Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/372/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202178 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613202178.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO 264 29 705, právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: R. T., bytom G., L.. D. XXX/X, v konaní o zaplatenie 762,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 6Cb/60/2013-49 zo dňa 15. apríla 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 762,53 Eur od 22.05.2010 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Partizánske, č. k. 6Cb/60/2013-49 zo dňa 15. apríla 2014 v späťvzatej časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Vo zvyšnej časti zamietajúceho výroku o zaplatenie zmenkového úroku a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 762,53 Eur so 6 %-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy 762,53 Eur od 25.08.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,54 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 762,53 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z konkrétnych súm za konkrétne obdobia, zákonného 6 % ročného úroku z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zo zmenkovej sumy a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa z neúčasti ospravedlnil písomne, pre kolíziu pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s návrhom, zmenkou, plnomocenstvom, tlačivom B, doplnením návrhu, zmluvou o úvere a tlačivom C a odpoveďou žalovaného. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi a bola indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. na žalobcu. Zmenku predloženú žalobcom považoval súd prvého stupňa za formálne platnú, pretože obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky splatnej na videnie. Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 762,53 Eur pri predložení, na rad spoločnosti POHOTVOSŤ s.r.o. Jej predložením žalobca preukázal základ svojho nároku. Za daného skutkového stavu súd priznal žalobcovi zmenkovú sumu 762,53 Eur a zákonné príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, a to 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy. Zmluvne dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvého stupňa považoval zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne za dojednaný neplatne pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase začatia úročenia zmenky vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne a je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť dojednaného zmenkového úroku podľa názoru súdu prvého stupňa prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky, voči poslednému majiteľovi zmenky. Považoval za potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo, pretože boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Podľa názoru žalobcu na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia. Podľa Nariadenia možno pojednávanie nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania. V podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd prvého stupňa žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p. Uznesenie mal súd prvého stupňa riadne odôvodniť tak, aby bolo poznateľné z akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Ak súd prvého stupňa o nariadení pojednávania nerozhodol uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa so zmluvou o úvere. Žalobca ani žalovaný dokazovanie zmluvou o úvere nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 prvá veta O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca zdôraznil, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, táto bola žalovanému známa v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového úroku žalovaný súhlasil. Žalobca v súvislosti s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25Cdo/1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp.zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn. 3C/8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8C/198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa0 3.02.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Odvolanie čo do trov konania žalobca neodôvodnil. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a žiadal priznať len 0,06% denný zmenkový úrok z jednotlivých súm za v žalobe uvedené obdobia. Odvolací súd doručil uvedené čiastočné späťvzatie návrhu žalovanému s výzvou aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či s týmto čiastočným späťvzatím súhlasí. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. V zmysle ust. § 208 O.s.p. súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Pretože žalovaný nevyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd na základe procesného úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, konštatoval, že boli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 208 O.s.p., pripustil čiastočné späťvzatie žaloby tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Predmetom odvolacieho konania ostalo zaplatenie 0,06% denného zmenkového úroku zo sumy 762,53 Eur od 22.05.2010 do zaplatenia a náhrada trov konania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., či sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom a zmenkovej odmeny. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a do súdneho spisu založil zmluvu o úvere a všeobecné podmienky bez toho, aby žalobcovi a žalovanému umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k nim podľa § 123 O.s.p. . Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď žalobcovi oznámil, že informácie o pohľadávke uvedené v bode 8.1 tlačiva nie sú dostatočne jasné a primerané, keď tlačivo neobsahuje žiaden údaj o charaktere právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Uviedol, že zmenka predložená ako dôkazný prostriedok mohla byť vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý mal povahu spotrebiteľského úveru, jej remitentom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Súd prvého stupňa žalobcovi oznámil, že v konaní je potrebné vyriešiť otázku, či ide o nárok uplatňovaný zo zmenky alebo z kauzy, v ktorej mala zmenka len zabezpečovací charakter a ktorá je právnym vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa, pretože do úvahy je potrebné brať v právnych vzťahoch princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Zároveň prvého stupňa vyzval žalobcu, aby označil zmluvu, splnenie ktorej zabezpečuje predložená zmenka a aby uvedenú zmluvu predložil (ibaže by ju nemohol predložiť bez vlastnej viny), prípadne preukázal, že nejde o zmluvu spotrebiteľskú. Na výzvu súdu prvého stupňa žalobca oznámil, že súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, zmenkové informácie z platnej zmenky preniesol žalobca do žaloby formou tlačiva, súdu predložil originál zmenky a iné informácie a iné listiny nemá k dispozícii. Zdôraznil, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky, nie z pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný postup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého stupňa (exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., postavenie oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Výnimočná možnosť súdu vykonania aj iných dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej, je daná súdu podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p.. Predbežným právnym posúdením údajov uvedených na zmenke súd prvého stupňa zistil spornosť žalobcom uplatnených peňažných nárokov. Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci samej na nariadenom pojednávaní, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré súd prvého stupňa vykonal. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita účastníka konania pri využití tohto práva je v podstatnej miere závislá od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov a skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a od miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkových poznatkov z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií (Nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č. k. II. ÚS 499/2012-47). Z listinných dôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa bez ich návrhu a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne, aby účastníci konania navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko účastníkov konania (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva účastníkov konania zaručeného aj v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné. Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. Žalobca v odvolaní namietal, že podľa Nariadenia mal súd prvého stupňa rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania formou uznesenia s riadnym odôvodnením tak, aby bolo poznateľné z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115 ods. 1 Občiansky súdny poriadok v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazuje na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobcom prezentovaný názor v odvolaní nie je správny. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorý z účastníkov konania a súd túto jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej sa vykoná podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospeje k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydáva a na pojednávanie predvolá účastníkov. Predvolanie na ústne pojednávanie je úkonom súdu vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie ukladajúce súdu povinnosť pred predvolaním účastníkov na pojednávanie vydať uznesenie obsahujúce úkon nariadenia pojednávania. Predvolanie na pojednávanie predstavuje procesnú formu rozhodovania súdu obsahujúce zjednodušené záhlavie a výrokovú časť. Predvolanie na pojednávanie je svojím charakterom uznesenie o vedení konania podľa § 167 ods. 1, ktoré nemusí podľa § 169 ods. 2 O.s.p. obsahovať odôvodnenie, nie je proti nemu odvolanie prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. a podľa § 170 ods. 2 O.s.p. súd ním nie je viazaný. Obsahuje označenie súdu, označenie účastníkov, označenie veci, ako aj rozhodnutie, že súd vo veci nariadil pojednávanie v konkrétny deň, hodinu, miesto konania pojednávania spolu s oznámením pre účastníka konania, že súd pokladá za potrebný jeho výsluch. Súd prvého stupňa neporušil ustanovenia o rozhodovaní uznesením podľa § 167 a nasl. O.s.p. a z tohto pohľadu nie je konanie postihnuté vadou zmätočnosti podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd ďalej konštatuje, že za situácie, ak súd prvého stupňa na pojednávaní konanom bez účasti účastníkov konania a ich zástupcov, a bez ich vedomia, vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere a jej všeobecnými podmienkami, pričom zároveň vykonal aj poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. voči nim, nemožno túto poučovaciu povinnosť danú podľa § 114 ods. 2 O.s.p. považovať za splnenú. Naviac sa v spise nenachádzajú ani žiadne listiny o vykonaní tohto poučenia v rámci tzv. prípravy pojednávania (§ 114 O.s.p.). Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie riadneho poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené procesné podmienky. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvého stupňa nemal splnené procesné podmienky pre nariadenie a vykonanie pojednávania vo veci samej. Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a náhrady trov konania nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. Z dôvodu, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom, odvolací súd sa vecnými námietkami žalobcu vo veci samej nezaoberal. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania bližšie nezdôvodnil, najmä neuviedol, v čom spočíva čiastočný (procesný) úspech žalobcu a žalovaného a jeho rozhodnutie o tomto nároku bolo, bez ohľadu na iný dôvod jeho zrušenia odvolacím súdom, nepreskúmateľné. Samotné konštatovanie, že účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech, a preto nemajú právo na náhradu trov konania, nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 169 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov. Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci. Súd prvého stupňa v konaní dodrží podmienky podľa § 114 O.s.p. vrátane riadneho poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. s procesnými účinkami voči účastníkom konania a vo svojom postupe umožní účastníkom konania realizáciu práva účastníkov pri dokazovaní podľa § 123 O.s.p. Je potrebné, aby súd prvého stupňa odôvodnil výnimočnosť postupu podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. pri vykonávaní dôkazov. Pojednávanie v právnej veci uskutoční súd prvého stupňa v súlade s postupom podľa § 117 a § 118 a podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. za dodržania procesných práv účastníkov občianskeho súdneho konania. Dôkaz listinou vykoná súd prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. Spôsob vykonania dôkazu listinou uvedie súd prvého stupňa v zápisnici o pojednávaní s presným označením listiny, prípadne s vyjadrením účastníkov konania k listine, ak bude listina predložená účastníkom konania prítomným na pojednávaní. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.