Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/67/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202001 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613202001.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu I. O. s miestom podnikania Horná 1405/21, 958 01 Partizánske, IČO 17 769 108, právne zastúpeného JUDr. V. Q., advokátom, so sídlom kancelárie Sv. D. a Q. XXXX, XXX XX I., proti žalovanému YUKON, spol. s r.o. so sídlom Riečna 1023/55, 958 01 Partizánske, IČO 34 097 473, zastúpenému JUDr. Q. R., bydliskom W. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 5 724,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/44/2013-134 zo dňa 22. septembra 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 724,26 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 724,26 eur od 11.10.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 343 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 737,61 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov V. P., E. W., X. I., H. S., P. O. a oboznámením listinných dôkazov, súd prvého stupňa aplikoval § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 538, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, 5, 6, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 29 ods. 1, 2, 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že žalobca vykonával vedúceho stavby na základe ústnej zmluvy o dielo so žalovaným, ktorá sa týkala prestavby zdravotného strediska na 9 bytových jednotiek. Účastníci konania, žalobca ako živnostník a žalovaný ako obchodná spoločnosť, sa ústne dohodli, že za vykonané dielo bude žalobcovi zaplatená cena 4 eur/hodina, pričom žalobca vykonával vedúceho stavby podľa stavebných denníkov od 31.5.2011, kedy bolo odovzdané a prevzaté stavenisko, do 30.9.2011. Žalovaný v konaní potvrdil dohodu so žalobcom 4 eur/hodina za 9,5 hodín denne, ako aj prevzatie súpisu odpracovaných hodín všetkých pracovníkov žalobcu tzv. šichtovnice a faktúry č. 1100002 zo dňa 30.9.2011 na sumu 6 840 eur so splatnosťou dňa 10.10.2011. Predmetnú faktúru žalovaný ku dňu 31.12.2011 uznal vo svojom účtovníctve. Žalovaný z fakturovanej sumy zaplatil žalobcovi dňa 12.12.2012 sumu 1 115,74 eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi mal zaplatiť aj sumu 6 100 eur. Obranu žalovaného, ako aj tvrdenia svedkyne P. O., o vyplatení tejto sumy žalobcovi súd prvého stupňa neakceptoval z dôvodu, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden účtovný doklad (výdavkový) vyhotovený žalovaným a podpísaný žalobcom, prípadne príjmový účtovný doklad. Žalobca v konaní prevzatie sumy 6 100 eur poprel. Žalovaný a svedkyňa P. O. uviedli, že doklad na sumu 6 100 eur neexistuje. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že suma 6 100 eur bola žalobcovi vyplácaná žalovaným, resp. P. O., vo viacerých splátkach, ktoré mali predstavovať zálohy na dielo, považoval súd prvého stupňa tieto tvrdenia za nepravdivé a zavádzajúce. Zistil, že medzi účastníkmi konania už žiadne právne vzťahy neboli, dielo bolo vykonané podľa stavebného denníka dňa 30.9.2011, kedy žalobca vystavil aj faktúru splatnú dňa 10.10.2011. Po vystavení tejto faktúry už o žiadne zálohy na dielo v priebehu roka 2012 nemohlo ísť. Zálohy mohli byť vyplácané len do ukončenia diela a po vystavení faktúry už mohlo ísť len o čiastočnú úhradu spornej faktúry. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca predmetnou faktúrou vyúčtoval menšiu sumu ako mal fakturovať, pretože so žalovaným sa dohodli na cene 4 eur/hodina x 9,5 hodiny denne t.j.38 eur na deň. Na diele sa podľa stavebných denníkov pracovalo od 31.5.2011 do 30.9.2011, t.j. 4 mesiace, t.j. 80 pracovných dní, 38 eur/ deň x 80 pracovných dní predstavuje sumu 3 040 eur na jedného pracovníka. Žalobca mal na stavbe ďalších 4 pracovníkov, spolu 5 osôb, t.j. 3 040 eur x 5 pracovníkov predstavuje sumu 15 200 eur. Žalobca účtoval žalovanému len sumu 6 840 eur. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti vyhodnotil tvrdenie žalovaného o tom, že si žalobca účtoval neprimeranú sumu, ako nepravdivé, pretože účtovné doklady žalobcu boli žalovaným riadne uznané, podpísané a opečiatkované. Bez predloženia listín preukazujúcich tvrdenia žalovaného, považoval súd prvého stupňa listinné dôkazy predložené žalobcom za nespochybniteľné. Vykonaním dohodnutého diela pre žalovaného riadne a včas vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutej ceny diela podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný mal postavenie zhotoviteľa a bol v zmluvnom vzťahu s objednávateľom diela, ktorým bola Obec R.. Objednávateľ po vykonaní diela a jeho odovzdaní zaplatil cenu diela žalovanému. Súd prvého stupňa uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne a preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie časti ceny diela 6 840 eur -1 115,74 eur (suma, ktorá bola na základe účtovného dokladu žalobcovi vyplatená) v sume 5 724,26 eur a nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka vo výške 1,50% ECB + 8 percentuálnych bodov t.j. 9,5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 343 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods.1, § 14, §16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 1 737,61 eur na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal na to, že už v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca asi zabudol uviesť, že so žalovaným získal niekoľko zákazok od právnických a fyzických osôb, ktorými práve žalovaný umožnil žalobcovi v rámci vzájomnej spolupráce podieľať sa na realizácii konkrétnych stavebných činností. Na základe vzájomnej spolupráce boli žalobcovi vyplatené nie malé finančné čiastky, niekedy aj vopred s tým, že ak by došlo v nasledujúcom období k spolupráci na ďalšej akcii, tieto by sa vzájomne započítali. Tak napr. bola v r. 2012 žalobcovi vyplatená suma 6 100 eur, teda vyššia suma ako si uplatnil v tomto konaní. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa napriek tomu, že vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, nesprávne vyhodnotil jednotlivé tvrdenia žalobcu, žalovaného, predložené dôkazy a nevysporiadal sa s výpoveďou svedkyne P. O.. S poukazom na znenie § 120 ods. 1, § 121, § 122, § 123, § 124, § 125 a § 132 O.s.p. žalovaný uviedol, že žalobca mal žalobou uplatnený nárok preukázať a doložiť. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neuniesol v konaní bremeno dôkazu a súd prvého stupňa mal žalobu zamietnuť. Náhradu trov konania priznanú súdom prvého stupňa žalobcovi považoval žalovaný za prehnanú a neoprávnenú. Zdôraznil, že tvrdenia žalobcu si odporujú. Z vykonaného dokazovania je podľa názoru žalovaného nesporné, že žalobca hovoril o nejakej ústnej dohode, ktorú nedokázal ani sám bližšie špecifikovať, pretože raz hovoril o cene 5 eur/hodina a raz 4 eur/hodina, žalobca nedokázal predložiť dôkaz o odpracovaných hodinách, ale pritom hovoril o údajnej dohode ohľadom úhrady vykonaných prác, po dokončení diela na základe skutočne odpracovaných hodín. Žalobca sám na pojednávaní uviedol, že žalovanému riadne doručil faktúru so súpisom prác, ale uviedol aj to, že k výpočtu fakturovanej sumy dospel so žalovaným. V odvolaní žalovaný poukázal predovšetkým na tie tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkali skutočnosti, že žalobcovi neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky vo výške 6 100 eur, pretože z výpovede svedkyne P. O. vyplynuli iné skutočnosti, práve jej výpoveďou bolo preukázané, že žalovaný nedlží žalobcovi žiadne finančné prostriedky. Žalovaný taktiež poukázal na inventarizáciu pohľadávok s dátumom 31.12.2011, pričom žalobca nevysvetlil, ako je možné, že na tom istom doklade s dátumom 27.12.2012 je už uvedené, že žalovaný s výškou zostatku 5 724,26 eur nesúhlasí. Žalobca vopred vedel, že ako svedok bude predvolaná P. O. a ak by mal záujem prispieť k spoľahlivému a úplnému skutkovému a právnemu stavu, mal možnosť tejto svedkyni klásť otázky, resp. preukázať svoje tvrdenia, ale na pojednávanie neprišiel. Svedkyňa P. O. zrozumiteľne a presne vysvetlila komunikáciu ohľadne platieb medzi žalobcom a žalovaným, jej výpoveď nebola počas pojednávania nijakým spôsobom spochybnená. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Spolu s odvolaním predložil žalovaný inventarizáciu pohľadávok zo dňa 27.12.2012. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, poukázal na výsledky dokazovania a mal za to, že žaloba je dôvodná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania, odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 205 ods.1 písm. d/ a f/ O.s.p. neboli v právnej veci splnené podmienky. Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzoval len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Odvolací súd preskúmaním konania pred súdom prvého stupňa podľa dôvodov vymedzených v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezistil žiadne pochybenie v konaní a postupe súdu prvého stupňa, ktoré by spôsobilo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza : Súd prvého stupňa správne konštatoval, že účastníci konania, obaja ako podnikatelia podľa § 2 ods.2 písm. a/ a b/ Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.), uzavreli podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvu o dielo ústnou formou. Ustanovenia tohto zákona pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných náležitostí tejto zmluvy podľa § 263 ods. 2 Obch. zák. Pre platné uzavretie tejto zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Uzavretie zmluvy o dielo v ústnej forme však vyžaduje dohodu o určení zmluvných strán, o predmete zmluvy a dohodu o cene, resp. o spôsobe jej určenia za predpokladu, že táto dohoda o cene je pre zmluvné strany rozhodujúca, pokiaľ v čase vzniku zmluvy nevyplýva vôľa zmluvných strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové zistenia týkajúce sa nielen určenia zmluvných strán a predmetu zmluvy o dielo, ale aj dohody o cene, keď žalovaný potvrdil, že cena za vykonané dielo predstavovala sumu 4 eur/ hodina pri odpracovaní 9,5 hodín denne/ osoba. Žalobca vykonal dohodnuté dielo pre žalovaného riadne a včas a jeho vykonaním vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú cenu diela podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 548 ods. 1 Obch. zák. Podkladom pre určenie dohodnutej ceny bol súpis odpracovaných hodín, ktorý žalobca odovzdal žalovanému a následne na zaplatenie dohodnutej ceny žalobca dňa 30.9.2011 vystavil faktúru č. 1100002 na sumu 6 840 eur so splatnosťou do 10.10.2011. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil v konaní súpis odpracovaných hodín a faktúru č. 1100002, ktorých prevzatie potvrdil žalovaný prostredníctvom konateľa I. Q. ako osoby oprávnenej konať v mene žalovaného (§ 79 ods. 2 O.s.p.). Žalovaný v konaní nepreukázal nesprávnosť údajov uvedených v týchto listinách, pretože na spochybnenie a vyvrátenie správnosti a pravdivosti týchto údajov zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno žalovaného podľa § 120 ods. 1 O.s.p. Ku dňu 31.12.2011 žalovaný potvrdil žalobcovi, že dlží žalobcovi sumu 6 840 eur podľa faktúry č. 110002. Žalobca vyzval na zaplatenie pohľadávky v tejto výške žalovaného výzvou zo dňa 1.11.2012. Zo sumy 6 840 eur žalovaný zaplatil v hotovosti žalobcovi dňa 12.12.2012 časť vo výške 1 115,74 eur. Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bola otázka hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal predovšetkým nesprávne skutkové závery týkajúce sa hodnotenia obsahu výpovede svedkyne P. O., prostredníctvom ktorej, podľa tvrdenia žalovaného, bolo v konaní preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 6 100 eur a záväzok žalovaného zanikol splnením. Ustanovenie § 132 O.s.p. upravuje hodnotenie dôkazov v súdnom konaní a vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov ako procesu vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového posúdenia (nezávislosť súdov, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Hodnotiaca úvaha súdu (sudcu) musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupu súdu. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Súd musí zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať medzi nimi výber a vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. Dôležité dôkazy súd podrobí hodnoteniu z hľadiska zákonnosti a pravdivosti. Potom súd pristupuje k hodnoteniu dôležitých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Preskúmaním obsahu súdneho spisu z hľadiska postupu podľa § 132 O.s.p. a žalobcom namietaných skutkových vád rozsudku, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa po vykonaní dôkazov podľa 126 ods. 1 O.s.p. výsluchom svedkov, podľa § 129 ods. 1 O.s.p. listinnými dôkazmi a podľa § 131 ods.1 výsluchom účastníkov, vykonal zákonné hodnotenie týchto dôkazov a z hľadiska ich pravdivosti ustálil skutkový stav. Odvolací súd považuje za správny skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaný v konaní nepreukázal, že zaplatil žalobcovi celkom sumu 6 100 eur (v období od 13.1.2012 do 22.10.2012 - zápisnica o pojednávaní dňa 2.9.2014, výsluch svedkyne P. O. - číslo listu 129 súdneho spisu), pričom jednotlivé čiastky z tejto sumy mali predstavovať zálohy na faktúru č. 1100002 a tieto čiastky mala vyplatiť žalobcovi P. O. ako zamestnankyňa žalovaného. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, je povinný podľa § 35 Obch. zák. viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom (zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) a podľa § 36 ods. 1 Obch. zák. je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe, okrem iných, svojich záväzkov. Zaplatenie ceny diela v sume 6 840 eur predstavuje záväzok žalovaného, o stave a pohybe ktorého bol žalovaný povinný v podvojnom účtovníctve účtovať, pretože i jeho čiastočné zaplatenie predstavuje účtovný prípad. Okrem tejto povinnosti má žalovaný ako obchodná spoločnosť povinnosť podľa § 39 ods. 1 Obch. zák. overiť riadnu účtovnú závierku za rok 2011 a za rok 2012 audítorom. Súd prvého stupňa pri hodnotení obsahu výpovede tejto svedkyne, keď nebolo sporné, že neexistujú účtovné doklad o zaplatení sumy 6 100 eur po častiach, jej výpovedi neuveril, pretože táto svedkyňa si musela byť vedomá povinnosti vystavenia účtovných dokladov o zaplatení a ich zaevidovania v účtovníctve žalovaného. Treba prisvedčiť súdu prvého stupňa aj v tom smere, že v r. 2012 sa nemohli platiť zálohy (preddavky) na cenu diela, tak ako to tvrdil žalovaný aj svedkyňa P. O. v konaní pred súdom prvého stupňa. Po vystavení faktúry na zaplatenie ceny diela sa čiastočné plnenie nemôže považovať za preddavok na cenu diela, pretože obsah úkonu zaplatenia je čiastočným plnením na konkrétny záväzok a predstavuje jeho zánik len v rozsahu tohto plnenia. Svedkyňa ako zamestnankyňa žalovaného poverená vedením účtovníctva a v rozsahu tohto poverenia za vedenie účtovníctva aj zodpovedná, má z dôvodu nadriadenosti a podriadenosti k žalovanému ako zamestnávateľovi na výsledku sporu v prospech žalovaného priamy záujem. Okrem výsluchu svedkyne P. O. žalovaný v konaní tvrdenie o zaplatení sumy 6 100 eur nepodporil žiadnym iným dôkazom. Súd prvého stupňa vyhodnotil tento dôkaz správne aj vo vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi, najmä listinnými dôkazmi. Argumentácia žalovaného prezentovaná v odvolaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v právnom hodnotení veci súdom prvého stupňa. Žalovaný v odvolacom konaní netvrdil a nepreukazoval žiadne nové skutočnosti. Všetky skutočnosti tvoriace obsah podaného odvolania žalovaný uvádzal v konaní pred súdom prvého stupňa. Inventarizácia pohľadávok ku dňu 27.12.2012, na ktorú poukazoval žalovaný v odvolaní, nie je rozhodujúcim dôkazom pre skutkový a právny záver, že peňažný záväzok žalovaného zanikol splnením. Za rozporné tvrdenie považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného, že sumu 6 100 eur vyplatil žalobcovi vopred na možnú budúcu spoluprácu, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa k tejto sume uvádzal, že platí zálohy z konkrétnej stavebnej činnosti. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Výška náhrady trov konania uplatnená a vyčíslená žalobcom zodpovedá náhrade trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, pri vyčíslení ktorých vychádzal súd prvého stupňa z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Okrem všeobecného tvrdenia, že náhrada trov konania je prehnaná a neoprávnená, žalovaný odvolacie námietky týkajúce sa náhrady trov konania neuviedol konkrétne čo do základu alebo výšky. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania by patrila náhrada trov konania. Žalobca v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci žalobcovi okrem trov právneho zastúpenia z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Pre nedodržanie postupu podľa § 151 ods. 2 O.s.p. odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.