Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/563/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612207367 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3612207367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu Y., zastúpeného Mgr. O. U., usadeným euroadvokátom, so sídlom K., M. XX, proti žalovaným 1/ N. M., bytom O. - Z. K., Q. XX, toho času na neznámom mieste, 2/ P. M., bytom A. XX, toho času na neznámom mieste, obaja zastúpení U. zaplatenie XX.XXX,XX Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. marca 2015 č. k. 5C/81/2013-114 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX Kč, kapitalizovaný úrok vo výške X.XXX,XX Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške X.XXX,XX Kč a zákonný úrok z omeškania zo sumy XX.XXX,XX Kč od 17.10.2012 do zaplatenia vo výške X,XX % ročne, do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume XXX,XX eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume XX,XX eur a trov právneho zastúpenia v sume XXX,XX eur , do 3 dní na účet právneho zástupcu žalobcu. Vychádzal zo zistenia, že dňa 15.04.2008 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXR podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným úver vo výške XX.XXX,- Kč. Zároveň si zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu vo výške XX,XX % ročne, ako aj úrok z omeškania vo výške 15 % ročne pre prípad omeškania s plnením peňažných splátok alebo nezaplatenia ostatných peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v XX - ich mesačných anuitných splátkach vo výške X.XXX,- Kč, splatných vždy 9. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa XX.XX.XXXX a splatnosťou poslednej splátky dňa 09.04.2012. Vzhľadom na to, že si žalovaní neplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 09.09.2010 oznámil žalovaným zosplatnenie úveru ku dňu 09.09.2010. Zároveň vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy ku dňu zospoplatnenia vo výške XX.XXX,XX Kč. Žalobca v žalobe požadoval priznať sumu 23.391,30 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške X.XXX,XX Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 3.858,96 Kč, zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške XX,XX % ročne z čiastky XX.XXX,XX Kč od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj zákonný úrok z omeškania z čiastky XX.XXX,XX Kč vo výške X,XX % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj trovy konania. A. prvej inštancie konštatoval, že v danej veci je právomoc tamojšieho súdu na konanie daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 1, článok 2 bod 1, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa Nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) článok 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod prvý. písm. b/, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Vzhľadom k tomu, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb, na danú vec aplikoval hmotné právo Českej republiky. Súd považoval návrh žalobcu za dôvodný a preto zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu spolu vo výške 32.863,27 Kč. Táto suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 23.391,30 Kč ku dňu 16.10.2012 (suma pohľadávky bez príslušenstva ), ďalej z kapitalizovaného úroku vo výške 5.613,01 Kč k 09.04.2012, t.j. ku dňu konečnej splatnosti úveru, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 3.858,96 Kč ku dňu 16.10.2012. Ďalej súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy XX.XXX,XX Kč (suma pohľadávky bez príslušenstva k 16.10.2012) od 17.10.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žaloby, v ktorej žalobca požadoval priznať úrok vo výške 13,40 % ročne zo sumy 21.817,30 Kč od 17.10.2012 do zaplatenia, ako aj kapitalizovaný úrok vo výške X.XXX,XX Kč, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu, teda cenu predstavujú spravidla úroky. Pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie, a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby, t.j. doby splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru, iba úroky z omeškania. Preto bol súd toho názoru, že po konečnej splatnosti úveru, žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 13,40 % ročne z istiny, ale len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Preto súd v tejto časti, ktorou žalobca požadoval priznať kapitalizovaný úrok z úveru vo výške 7.129,52 Kč ( vypočítané ku dňu 16.10.2012 ), ako aj úrok vo výške 13,40 % ročne z čiastky XX.XXX,XX Kč od 17.10.2012 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 CSP v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania spolu vo výške XXX,XX eur, a to za zaplatený súdny poplatok v sume XX,XX eur a trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX eur za 2 úkony právnej služby spočívajúce v prevzatí a príprave zastúpenia v sume XX,XX eur a písomného podania na súd v sume XX,XX eur, dva krát režijný paušál po X,XX eur a 20 % DPH, ktoré súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu. 2. Proti tomuto rozsudku a to jeho výroku o zamietnutí časti žaloby týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,40 % zo sumy XX.XXX,XX Kč od 10.04.2012 do zaplatenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd prvého inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb., podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Citoval závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, podľa ktorých z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka nevyplýva do kedy trvá povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru. V tejto súvislosti za podstatné považoval, že z ustanovenia zmluvy článku 1.5 a 1.7 zmluvy vyplýva, že splátky istiny po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v článku 1.5. zmluvy a k tomu naviac sadzbou úrokov z omeškania. Taktiež poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v K. K. sp. zn. XCob/XXX/XXXX, v zmysle ktorých úrok z nesplateného úveru je chápaný ako cena peňazí, zatiaľ čo úrok z omeškania je sankcia, ktorú má veriteľ právo požadovať v prípade ak dlžník nesplní riadne a včas svoj peňažný záväzok. Uplatnenie práva na úroky z úveru sa nevylučuje s uplatnením práva na úroky z omeškania. Tieto dva úroky svedčia veriteľovi súbežne až do momentu, kým je úver dlžníkom riadne zaplatený. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu vo výške zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 71,81 eur. 3. Opatrovníčka žalovaných 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zmluvného úroku vo výške 13,40 % zo sumy XX.XXX,XX Kč od 10.04.2012 do zaplatenia) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,40 % zo sumy 21.817,30 Kč od 10.04.2012 do zaplatenia, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,40 % zo sumy XX.XXX,XX Kč od 10.04.2012 do zaplatenia súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že po konečnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 13,40 % ročne z istiny, ale len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Poukázal na to, že úver je odplatným právnym úkonom, odplatu, teda cenu predstavujú spravidla úroky. Pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby, t.j. do doby splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba úroky z omeškania. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,40 % zo sumy 21.817,30 Kč od 10.04.2012 do zaplatenia zamietol. 6. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné : 7. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.04.2008 je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie na danú vec správne aplikoval hmotné právo Českej republiky, nakoľko zmluvné strany uzavreli zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb., čím si zmluvné strany zvolili právo, ktorým sa má ich zmluvný vzťah riešiť, t.j. právo Českej republiky. Uvedené je v súlade s článkom 3 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). S prihliadnutím na uvedené bolo preto potrebné právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdiť podľa právneho poriadku Českej republiky, a to podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku v platnom znení, avšak s výhradami uvedenými v príslušných právnych predpisoch o ochrane spotrebiteľa platných na území Českej republiky, keďže predmetná zmluva o úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania, je zmluvou spotrebiteľského charakteru. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovaným 1/, 2/ úver vo výške 40.000 Kč, ktorý sa zaviazali žalovaní 1/, 2/ splácať v mesačných splátkach vo výške X.XXX,- Kč splatných vždy 9.dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 09.05.2008 a splatnosťou poslednej splátky dňa 09.04.2012. Zároveň si zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu vo výške 13,40 % ročne, ako aj úrok z omeškania vo výške 15 % ročne pre prípad omeškania s plnením peňažných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaní si neplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 09.09.2010 oznámil žalovaným 1/, 2/ zosplatnenie úveru ku dňu 09.09.2010. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške XX.XXX,XX Kč, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 23.391,30 Kč, z kapitalizovaného úroku vo výške X.XXX,XX Kč k 09.04.2012, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške X.XXX,XX Kč ku dňu 16.10.2012, ďalej priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy XX.XXX,XX Kč od 17.10.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu, v ktorej žalobca požadoval priznať úrok vo výške 13,40 % ročne zo sumy XX.XXX,XX Kč od 17.10.2012 do zaplatenia, ako aj kapitalizovaný úrok vo výške X.XXX,XX Kč žalobu zamietol ako nedôvodnú. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky ) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) . Po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací súd poukazuje na to, že zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom (identickým ako v posudzovanej veci) všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“ (pozri tiež R/59/1998 z právnej vety, ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania). Súd prvej inštancie preto správne postupoval pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky žalobcu nedôvodné. 8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným 1/,2/ náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná nakoľko im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. 10.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).