Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/1143/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513212968 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513212968.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ Ing. I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX Q., 2/ Bc. F. M., obaja právne zastúpení JUDr. N. W., advokátom, so sídlom T.. sv. Z. XX/XX, XXX XX U., proti žalovaným: 1/ D. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XX/XX, XlX XX T. I. nad D., 2/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XX/XX, XXX XX T. I. nad D., obaja právne zastúpení, JUDr. Q. D., advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX T. I. nad D., o úpravu užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov a o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. júna 2015, č.k. 10C/449/2013-189, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie upravil užívanie spoločnej nehnuteľnosti parcely C- KN č. XXX, pre k.ú. T. I. nad D. tak, že diely označené na K. pláne č. XXXXXXXX-S-Gb-P-X/XXXX, autorizačne overené Ing. M. C. dňa XX.XX.XXXX a úradne overené Okresným úradom T. I. nad D., katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. XX/XXXX pod č. X, X a XX budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/ s tým, že toto právo prechádza s prevodom, resp. prechodom spoluvlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ na ich právnych nástupcov. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne hradiť žalovaným 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Euro ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia žiadali, aby súd upravil užívacie vzťahy účastníkov k spoločnej nehnuteľnosti vedenej u Okresného úradu T. I. nad D., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres T. I. nad D., obec T. I. nad D. a katastrálne územie T. I. nad D. na liste vlastníctva č. XXXX ako C. registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 120 m2 tak, že časť spoločnej nehnuteľnosti, na ktorej je umiestnená stavba nosného múru o šírke 30 cm tvoriaceho súčasť domu súp.č. XXXX na parc.č. XXX vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. T. I. nad D., a to na hranici pozemku parc.č. XXX s pozemkami parc.č. XXX/X a XXX/X, v mieste vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou červenou, sú oprávnení výlučne užívať žalobcovia 1/ a 2/. Časť spoločnej nehnuteľnosti v priestore podbránia pod domom súp.č. XXXX na parc.č. XXX vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. T. I. nad D., na ktorej je umiestnená spevnená betónová plocha, v mieste vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou šedou, sú oprávnení spoločne užívať žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/ a 2/. Časť spoločnej nehnuteľnosti v priestore nadväzujúcom na podbránie pod domom súp.č. XXXX na parc.č. XXX vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. T. I. nad D. smerom do dvora, vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou fialovou, sú oprávnení spoločne užívať žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/ a 2/. Časť spoločnej nehnuteľnosti v priestore nadväzujúcom na dom súp.č. XXXX na parc.č. XXX vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. T. I. nad D. smerom do dvora, vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou hnedou, sú oprávnení výlučne užívať žalobcovia 1/ a 2/. Časť spoločnej nehnuteľnosti v priestore nadväzujúcom na dom súp.č. XX na parc.č. XXX vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. T. I. nad D., vyznačenom na zákrese v katastrálnej mape farbou modrou a ružovou, sú oprávnení výlučne užívať žalovaní 1/ a 2/. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je katastrálna mapa spoločnej nehnuteľnosti s farebným zákresom rozdelenia jej užívania účastníkmi. Na základe návrhu žalobcov na pojednávaní dňa 28.05.2015 súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: "Užívanie spoločnej nehnuteľnosti parcely CKN č. XXX, pre k.