností nezistil, nebolo možné z hľadiska uvedených odvolacích dôvodov odvolanie navrhovateľa vyhodnotiť inak, ako nedôvodné. Rovnako za nespôsobilú privodiť v prospech navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci v odvolaním napadnutej časti, vyhodnotil odvolací súd tiež jeho námietku spočívajúcu v tom, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, keď jeho návrh v časti uplatneného zmenkového úroku zamietol pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity odporcu len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd návrhu musí vyhovieť. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, tento súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51). Zo všetkých zistených skutočností je nepochybné, že odporcom vystavená zmenka zabezpečovala jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.) pri poskytovaní úverov z vlastných zdrojov. V záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a odporkyňou mala odporkyňa postavenie spotrebiteľa podľa s § 52 ods.4 Obč. zák. Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v Zákone zmenkovom a šekovom je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Zásada abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané - v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov, na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, v prejednávanej veci - zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení : I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že : 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Takto postupoval aj súd prvého stupňa a správne na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke, v zmysle § 39 OZ prihliadal ex offo, aj bez návrhu, pre rozpor s dobrými mravmi a preto správne návrh ohľadom 0,25% (t.č. 0,06%) denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a odporkyňu zaviazal len na zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy. Z uvedených dôvodov potom odvolanie navrhovateľa v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti - čo do uplatneného zmenkového úroku návrh zamietol, nebolo spôsobilé na iné, ako potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (§219 ods. 1 O.s.p.). Správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v jeho vyhovujúcej časti nebolo možné odvolacím súdom preskúmať, keďže suspenzívnym účinkom odvolania podaného navrhovateľom nebola (§ 206 O.s.p.) a samotná odporkyňa odvolanie nepodala. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešná odporkyňa si právo na náhradu trov konania ktoré si tento riadnym návrhom a včas v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnila a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania priznal a to z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 68,61 eur, na zaplatenie ktorých zaviazal neúspešného navrhovateľa. Trovy právneho zastúpenia odporkyne pozostávajú z dvoch úkonov á 25,725 eur (t.j. 50% z 51,45 eur, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, § 13a ods.2 písm.b/ v spojitosti s ods. 5 Vyhl. č. 655/2004 z.z. „AT“, keďže predmetom odvolania bolo len príslušenstvo ) - prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu a späťvzatiu, 2 x pauš. Náhrada á 8,58 eur (§ 16 ods. 3 AT). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .