Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010108 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3516010108.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. augusta 2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci obžalovaného G. O. nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom Z. pod V., J.ť K. č. XXXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/39/2016 zo dňa 21.04.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný o d s u d z u j e podľa § 295 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výroky o vine a o zhabaní vecí zostávajú týmto zrušením nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/39/2016-618 zo dňa 21.04.2016 bol obžalovaný G. O. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pokračovacieho prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., pretože 1) v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky, si doposiaľ bližšie nezisteným spôsobom, bez príslušného povolenia a oprávnenia nosiť zbrane a strelivo, v rozpore s ust. § 1 ods. 1, § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, obstaral a následne mal na rôznych miestach na území Slovenskej republiky v držbe nedovolene upravenú samočinnú zbraň, pri ktorej bol jej pôvodný charakter zmenený tak, aby sa jej použitím mohol spôsobiť ťažší následok ako pred jej úpravou, a to 1 ks samopal Vzor 61 (Skorpion) s odstráneným výrobným číslom, kal. 7.65 mm Browning, ktorý je podľa § 4 ods. 2 písm. b), písm. c), písm. g), písm. i) citovaného zákona zbraň kategórie A (zakázaná zbraň), ďalej 1 ks tlmič hluku výstrelu, ktorý je podľa § 4 ods. 4 písm. a) cit. zák. zbraň kategórie A (zakázaný doplnok zbrane), ďalej 51 ks streliva kal. 7.65 mm zn. Sellier&Bellot, ďalej 3 ks zásobníkov a 2 ks kožených puzdier, a to až do času 17.30 hod. dňa 18.02.2015, kedy uvedenú zbraň, strelivo aj doplnky pred hypermarketom G. v I. W. I. na G. XX predal L. T. za sumu 1.000 €; 2) v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky si doposiaľ nezisteným spôsobom bez príslušného povolenia a oprávnenia nosiť zbrane a strelivo v rozpore s ust. § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov obstaral a následne mal v držbe na rôznych miestach na území Slovenskej republiky samočinnú zbraň, a to samopal čiernej farby zn. Agram 2000 bez výrobného čísla, kal. 9 mm Luger, ktorý je podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zák. zbraň kategórie A (zakázaná zbraň), ďalej 1 ks tlmič hluku výstrelu, ktorý je podľa § 4 ods. 4 písm. a) cit. zák. zbraň kat. A (zakázaný doplnok zbrane), ďalej 54 ks streliva kal. 9 mm Luger, ďalej 1 ks zásobníka, 1 ks čistiaca kefka a 2 ks plátenných maskáčových puzdier, a to až do času 14.00 hod. dňa 12.06.2015, kedy uvedenú zbraň, strelivo aj doplnky pred nákupným centrom T. O., predal L. T. za sumu 1.700 €; 3) v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky si doposiaľ bližšie nezisteným spôsobom bez príslušného povolenia a oprávnenia nosiť zbrane a strelivo, v rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive, v znení neskorších predpisov, obstaral a následne mal v držbe dva ks streliva kal. 22 Long Rifle, typ Standard, výrobca Sellier&Bellot, až do dňa 29.09.2015, kedy mu bolo odňaté v rámci vykonanej domovej prehliadky v byte č.., na ul. X. XXX/XX v I. W. I. O.. Bol za to odsúdený podľa § 41 ods. 1, 2, § 295 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. súd uložil obžalovanému zhabanie vecí uvedených v skutkoch. Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. Toto aj písomne odôvodnil. Namietal, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. pri vyhlásení o vine sa realizuje iba v Trenčianskom kraji. Uvedomujúc si prvky súdnej moci, ktorá v podstate vykladá právne predpisy, tento výklad je v rozpore s pôvodným účelom a zámerom zákonodarcu. Obvinený sa k spáchaným skutkom priznal až pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov, a to až po podaní obžaloby. Hoci v prospech obžalovaného súd vyhodnotil jeho snahu o uzavretie dohody o vine a treste, treba aj uviesť, že v inom konaní, kde s prokurátorom dohodu o vine a treste uzavrel, túto G. O. na verejnom zasadnutí odmietol, preto z jeho strany išlo iba o taktizovanie. Dňa 07.01.2015 bol prepustený na slobodu, pričom začal opäť páchať trestnú činnosť. Keby došlo k uzavretiu dohody o vine a treste, k aktuálne mu za vinu kladenej trestnej činnosti vôbec nedôjde. Obžalovaný svojimi skutkami hrubo porušil právne normy, spáchané skutky je potrebné považovať za závažné, pretože išlo o samočinné zakázané zbrane. V prípade, ak trest nie je primeraným, oslabuje sa jeho účel a dochádza k opakovaniu trestných činov- recidíve. Preto navrhol aby krajský súd výrok o treste zrušil a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 66 mesiacov, bez použitia ustanovenia § 39 Tr. zák. Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu k odvolaniu uviedol, že trest mu uložený napĺňa svoj účel, použitie namietaného § 36 psím. n) Tr. zák. je ustálenou praxou Krajského súdu v Trenčíne a u obžalovaného sa nemôže postupovať inak. Priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zák. súd ani nemusel priznať, pretože obžalovaný v predchádzajúcom odsúdení ponesie následky, v podobe premeny podmienečného trestu. Obžalovaný sa navyše ku prvým dvom skutkom priznal ihneď a až k tretiemu skutku najmenej závažnému, sa priznal po podaní obžaloby. Ohľadom nezotrvania obžalovaného na dohode o vine a treste v inej veci je potrebné uviesť, že je to jeho právo, ktoré nemôže byť interpretované v jeho neprospech. Navrhol preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd po preskúmaní odvolaním napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, oprávnenou osobou a je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uviedol prokurátor. Ohľadom namietaného použitia ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. odvolací súd uvádza že po uskutočnenej rekodifikácií Trestného zákona došlo s účinnosťou od 01.01.2006 k významnej kvalitatívnej a kvantitatívnej zmene pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň došlo k výraznej zmene v tom, že zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností má zo zákona priamy vplyv na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby, resp. zníženie hornej hranice trestnej sadzby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 38 Tr. zák. Najvýznamnejšia zmena spočíva v tom, že v ustanoveniach §§ 36 a 37 Tr. zák. sú poľahčujúce a priťažujúce okolnosti uvedené taxatívne. Je tomu tak preto, aby pri rozhodovaní o zvyšovaní, resp. znižovaní trestných sadzieb podľa § 38 Tr. zák. bola z hľadiska pomeru týchto okolnosti jednotná súdna prax. Súčasne to ale znamená povinnosť súdu priznať poľahčujúcu okolnosť alebo prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť, ak sú splnené v zákone uvedené podmienky. (Výnimkou je len ustanovenie § 37 písm. m/ Tr. zák. veta za bodkočiarkou). Súčasne je potrebné uviesť, že aj vo vzťahu k priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam platí zásada v pochybnostiach v prospech obvineného. To znamená, že v prípade pochybností ohľadne priťažujúcej okolnosti súd na túto neprihliadne. V prípade pochybností ohľadne poľahčujúcej okolnosti, súd túto obžalovanému prizná. Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - § 36 písm. n/ Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť odklon v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní (ale aj súdu) splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste. V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe takéhoto vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť, hospodárnosť konania). Ak teda obžalovanF. O. v tejto veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a súd prvého stupňa vyhlásenie prijal, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa priznať obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa poznatkov odvolacieho súdu aj použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k vyhláseniu obžalovaného o vine je akceptované aj Krajskou prokuratúrou v Trenčíne, ktorá v konaní vedenom pod sp. zn. 1Kv16/16/3300 vyjadrila v inej veci stanovisko, že sa s rozsudkom za použitia uvedených ustanovení stotožňuje a považuje ho za zákonný a dôvodný, čo zrejme uniklo pozornosti prokurátora podriadenej prokuratúry. Niet väčšej pomoci súdu, ako odbremenenie ho od náročného, zdĺhavého dokazovania. Taktiež nemožno prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, že obžalovaný sa priznal až pod ťarchou dôkazov, keď zo spisu je zrejmé, že už v prípravnom konaní pri prvotnom výsluchu dňa 30.09.2015 obžalovaný sa k obom skutkom priznal, tieto oľutoval a žiadal aj o konanie o dohode o vine a treste. Tretí skutok nepopieral. K ďalším dôvodom odvolania prokurátora senát odvolacieho súdu poukazuje aj na tú skutočnosť, že vyhlásenie obžalovaného o vine je síce dôvodom na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods.1 Tr. zák., avšak pre takýto postup musí byť súčasne splnená ďalšia podmienka, že trestná sadzba ustanovená Trestným zákonom by bola pre páchateľa neprimerane prísna. V danom prípade u obžalovaného O. prichádzala do úvahy dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 66 mesiacov, čo vo vzťahu k súdom prvého stupňa mu uloženému trestu vo výmere 48 mesiacov, nemožno považovať za neprimerane prísne. V tomto smere teda podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému pochybil. V takomto prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Vyhláseniu obžalovaného o vine bol daný dôraz v priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. Ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, že pri ukladaní trestu obžalovanému použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačná zásada), pričom podľa názoru odvolacieho súdu v predmetných skutkoch, pre ktoré bol obžalovaný uznaný vinným, ide o jednočinný súbeh vykvalifikovaný ako zločin a prečin. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám. Pri ukladaní trestu odvolací súd musel prihliadať k tomu, že v prípade obžalovaného ide o osobu v minulosti už súdne trestanú, ktorý sa predmetnej trestnej činnosti dopustil už dňa 18.02.2015 po svojom prepustení na slobodu dňa 07.01.2015 v súvislosti s väzobným trestným stíhaním za inú trestnú činnosť, pre ktorú mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Teda vedenie riadneho života u neho netrvalo ani dva mesiace. Je nepochybné, že v takomto prípade by prichádzalo do úvahy uloženie oveľa prísnejšieho trestu odňatia slobody, a to pri hornej hranici trestnej sadzby § 295 ods. 1 Tr. zák., ktorá je 8 rokov, t.j. 96 mesiacov. Pritom u obžalovaného, keďže sa opätovne dopustil zločinu, prichádzalo do úvahy zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., t.j. na 66 mesiacov. A práve vyhláseniu o vine obžalovaného dal odvolací súd výraz v tom, keď týmto rozsudkom obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému na dolnej hranici podľa zákona upravenej trestnej sadzby v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia /keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody/, plne zodpovedá osobe obžalovaného, závažnému charakteru trestnej činnosti, pre ktorú je mu ukladaný a zároveň zodpovedá aj všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v § 34 ods.1, ods. 4 Tr. zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie. Zároveň takýto trest podľa presvedčenia odvolacieho súdu v dostatočnej miere zabezpečí jeho nápravu a prevýchovu. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výroky o vine a o zhabaní vecí zostali týmto zrušením nedotknuté. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší opravný prostriedok.