ú. T. I. nad D. sa upravuje nasledovne: Diely označené na Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-S-Gb-P-X/XXXX autorizačne overené Ing. M. C. dňa 15.01.2015 a úradne overené Okresným úradom T. I. nad D., katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. XX/XXXX pod č. X, X, X a XX budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/. Diel č. X bude vo výlučnom užívaní žalovaných 1/ a 2/. Diely X,X,X,X a X zostanú v spoločnom užívaní, všetko in rem. Zároveň žiadali, aby boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní ročne hradiť žalobcom 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Euro ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka." 3. Žalovaní namietali, že žalobcovia sa len snažia obchádzať stavebný zákon, keď v rozpore so stavebný povolením urobili prestavbu tak, že na diele č. XX vybudovali múr, hoci v pôvodnom stavebnom povolení mali byť stĺpy. Majú za to, že ak dôjde k výlučnému užívaniu v prospech žalobcov, tak dôjde aj k legalizácii stavby, pričom do budúcnosti majú obavu, že dôjde k opätovnému porušeniu zákonov. V zásade žalovaní nemajú problém v tom, aby diel č. X a X bol vo výlučnom užívaní žalobcov, nakoľko je zrejmé, že ide o zastavanú plochu a iné užívanie ani nepripadá do úvahy. Rozhodne nesúhlasia, aby diel č. X pripadol do výlučného užívania žalobcov. Doteraz nijako nebránili žalobcom, aby diel č. X užívali alebo využívali. Na druhej strane majú obavu, že ak zostane vo výlučnom užívaní žalobcov, tak budú mať zhoršený prístup k svojim nehnuteľnostiam, hlavne v otázke prejazdu a prechodu. Taktiež nesúhlasia s tým, aby diel č. X zostal vo výlučnom užívaní žalovaných, nakoľko nemajú žiadny problém v tom, aby žalobcovia tento diel využívali v potrebnom rozsahu. Žiadali, aby súd zamietol žalobu, tzn., aby sa vec ponechala v spoločnom užívaní, resp. ak by dospel k záveru, že je potrebné užívacie práva riešiť, tak nech len diel č. X a X. zostane vo výlučnom užívaní žalobcov a ostané diely nech sú v spoločnom užívaní. V otázke úpravy užívacích práv in rem alebo o in personam uviedli, že sú za in personam, a to z dôvodu, že ak bude usporiadanie in rem, tak to bude mať vplyv na cenu nehnuteľností, nakoľko nový vlastník s tým nebude môcť nakladať. Navrhované riešenie je nedokonalé a z tohto dôvodu nechcú mať konečné stanovisko v tejto veci do budúcnosti. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaní zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu v nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu T. I. nad D., katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností pre okres T. I. nad D., obec T. I. nad D. a katastrálne územie T. I. nad D. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 (ďalej len "spoločná nehnuteľnosť"). Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi tejto spoločnej nehnuteľnosti sú žalovaní. Parcela slúži ako spoločný dvor k domovým nehnuteľnostiam vo vlastníctve strán sporu. Rozsudkom pod č.k. 10C 20/2011-201 zo dňa 11.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 6Co 126/2013-246 zo dňa 25.6.2013, bola žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti zamietnutá z dôvodu, že pozemok je reálne nedeliteľný. Spoločnosť K. s.r.o. v znaleckom posudku č. XXXXXXXX-S-Zp-X/XXXX zo dňa 13.01.2015 zamerala parcelu č. XXX v k.ú. T. I. nad D. a v zmysle ohliadky zo dňa 11.04.2014 rozčlenila túto parcelu na diely so stanovením výmery týchto dielov a v zmysle tohto rozdelenia vyhotovila geometrický plán pre prípad zriadenia vecného bremena užívania spoločnej nehnuteľnosti. 5. Parcela bola rozdelená na 10 dielov: Diel č. 1. o výmere 2 m2, na tejto časti pozemku leží obvodový múr domovej nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/. Diel č. 2. o výmere 21 m2, spevnený pozemok v podbrání, využívaný ako spoločný vstup. Diel č. 3. o výmere 11 m2, pozemok, ktorý susedí s domovou nehnuteľnosťou žalobcov 1/ a 2/, v rámci ktorej je vybudovaný vstup do pivničných priestorov bytovej nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/. Diel č. 4. o výmere 5 m2, pozemok, ktorý susedí s domovými nehnuteľnosťami strán, pričom obe sporové strany majú v tejto časti vybudované okná. Diel č. 5. o výmere 28 m2, pozemok, ktorý susedí s domovou nehnuteľnosťou žalovaných 1/ a 2/, kde majú umiestnené okná a dvere. Diel č. 6. o výmere 15 m2, pozemok, ktorý sa nachádza v stredovej časti spoločnej nehnuteľnosti a nesusedí so žiadnou nehnuteľnosťou, pričom v súčasnosti je využívaný najmä na prechod a prejazd do nehnuteľností žalovaných 1/ a 2/. Diel č. 7. o výmere 40 m2, na tejto parcele majú žalovaní postavený krb so skladom dreva a spevnenú plochu zámkovou dlažbou. Z tohto dielu majú prístup k CKN parcele č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ Diel č. 8. o výmere 15 m2, je časť pozemku, ktorá je situovaná za podnávratím a v súčasnosti slúži najmä na prechod a prejazd pre obe sporové strany. Diel č. 9. o výmere 1 m2, na tejto časti pozemku leží obvodový múr domovej nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/. Diel. č. 10 o výmere 2 m2, je pozemok, na ktorom je vybudovaný nosný múr domovej nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/. 6. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 123, § 124, § 126, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že subjekty sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spoločného dvora, ktorý tvorí súčasť domových nehnuteľností, pričom sporové strany sa nevedia dohodnúť v akom rozsahu a akým spôsobom budú užívať predmet svojho vlastníctva, nakoľko každá spriaznená strana nakladá s 50 % podielom. Pod pojmom "hospodárenie so spoločnou vecou" treba rozumieť najmä údržbu, opravu, úpravu, používanie, nakladanie spoločnej veci, bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné, alebo nie bežné veci. O jeho spôsobe rozhoduje predovšetkým dohoda, a keď sa nedosiahne, potom väčšina spoluvlastníckych hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp). V prípade, keď sa takáto väčšina, alebo dohoda nedosiahne, alebo pri hlasovaní sa dosiahne rovnosť hlasov, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže podať žalobu na súd, ktorý podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a je potrebné upraviť spôsob a rozsah užívania časti spoločnej veci - dvora. Dvor od prístupovej cestnej komunikácie je v súčasnosti využívaný najmä na prechod a prejazd oboch sporových strán. V rámci dokazovania bol vyhotovený geometrický plán, ktorý parcelu rozdelil na 10 dielov. Zo spoločného dvora spoluvlastníci majú prístup k svojim domovým nehnuteľnostiam, ide o uzavretý dvor, čiže môže slúžiť nielen na oddych, ale aj na dočasné skladovanie potrebných vecí využívaných v spoločných domácnostiach. Žalobcovia svoju domovú nehnuteľnosť prerábajú a za účelom dodatočnej zmeny stavby pred jej dokončením, požiadali stavebný úrad o príslušné povolenia. Stavebný úrad v tejto veci stavebné konanie prerušil z dôvodu, že zmena stavby sa má udiať aj na spoločnej nehnuteľnosti a žalovaní ako podieloví spoluvlastníci na takýto postup nedali potrebný súhlas. Medzi stranami nebolo sporné, že v zmysle platného stavebného povolenia v časti podbránia mali byť vybudované piliere o rozmere 40 x 40 cm na spoločnej nehnuteľnosti. Žalobcovia žiadajú vykonať zmenu tak, že bude vybudovaný súvislý múr o šírke 30 cm (diel č. 10 C-KN parcely č. XXX pre k.