Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/223/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513206077 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513206077.3 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Y. F., bytom D. U. XXX/XX, W. pod W., o zaplatenie 977,21 Eur a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 10C/247/2013-73 zo dňa 25. novembra 2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/247/2013-107 zo dňa 30. septembra 2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo zvyšnej napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 977,21 Eur a zmenkovú odmenu 3,26 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spolu so 6,00 % ročným úrokom zo sumy 977,21 Eur za obdobie od 11.05.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti sa návrh zamietol a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 213,34 Eur titulom trov právneho zastúpenia a 117 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zmenkovej sumy vo výške 977,21 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 977,21 Eur za obdobie od 24.01.2010 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 977,21 Eur za obdobie od 11.05.2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny vo výške 3,26 Eur. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 19.12.2008 na zmenkovú sumu 977,21 Eur. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporkyňa zo zmenky nič neuhradila, preto navrhovateľ žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodný sčasti. Konštatoval, že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa slovenského práva, preto sa vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 10C/247/2013-51 zo dňa 14. novembra 2013 návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnosti zmenky. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že zmenka je platná. Právny záver súdu prvého stupňa o neplatnosti zmenky predloženej navrhovateľom z dôvodu dvoch rozdielnych údajov o splatnosti na zmenke je nesprávny a nemožno na ňom založiť rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmenka bola vystavená odporcom dňa 19.12.2008. Predmetná zmenka je platná, riadiac sa názorom odvolacieho súdu, a na základe tejto zmenky je odporkyňa, ako dlžník, ktorá ju vystavila, povinná splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto mu predloží zmenku v čase jej splatnosti. Odporkyňa si svoju povinnosť nesplnila, pričom žiadne námietky voči zmenke nevzniesla. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany odporkyne, súd ju rozsudkom zaviazal na úhradu zmenkovej istiny, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 48 ods. 1 bodu 2, bodu 4. zák. č. 191/1950 Zb., platného v rozhodnom čase. Navrhovateľ mal právo zo zmenky žiadať od odporkyne zmenkový úrok zo zmenkovej sumy vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nie je možné úspešne dôvodiť, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov, resp. len na vystaviteľovi zmenky a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neprimeranou, a teda odporujúcim dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklou, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úveru. V prejednávanej veci súd zistil, že úroková miera o spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami bola v čase splácania úveru odporcom priemerne vo výške 10,96 %. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom požadovaný úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery, súd vyhodnotil postup navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného súd návrh v časti zmenkových úrokov zamietol, pretože nárok navrhovateľa na úroky nemohol požívať právnu ochranu, pretože sa odvíjal od úkonu, ktorý bol postihnutý absolútnou neplatnosťou pre rozor s dobrými mravmi. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, 3 O.s.p.. Proti rozsudku, do výroku o zamietnutí zvyšnej časti návrhu navrhovateľa /teda do výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 977,21 eur za obdobie od 24.01.2010 do zaplatenia/ podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil a jeho návrhu vyhovel. Poukázal na skutočnosť, že zmenku vystavil odporca, ktorý zmenku dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky, odporca teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných krajských a okresných súdov. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k prejednaniu daného odvolania, navrhovateľ podaním zo dňa 18.12.2015 zobral čiastočne svoj návrh na začatie konania späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a žiadal priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne. Na výzvu súdu prvého stupňa, či odporkyňa súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu, odporkyňa písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.03.2016 vyjadrila súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu. V nadväznosti na uvedené predložil súd prvého stupňa v súlade s ust. § 208 O.s.p. vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o pripustení späťvzatia. Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Podľa ust. § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier. Z citovaného ust. § 208 O.s.p. vyplýva, že v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ale pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, je povinnosťou súdu vyzvať odporcu, či s predmetným späťvzatím návrhu súhlasí. Zároveň z jeho znenia možno vyvodiť, ako to vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 1/2013 zo dňa 30. septembra 2013, že odporca nemusí svoj prípadný nesúhlas so späťvzatím návrhu odôvodňovať. V zmysle uvedeného ak odporca vyslovil svoj čo aj bližšie neodôvodňovaný nesúhlas, odvolací súd nemá inú možnosť a musí v konaní pokračovať. Nakoľko však odporkyňa vyjadrila svoj súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa zo strany navrhovateľa, odvolací súd v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou rozhodol tak, že čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Následne krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo zvyšnej napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 977,21 Eur a zmenkovú odmenu 3,26 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spolu so 6,00 % ročným úrokom zo sumy 977,21 Eur za obdobie od 11.05.2010 do zaplatenia, nebol odvolaním účastníkov konania napadnutý a preto je v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 206 O.s.p./. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 977,21 eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 977,21 eur za obdobie od 24.01.2010 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 977,21 eur za obdobie od 11.05.2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny vo výške 3,26 eur ako práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 19.12.2008 a ktorú odporkyňa mala zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa a ktorú odporkyňa po predložení indostantom nezaplatila. Preto navrhovateľ žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal. Čo sa týka pôvodu zmenky, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, považuje odvolací súd pôvod zmenky za daný v spotrebiteľskom vzťahu, keď postavenie spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ako dodávateľa, odporkyne ako spotrebiteľa, ako aj vystavenie zmenky za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru zodpovedá obsahu úverovej zmluvy. Medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporkyňou teda došlo k dohode o vystavení zmenky, ktorá dala vzniknúť zmenke a z povahy účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa je aj táto zmenková zmluva zmluvou spotrebiteľskou /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Na jej posúdenie je preto nevyhnutné aplikovať § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vystavenia zmenky, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vystavenia zmenky, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Východiská právneho postavenia spotrebiteľa principiálne zakotvené v citovaných ustanoveniach vylučujú, aby bolo právne postavenie spotrebiteľa oslabované. Zákonné zmluvné inštitúty, ktoré v iných právnych vzťahoch majú za následok dovolené oslabenie právneho postavenia jednej zmluvnej strany, sú tak v spotrebiteľskej zmluve neprípustné, pokiaľ sú na ťarchu spotrebiteľa. V danom prípade, ak na zmenke bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25% ročne, takýto úrok treba považovať za úrok, ktorý je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný, nakoľko takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100% navýšenie dlhu za jeden rok. Je preto potrebné súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že v zmenke uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je neprimeraný, teda odporujúci dobrým mravom, pretože ide o takú výšku úrokov, ktorá podstatne presahovala úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklou, keď úroková miera v spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami v danom čase predstavovala priemerne výšku 10,96 %. Záver súdu prvého stupňa, ktorý na základe uvedeného navrhovateľom požadovaný úrok považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto považoval odvolací súd za správny. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej zamietavej časti potvrdil ako aj vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .