Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010252 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614010252.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka, v trestnej veci proti obžalovanému R. J., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom M. nad Q., adresa na doručovanie M. nad Q. č. XXX , vedenej pre prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/153/2014-207 zo dňa 23.03.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. februára 2016, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný R. J. - nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom M. nad Q., adresa na doručovanie M. nad Q. č. XXX podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom, sp. zn.: Pv 71/13/3305-57 zo 07.11.2014, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe od 11.12.2010 do 04.04.2013 na nezistenom mieste na svojom profile na internetovom portáli www.azet.sk pod nickom "DIABOL_666" vo verejne prístupných fotoalbumoch pod názvami "to som ja", "leviathán", "Ja diabol ako hviezda" a "dewil" zverejnil fotografie s vyobrazením symbolov divízií SS a to lebku, čiapku príslušníka SS s lebkou, vlčí hák, znak sonnerad, uniformu príslušníka SS, detail uniformy príslušníka SS s výložkami a svastikou na páske na rukáve, znak trigium, nacistickú lebku SS, fotografie oficiálnych symbolov nacistického Nemecka a nacistickej strany, a to orlicu na nášivke a na štandarde NSDAP, svastiku v bielom kruhu, teda nacistickú zástavu, ríšsku vojnovú vlajku so svastikou a železným krížom, fotografie znakov organizácie Hitlerjugend, a to nášivku a dýku, dobové fotografie z obdobia nacizmu, a to fotky predstaviteľov nacizmu ako Heinrich Himmler a ďalších nacistických politikov alebo iných historických postáv, fotografie vlajky konfederácie, všetko zodpovedajúce dobovým historickým vyobrazeniam, ktoré sa používali v období nacistického režimu, ktorý vládol v Nemecku v rokoch 1933-1945 pod vedením Nemeckej národnosocialistickej robotníckej strany (NSDAP) a súvisia aj s bielym rasizmom, ďalej fotografie vlčieho háku s nápisom sunwheel, pričom vlčí hák je aj oficiálnym symbolom americkej rasistickej antisemitskej organizácie Aryan nation, ktorá hlása biely rasizmus, právne kvalifikovaného ako prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.), pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Partizánske (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom, sp. zn. Pv 71/13/3305-57, zo 07.11.2014 na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe od 11.12.2010 do 04.04.2013 na nezistenom mieste na svojom profile na internetovom portáli www.azet.sk pod nickom "DIABOL_666" vo verejne prístupných fotoalbumoch pod názvami "to som ja", "leviathán", "Ja diabol ako hviezda" a "dewil" zverejnil fotografie s vyobrazením symbolov divízií SS a to lebku, čiapku príslušníka SS s lebkou, vlčí hák, znak sonnerad, uniformu príslušníka SS, detail uniformy príslušníka SS s výložkami a svastikou na páske na rukáve, znak trigium, nacistickú lebku SS, fotografie oficiálnych symbolov nacistického Nemecka a nacistickej strany, a to orlicu na nášivke a na štandarde NSDAP, svastiku v bielom kruhu, teda nacistickú zástavu, ríšsku vojnovú vlajku so svastikou a železným krížom, fotografie znakov organizácie Hitlerjugend, a to nášivku a dýku, dobové fotografie z obdobia nacizmu, a to fotky predstaviteľov nacizmu ako Heinrich Himmler a ďalších nacistických politikov alebo iných historických postáv, fotografie vlajky konfederácie, všetko zodpovedajúce dobovým historickým vyobrazeniam, ktoré sa používali v období nacistického režimu, ktorý vládol v Nemecku v rokoch 1933-1945 pod vedením Nemeckej národnosocialistickej robotníckej strany (NSDAP) a súvisia aj s bielym rasizmom, ďalej fotografie vlčieho háku s nápisom sunwheel, pričom vlčí hák je aj oficiálnym symbolom americkej rasistickej antisemitskej organizácie Aryan nation, ktorá hlása biely rasizmus, právne kvalifikovaného ako prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože skutok nie je trestným činom. Uvedený rozsudok napadol ihneď po vyhlásení odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske v neprospech obžalovaného. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu znalkyne PhDr. Jaroslavy Roguľovej a jej znaleckého posudku vyplynulo, že v materiáloch zverejnených obžalovaným sa nachádzajú kópie historických dobových vyobrazení používaných v nacizme, ako aj symboly súvisiace s tzv. bielym rasizmom. Takéto kombinácie symbolov používajú skupiny hlásiace sa k odkazu nacizmu a jeho rasistickej politike. Osoba, ktorá ich zaradila do svojho verejného profilu si musela byť vedomá ich významu, keďže tam uviedla i tabuľku symbolov, ktoré napĺňajú podstatu skutku propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd. Je preto nepravdepodobné, že by u obžalovaného išlo len o záujem o historickú problematiku. Obrana obžalovaného, že je aktívnym členom zväzu protifašistických bojovníkov a materiály na internete zverejňoval z dôvodu záujmu o históriu, je podľa prokurátora účelová. Obžalovaný tiež musel vedieť, že zverejnené albumy sú verejne prístupné, pretože iné albumy so súkromnými fotografiami uzamkol. Albumy s extrémistickou tematikou ponechal pritom odomknuté. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že tieto neuzamknuté albumy zaznamenali niekoľko tisícok „návštev“. Teda po celý čas boli verejne prístupné. Súd prvého stupňa mal teda uznať obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby. Keďže tak neurobil, považuje prokurátor rozsudok za nezákonný. Preto navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch uvedených v jeho písomnom vyhotovení. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a zákonné. Obžalovaný sa pripojil k návrhu obhajcu. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátorom - podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce správne rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, avšak napadnutý rozsudok je nesprávny vo vzťahu ku konkrétnemu uplatnenému dôvodu oslobodenia spod obžaloby. Krajský súd však považuje za potrebné pripomenúť, že dôvody, na základe ktorých bolo potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť t.j. tie, ktoré vzhliadol krajský súd, sa stali všeobecne známymi až po rozhodnutí súdu prvého stupňa, preto ich okresný súd aplikovať nemohol. Súd I. stupňa oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku v podstate s odôvodnením, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným činom. Krajský súd po tom čo sa detailne a podrobne oboznámil tak s napadnutým rozsudkom ako i kompletným spisovým materiálom zistil, že v danom prípade bola obžaloba prokurátora a tým i konštatovanie o spáchaní trestného činu a existencii zavinenia zo strany obžalovaného, opretá prioritne o dôkazy, ktoré boli v prípravnom konaní zabezpečené na základe procesného postupu podľa § 116 Tr. poriadku, účinného do 23.06.2015. Týkalo sa to najmä informácií o používateľovi portálu www.azet.sk <http:// www.azet.sk> s ID DIABOL_666, ktorý mal zverejniť a „spravovať“ fotoalbumy uvádzané v obžalobe. Údaje o identite osoby, ktorá spomínané fotoalbumy zverejnila, boli teda získané na základe príkazu na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, resp. o údajoch prenášaných prostredníctvom počítačového systému podľa § 116 Tr. poriadku a súvisiacich ustanovení §§ 58 ods.5 až 7 a 63 ods.6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom do 23.06.2015. Obžalovaný sa pritom ku spáchaniu trestného činu nepriznal, len nepoprel, že je autorom spomínaných albumov. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn.: PL. ÚS 10/2014 zo dňa 29.04.2015 rozhodol o nesúlade § 58 ods.5 až 7 a § 63 ods.6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 116 Trestného poriadku a § 76a ods.3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore s článkami 16 ods.1, 19 ods.2 a 3, 22 Ústavy SR, článkami 7 ods.1, 10 ods.2 a 3, 13 Listiny základných práv a slobôd a článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nález bol v Zbierke zákonov publikovaný dňa 23.06.2015 pod č. 139/2015 Z.z. a od tohto dátumu sa stratili vyššie uvedené ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore účinnosť. V uvedenom náleze ústavný súd inter alia skonštatoval, že napadnuté ustanovenia neobstoja v druhom kroku testu proporcionality, lebo nepodmieňujú zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke zo strany orgánov činných v trestnom konaní požiadavkou nevyhnutnosti a pre ich aplikáciu neustanovujú účinné prostriedky kontroly, ktoré by umožňovali účinnú ochranu základného práva na informačné sebaurčenie dotknutých osôb v priebehu celého obdobia, počas ktorého tieto orgány disponujú predmetnými údajmi. Podľa § 2 ods.1 Tr. poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Podľa § 2 ods.2 Tr. poriadku do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. Podľa § 119 ods.2 Tr. poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Podľa § 119 ods.4 Tr. poriadku dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila. Podľa § 41a zákona č. 38/1993 Z.z. O organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov: (1) Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. (2) Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu. (3) Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením. (4) Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví. Podľa § 41b zákona č. 38/1993 Z.z. O organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov: (1) Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. (2) Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. Sumarizujúc uvedené potom musí krajský súd uviesť, že v danom prípade bola obžaloba opretá prioritne o dôkazy, ktoré boli zabezpečené na základe ustanovenia Trestného poriadku, ktoré bolo neskôr vyhlásené za protiústavné. V súvislosti so zabezpečovaním týchto dôkazov boli použité aj iné zákony, ktorých relevantné časti boli tiež vyhlásené za protiústavné. Tieto dôkazy sa tak zároveň stali tiež nezákonnými a teda z povahy veci dôkazmi neprípustnými. Ako už bolo uvedené, obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu nepriznal, pretože poprel, že by mal úmysel konať v tom smere, ako je uvedené v obžalobnom návrhu. Zákon č. 38/1993 Z.z. organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení noviel dokonca v prípade, ak je rozhodnutie súdu založené na aplikácii protiústavného zákona umožňuje, aby z tohto dôvodu mohol byť v trestnom konaní podaný návrh na obnovu konania. Predpokladom samozrejme je, aby rozhodnutie súdu bolo právoplatné. V danom prípade v čase keď rozhodoval súd prvého stupňa, nebolo ešte známe rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.: PL. ÚS 10/2014. Toto rozhodnutie bolo v zbierke zákonov uverejnené až po vyhlásení rozsudku súd prvého stupňa, ktorý na základe podaného odvolania ešte nenadobudol právoplatnosť. Platná právna úprava explicitne rieši len situácie, keď rozhodnutie o protiústavnosti je zverejnené po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, v ktorom bol aplikovaný protiústavný zákon. Napriek nedostatku explicitnej úpravy je však možné na daný prípad analogicky aplikovať závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.. PLz. ÚS 1/06 z 11.10.2006, podľa ktorého „hoci ústava a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí to tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty“. Možno preto urobiť nepochybný záver, že v danom prípade boli v priebehu prípravného konania produkované a v priebehu súdneho konania vykonané dôkazy, ktoré boli zadovážené na základe protiústavného právneho predpisu a tieto sa preto v priebehu ďalšieho (odvolacieho) konania stali dôkazmi invalidnými. Ak je totiž príslušnou štátnou autoritou deklarované, že časť zákona, na základe ktorého sa dôkazy obstarali je protiústavná, znamená to automaticky použitím výkladového pravidla a maiori ad minus, že takéto dôkazy sa stali nezákonnými. Krajský súd preto, na rozdiel od postupu súdu prvého stupňa, už neskúmal, či žalovaný skutok napĺňa objektívne a subjektívne znaky trestného činu. Už samotná skutočnosť, že dôkazy, na ktorých sa zakladá (možná) vina obžalovaného sú nezákonnými, spôsobuje zákonnú núdzu a odôvodňuje rezultát, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Krajský súd zároveň prihliadol i k záverom recentnej judikatúry, podľa ktorej dôvod oslobodenia uvedený v ustanovení § 285 písm. a) Tr. poriadku je pre obvineného priaznivejší ako dôvod uvedený v § 285 písm. b) Tr. poriadku (upravené znenie rozhodnutia R 37/1989). V posudzovanom prípade totiž, okrem iného, vznikla i konkurencia „oslobodzovacích“ dôvodov podľa § 285 písm. a) a písm. b) Tr. poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto odvolací súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku bez toho, aby zároveň skúmal, či žalovaný skutok napĺňa zákonné znaky žalovanej skutkovej podstaty. Keďže krajský súd zistil, že vec obsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, nevzhliadol odvolanie prokurátora za dôvodné a preto ho zároveň podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.