ú. T. I. nad D.). Nesúhlas žalovaných s takouto zmenou je možné považovať za nelogický, keď novou stavebnou úpravou sa dosiahne, že šírka podbránia bude o 10 cm širšia, čo bude mať vplyv na lepšie využitie spoločného priestoru v podbráni, ako napr. na prechod a prejazd do spoločného dvora. Námietka žalovaných, že týmto postupom sa zlegalizuje čierna stavba, je v tomto konaní irelevantná, nakoľko riešenie otázky čiernej stavby je v kompetencii stavebného úradu a súd upravuje súkromnoprávny vzťah dvoch sporiacich sa spoluvlastníkov. Skutočnosť, že múr je už vybudovaný, z hľadiska posudzovania hospodárenia so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka, má význam len v tom smere, že nesúhlas žalovaných a následne neupravenie užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti súdom by spôsobilo ďalšie náklady žalobcom, spojené s odstránením múru a vybudovaním nových pilierov, čo za daného skutkového stavu veci súd považuje za kontraproduktívne. Z týchto dôvodov súd upravil spoluvlastnícke právo k dielu č. 10 C-KN parcely č. XXX pre k.ú. T. I. nad D. tak, že ho ponechal vo výlučnom užívaní žalobcov, nakoľko na tejto časti parcely má ležať, resp. leží, nosný obvodový múr domovej nehnuteľnosti žalobcov. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaní nemali žiadne výhrady voči tomu, aby diel č. 1 a 9 C-KN parcely č. XXX pre k.ú. T. I. nad D., na ktorých je taktiež vybudovaný iný nosný múr domovej nehnuteľnosti žalobcov, bol len v užívaní žalobcov, teda aj v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vzhľadom k tomu, že ide o trvalé zastavanie časti spoločnej nehnuteľnosti, súd upravil spoluvlastnícke práva in rem, nakoľko ani pri zmene vlastníka sa nepredpokladá, že by mohlo dôjsť k inému spôsobu užívania týchto častí spoločnej nehnuteľnosti ako je to v súčasnosti. Keďže sa touto úpravou spoluvlastníckych práv výrazne obmedzil výkon vlastníckeho práva žalovaných, súd im priznal peňažnú náhradu vo výške 1,- Eur ročne, ktorá bola pre takýto prípad odsúhlasená oboma sporovými stranami. Žalobcovia ďalej žiadali priznať do výlučného užívania diel č. 3 spoločnej nehnuteľnosti a naproti tomu žalovaným priznať diel č. 7. Žalovaní namietali, že nijakým spôsobom nebránia žalobcom v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, pričom žalobcovia túto námietku nijakým spôsobom nerozporovali. Súd mal za to, že týmto postupom žalobcov by sa v súčasnosti len nahrádzalo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, ktoré bolo v inom konaní zamietnuté. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že za aktuálneho stavu veci nie je nevyhnutné rozdeľovať užívanie spoločnej parcely spôsobom, ako to navrhujú žalobcovia, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní dielu č. 3 alebo dielu 7, preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú, zamietol. Podľa názoru súdu úprava hospodárenia so spoločnou vecou pri rovnosti hlasov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorého zo spoluvlastníkov, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Z týchto dôvodov súd sa podrobnejšie nezaoberal ostatnými námietkami žalovaných, ktoré vzniesli proti navrhovanej úprave užívacích práv k dielu č. 3 a 7 C-KN parcely č. XXX pre k.ú. T. I. nad D.. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že každý z účastníkov má pomerný úspech vo veci. O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením, nakoľko rozhodnutie o priznaní znalečného nenadobudlo ešte právoplatnosť. 8. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu v časti, ktorou boli žalobcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne hradiť žalovaným odplatu za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Euro ročne, ako aj čo do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a s tým súvisiacim výrokom o náhrade trov konania a to tak, že užívanie spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. T. I. nad D. - parcely KNC č. XXX bude upravené tak, že diely označené v dotknutom geometrickom pláne, a to diel č. 3 bude vo výlučnom užívaní žalobcov, diel pod č. 7 bude vo výlučnom užívaní žalovaných a diely pod č. 2, 4, 5, 6 a 8 budú v spoločnom užívaní žalobcov a žalovaných s tým, že toto právo prechádza s prevodom alebo prechodom spoluvlastníckeho práva účastníkov na ich právnych nástupcov a že žalovaní budú povinní spoločne a nerozdielne hradiť žalobcom odplatu za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Eura ročne, vždy do 31.01. príslušného kalendárneho roku, a tiež budú zaviazaní žalobcom nahradiť trovy konania vzniknuté v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako aj v priebehu odvolacieho konania. Uviedli, že nesúhlasia so zamietnutím žaloby v časti, týkajúcej sa úpravy spoločnej nehnuteľnosti, okrem jej častí označených pod dielmi č. 1, 9 a 10, čím bolo podľa ich názoru im odopreté právo na súdnu ochranu, pretože bolo preukázané, že medzi stranami sporu dlhodobo niet zhody o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, tento nevyplýva zo zákona, pretože z ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva len to, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci, a preto, ak bolo preukázané, že medzi stranami ako podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti nedošlo k dohode o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, nebolo možné úpravu vykonať len v určitej časti a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť, ale bolo možné rozhodnúť len o prípadnej inej úprave užívacích vzťahov, než bola v konečnom dôsledku navrhovaná. Na časti nehnuteľnosti označenej pod dielom 7 majú žalovaní postavený krb so skladom dreva a spevnenú plochu so zámkovou dlažbou a z tohto dielu majú prístup k pozemku parc. č. XXX, ktorý je v ich vlastníctve a tiež k parc. č. XXX a domu súp. č. XX. Z uvedeného je zrejmé, že táto časť spoločnej nehnuteľnosti nie je pre žalobcov reálne využiteľná, preto požiadavka žalobcov na to, aby užívacie vzťahy k tejto časti nehnuteľnosti boli upravené tak, že bude vo výlučnom užívaní žalovaných, je opodstatnená. Recipročne s ohľadom na zachovanie rovnosti účastníkov a poskytnutia rovnakej ochrany vlastníckeho práva je potrebné, aby žalobcovia mali možnosť výlučne užívať primeranú inú časť zo spoločnej nehnuteľnosti, ktorú vzhľadom na všetky súvisiace vzťahy bolo možné vymedziť len v časti označenej pod dielom č. 3, ktorý má výmeru 11 m2, teda podstatne menšej oproti výmere dielu pod č. 7. Záver súdu prvej inštancie, že za aktuálneho stavu nie je nevyhnutné rozdeľovať užívanie spoločnej nehnuteľnosti, aj pokiaľ ide o diely č. 3 a 7, keďže nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní týchto dielov, nepovažujú za správny. Pokiaľ ide o úpravu hospodárenia so spoločnou vecou, tak podmienkou rozhodnutia súdu podľa § 139 ods. 2 OZ nie je obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorou zo spoluvlastníkov, ale preukázanie toho, že medzi spoluvlastníkmi je nezhoda o užívaní spoločnej veci, ktorú pre rovnosť hlasov nemožno odstrániť, alebo vyriešiť inak ako rozhodnutím súdu. Teda predpokladom úpravy nie je obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorého zo spoluvlastníkov, ako to uviedol súd prvej inštancie. Rovnako sa nestotožňujú s argumentáciou vo vzťahu k zamietajúcej časti rozhodnutia spočívajúcou v tom, že nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní časti spoločnej nehnuteľnosti pod dielmi č. 3 a 7. V tomto smere nie je možné vychádzať len z tvrdení strán, ale zo skutočností, ktoré vyplynuli z vykonanej ohliadky. Touto bolo zistené, že časť pod dielom 7 nie je pre žalobcov vôbec využiteľná, vzhľadom na aktuálny stav tejto časti spoločnej nehnuteľnosti popísaný aj rozhodnutím súdom prvej inštancie. Tým, že pri poznaní existujúceho faktického stavu spoločnej nehnuteľnosti, súd neupravil užívacie vzťahy strán v súlade s konečným návrhom žalobcov, podstatným spôsobom ich znevýhodnil, priznal im podstatne menší rozsah užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti oproti žalovaným, a to s ohľadom na faktický stav užívania časti nehnuteľnosti označenej pod dielom 7. Podľa žalobcov je teda potrebné rozhodnúť o úprave užívacích vzťahov vo vzťahu k celému pozemku parc. KNC č. XXX, a to tak, že časti označené pod dielmi 1, 3, 9 a 10 budú oprávnení výlučne užívať žalobcovia, časť pod dielom 7 budú oprávnení užívať výlučne žalovaní a ostatné časti pod dielmi 2, 4, 5, 6 a 8 budú užívať strany spoločne. Tak bude proporcionálne zabezpečená realizácia vlastníckeho práva strán k spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sa na jej užívaní dlhodobo nevedia dohodnúť. Nešlo by o nahradenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Keďže v prípade rozhodnutia o úprave užívacích vzťahov strán k spoločnej nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným žalobcami, by žalovaní užívali viac ako pripadá na ich spoluvlastnícke podiely zo spoločnej nehnuteľnosti, je nesprávne rozhodnutie súdu aj o uložení povinností žalobcom platiť náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalovaným, a to bez ohľadu na jej výšku, ktorá nie je ničím podložená. Naopak, za tohto stavu by bolo potrebné k povinnosti platiť náhradu za spoluvlastnícke podiely zaviazať žalovaných v prospech žalobcov, a to vo výške 1,- Euro ročne požadovanej žalobcami v zmysle konečného návrhu. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, žalobcovia tak uplatnili dôvody na odvolanie spočívajúce v nesprávnych skutkových a právnych záveroch (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). 9. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli tiež žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v časti, v zmysle ktorej diely označené pod číslom 1, 9, 10 majú byť vo výhradnom užívaní žalobcov a tiež v časti, ktorou zaviazal súd žalobcov hradiť žalovaným odplatu za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- Eura ročne, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Poukazovali na to, že pri prestavbe rodinného domu žalobcov dochádza k opätovným porušeniam spoluvlastníckych vzťahov, títo porušili dohodu a tiež podmienky dané stavebným povolením. Žalovaní sa správajú arogantne, nepriateľsky. Neberú ohľad na ich spoluvlastnícke práva, vyvolávajú konflikty. Žalovaní boli nútení komplikovane prechádzať cez spoločný vstup, odpratávať stavebný materiál, odpad. Vyvrcholilo to zmenou realizácie oporných stĺpov na oporný múr, čím zabrali v spoločnom vstupe na spoločnej parcele zásadný priestor dôležitý pre vstup žalovaných motorovým vozidlom. Ďalej poukazujú na porušenie ich povinností v priebehu stavebného konania. Momentálnou žalobou, podľa ich názoru, sa žalobcovia snažia obísť zákon a čiernu stavbu múru si takýmto spôsobom vymôcť. Podľa ich názoru, určením výlučných práv je značnejšie zasiahnuté do spoluvlastníckych práv žalovaných, ako by tomu bolo v prípade nahradenia prejavu vôle, a týmto spôsobom by došlo k obchádzaniu zákona, nakoľko primárnym cieľom žalobcov je získanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobcovia nikdy v minulosti so žalovanými neprejednávali možnosť užívania spoločného pozemku, ktorého sa teraz domáhajú zo strany súdu. Nesúhlasia s nájmom za užívanie častí spoločného pozemku označenej ako diel 1, 9, 10 vo výške 1,- Eura, túto sumu považujú za neprimerane nízku a žiadajú ju zmeniť v súlade s cenou bežného nájomného v lokalite, kde sa nehnuteľnosť nachádza, s ohľadom na výmeru užívanej časti. Súd nesprávne posúdil stav, kedy žalobca úmyselne zlúčil úpravu užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti aj na časti 10, kde úmyselne zastaval časť spoločného pozemku a tým fakticky znemožnil jej užívanie žalovaným. Podľa názoru žalovaných bolo potrebné využiť inštitút nahradenia vôle spoluvlastníka. Súd nesprávne posúdil skutkový stav potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, čím uplatnili dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené, navrhujú odvolaciemu súdu, aby tento zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, aby nepriznal právo výlučného užívania časti spoločnej parcely pod dielmi č. 1, 9, 10 žalobcom, pričom by toto právo malo prechádzať s prevodom resp. prechodom spoluvlastníckeho práva žalobcov na ich právnych nástupcov, čím bude tiež zrušená aj povinnosť hradiť odplatu za výlučné užívanie časti nehnuteľnosti a zaviazal žalobcov nahradiť žalovaným trovy konania vzniknuté im tak v priebehu konania pred súdom prvej, ako aj druhej inštancie. 10. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedli, že s týmto v celom rozsahu nesúhlasia. Užívali diel parcely č. 7 so súhlasom dvoch predchádzajúcich spolumajiteľov spoločného pozemku po dobu dlhšiu ako 10 rokov, užívanie ostatných častí bolo až do času nadobudnutia spoluvlastníckeho práva žalobcami bezkonfliktné, rešpektujúce oprávnené záujmy a potreby spoluvlastníkov. Žalobcovia podali tiež žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, s ktorou však neboli úspešní, súd rozhodol v prospech žalovaných, nakoľko ide o jedinú reálnu prístupovú cestu, cez ktorú je možný prístup do ich domu. K časti pozemku označenej pod dielom 3 uviedli, že tento nebol žalovanými užívaný a ani v jeho užívaní žalobcov žiadnym spôsobom neobmedzovali. Naopak, o túto časť sa starali tak, že ju v letných mesiacoch kosili a v zimných z nej odstraňovali sneh bez požiadavky kompenzácie za vykonané práce. Tým, že chcú upraviť užívanie žalobcovia aj k tejto časti, sledujú cieľ, aby získali výlučné užívacie práva k časti pozemku pod múrom, čím by mohli legalizovať čiernu stavbu. Vyslovili obavu, že žalobcovia získaním užívacích práv k častiam pozemkov pod č. 1, 3, 9, 10 ešte viac obmedzia ich práva a zamedzia prístup do ich domu, pričom táto obava vyplýva už z predchádzajúcich skúseností so žalobcami, preto žiadajú, aby ich odvolaniu neoblo vyhovené. Žiadajú tiež, aby im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. 11. Žalobcovia nevyužili svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu žalovaných. 12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 13. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. V preskúmavanej veci podali žalobcovia a žalovaní odvolania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O ich odvolaniach rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované. 15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. ďalej len „CSP“ ), ktorým sa s účinnosťou od 01.07.2016 rekodifikoval doterajší procesný predpis - Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde, d) ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali. 17. Podľa § 218 ods. 1 C.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. 18. Výrok rozsudku musí byť presný, určitý a konkrétny tak, aby bol vykonateľný po materiálnej stránke. 19. Vo výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol geometrický plán, na ktorom sú farebne i číslom vyznačené diely -časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorých sa má týkať napadnutým rozsudkom vykonaná súdna úprava užívania nehnuteľnosti stranami sporu. Tým je daná dôležitosť geometrického plánu pre presnosť a konkrétnosť výroku, a pre materiálnu vykonateľnosť rozsudku. Z uvedeného dôvodu mal byť geometrický plán neoddeliteľnou súčasťou vyneseného rozsudku, a to označením vo výroku rozsudku a doručením stranám sporu spolu s ostatnými listami písomného vyhotovenia rozsudku. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by napadnutý rozsudok resp. jeho písomné vyhotovenie bolo stranám sporu doručené spolu s geometrickým plánom, ani tento nebol vo výroku označený ako neoddeliteľná súčasť rozsudku. Rozsudok tak trpí formálno-právnou vadou, t.j. nie je vykonateľný, pretože neobsahuje svoju základnú časť, podľa ktorej sa treba správať. 20. Keďže vzhľadom k vyššie uvedenému teda rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 21. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP. 22. Nedostatky súdneho rozhodnutia tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vysporiada tiež so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcami a žalovanými v písomne podaných odvolaniach. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. 23. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).