Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514203426 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514203426.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: W. B., bytom C. Z. č. 2, o zaplatenie 119,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové mesto nad Váhom zo dňa 9. júna 2015, č.k. 12C/431/2014-50, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroky II. a III. ) p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 40 Eur zastavil, výrokom II. návrh v celom rozsahu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2014 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 119,17 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.05.2010 do 20.09.2010 vo výške 1,50 Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 119,17 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 27.09.2005 zmluvu č. 273659396, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalovanej poskytol peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že žalovaná neplatila v stanovených termínoch splátky, porušila svoju povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zmluvy. Konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 20.09.2010. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.06.2013 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka vo výške 161,04 Eur, pozostávala z istiny vo výške 103,27 Eur, riadneho úroku vo výške 15,90 Eur, úroku z omeškania vo výške 41,87 Eur. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie 5 neuhradených splátok od 21.05.2010 do 20.09.2010 vo výške 119,17 Eur a úrok z omeškania od 21.09.2010, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti úveru. 3. Pred otvorením pojednávania žalobca upravil svoj návrh podaním zo dňa 08.06.2015 tak, že zobral späť návrh v časti uplatnenej istiny vo výške 40 Eur, pretože žalovaná pred podaním žalobného návrhu dňa 08.04.2014 zaplatila sumu 40 Eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. V zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a s poukazom na vyjadrenie žalobcu, súd konanie zastavil v časti uplatnenej istiny vo výške 40 Eur, pričom nebol potrebný súhlas žalovanej. 4. Súd preto pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004). Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku žalobcu považoval súd za potrebné bližšie charakterizovať právny vzťah medzi účastníkmi. 5. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel dňa 27.09.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá peňažná suma 1.029,01 Eur, ktorá mala byť splatená mesačnými splátkami vo výške 27,52 Eur, pričom splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.10.2005 a poslednej splátky dňa 20.09.2010. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere s poukazom na charakter účastníkov, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 13.04.2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. a v § 879f ods. 4 uložil spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom jeho účinnosti zosúladiť s ustanoveniami § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. 6. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne aj v prípade nároku žalobcu uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a s poukazom na to, že ustanovenie je ustanovením procesným, bol súd povinný prihliadať na premlčanie ex offo. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, pričom v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok žalobcu. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy sa právo mohlo po prvý krát vykonať. Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 21.09.2010 (t.j. deň nasledujúci po splatnosti úveru) a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 14.04.2014, teda po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, a preto návrh žalobcu zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky). O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1, pričom po posúdení žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. 7. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Namietal, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Mal za to, že aplikáciou ust. § 5b na prebiehajúce konanie bez ohľadu na to, za akého právneho vzťahu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b súd taktiež porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecných záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 zo dňa 30.09.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na to, že svoj nárok si uplatnil žalobným návrhom dňa 14.04.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2015, potom nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Ďalej dôvodil tým, že na daný prípad súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a mal správne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže sa jednalo o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Mal za to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 27.09.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravené v Obchodnom zákonníku, preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Mcdo/9/2014 zo dňa 24.03.2015, 2M Cdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6 MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 a iné rozhodnutia krajských súdov. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalovanej uplatnil náhradu trov konania. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ( výroky II. a III.) ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 40 Eur zastavil, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 12. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní, aj v priebehu konania, zotrváva na stanovisku, že daný právny vzťah medzi účastníkmi mal byť posudzovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to najmä otázka premlčania. 13. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na plynutie času, ani jeho dôsledky, vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať právna úprava obchodného práva. Vychádza sa z názoru, že niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov, vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov, ktorí takmer žiadnym spôsobom neparticipujú na koncipovaní zmluvy, a preto je namieste silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvoma nepodnikateľmi, alebo dvoma podnikateľmi, alebo o inú než spotrebiteľskú zmluvu. Aj v danom prípade ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Je teda nepochybné, že aj táto úverová zmluva, hoci uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, má charakter zmluvy spotrebiteľskej. 14. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré vo veci správne aplikoval súd prvej inštancie je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že právo žalobcu uplatnené návrhom na začatie konania v predmetnej právnej veci je premlčané. 15. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu ohľadne použitia § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 1.5.2014, odvolací súd uvádza, že jeho použitie súdom prvej inštancie bolo správne. V prípade spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadne na premlčanie nároku uplatňovanému voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Ohľadom uvedeného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter /ustanovenie zakladá povinnosť pre súd, či iný orgán v konaní, v ktorom sa proti spotrebiteľovi uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy/ a neexistenciu prechodných ustanovení, je súd povinný prihliadnuť na premlčanie i bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom aj v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli pred 1.5.2014. Otázkou účinnosti ustanovenia § 5b zák. č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015, pričom mal za to, že prvostupňový súd musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Má tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd, vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v uvedenom rozhodnutí mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie vo veci ex offo aplikoval ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a premlčaciu dobu posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, postupoval správne. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroky II. a III. ) ako vecne správne potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).