Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/222/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614203370 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614203370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., občanovi SR , 2/ C. L., nar. XX.XX.E., bytom Brodzany XXX, občianke SR, obaja zastúpení Y.. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, Bratislava, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, Bratislava ( s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaných), zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 6.080,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. novembra 2015 č.k. 5C/166/2014-174 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zastavil konanie voči žalovanej 2/ z o s t á v a nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného 1) zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.168, 68 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 06. 2011 do 08. 02. 2012 vo výške 18,76 eur, ročný úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.168, 68 eur od 09.02.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 100,- eur vždy k 20.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie voči žalovanej 2) zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.080,80 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 08.02.2012 vo výške 115,34 eur, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 6.080,80 eur od 09.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému 1/. Postupca a žalovaný 1/ uzatvorili dňa 09.02.2007 zmluvu o úvere č. 0263288085 na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 1/ úver. Uviedol, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d / Obchodného zákonníka, preto sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka vrátane premlčania. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 7.758,17 eur a pozostávala z istiny 6.967,88 eur , riadneho úroku 303,58 eur, úroku z omeškania 471,76 eur, ktorý si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 4.979,09 eur /150.000 Sk/, ktorý mal tento splácať v mesačných splátkach vo výške 73,03 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.01.2017 v počte 80 a celkovej výške 6.080,80 eur. 3. Súd konanie voči žalovanej 2/ pre späťvzatie žaloby vo vzťahu k nej, za súhlasu žalovaného 1/ a pôvodného vedľajšieho účastníka podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ OSP“) zastavil. 4. Žalovaný 1/ nepoprel, že uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur /150.000,- Sk /, ktorý splácal riadne pokiaľ ho zamestnávateľ neprepustil zo zamestnania, čo bolo v roku 2009 a keďže nemal finančné prostriedky, prestal úver splácať, chcel sa so žalobcom dohodnúť na splátkach, tento ho nebral na vedomie. S odstupom času si nepamätal, či mu boli výzvy na úhradu dlhu doručené. Po podaní žaloby nič z dlhu neuhradil, pre prípad, že by ho súd zaviazal na plnenie, je schopný dlh platiť po 100,- eur mesačne k 20. dňu v mesiaci. 5. Pôvodný vedľajší účastník namietal absenciu preukázania doručenia výzvy právnym predchodcom žalobcu adresovanej žalovanému 1/ (doklad o jeho odovzdaní na prepravu), ktorá výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí predchádzať oznámeniu o postúpení pohľadávky, preto namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na čo poukázal na potrebu aplikácie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzniesol tiež námietku premlčania časti uplatneného nároku. 6. Súd prvej inštancie aplikujúc normy spotrebiteľského práva (ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní - § 100 a nasl., § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa) vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil, že žalovaný 1/ si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, bol v omeškaní viac ako 90 dní. Právny predchodca žalobcu pohľadávku platne postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Keďže nárok žalobcu vyhodnotil ako z časti premlčaný / v sume 912,12 eur - žaloba bola podaná na súd dňa 03.06.2014/ ide o 12 splátok á 76,01 eur za obdobie od 21.06.2010 do 21.05.2011, tiež v časti 9% ročného úroku z omeškania za obdobie od 21.06.2010 do 21.05.2011 v sume 96,58 eur , 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 912,12 eur od 09.02.2012 do zaplatenia, v tejto časti ho ako nedôvodný zamietol, prihliadnuc ex offo na premlčanie nároku (§ 5b), tiež na námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaných a tiež pôvodného vedľajšieho účastníka. Vo zvyšku vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, preto zaviazal žalovaného 1/, aby zaplatil žalobcovi sumu 5.168,68 eur /6.080,80 eur mínus 912,12 eur / úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 08.02.2012 v sume 18,76 eur, ročný úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 5.168,68 eur od 09.02. 2012 do zaplatenia, čo povolil žalovanému 1/ podľa § 160 ods.1 OSP splácať v mesačných splátkach po 100,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Námietku žalovaných a vedľajšieho účastníka, týkajúcu sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca podľa súdu preukázal, že banka zaslala dňa 25.11.2008 žalovanému výzvu na plnenie, pričom z výsluchu žalovaného 1/ vyplynulo, že tento úver riadne neplatil, nepoprel doručenie výzvy, len uviedol, že si to nepamätá. Podľa názoru súdu s nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, pričom banka postupovala pri doručení výzvy podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a tiež omeškanie žalovaného 1/ v čase postúpenia pohľadávky bolo 1.199 dní/ teda viac ako 90 dní/, keďže bol v omeškaní s viac ako 80 splátkami úveru čo predstavuje sumu 7.758,17 eur, počet dní omeškania predstavuje omeškanie viac ako tri roky. Samotné nedoručenie písomnej výzvy právnym predchodcom žalobcu žalovanému 1/ je nepravdepodobné, nemôže zneplatniť postúpenie pohľadávky, postúpenie pohľadávky teda nebolo viazané na doručenie tejto výzvy, čím boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky je platné a je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, ktorý bol tiež oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote v jeho vyhovujúcej časti napadol žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a namietajúc jeho arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci, navrhoval odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a žalobca bude zaviazaný k náhrade trov konania vzniknutých mu tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Podľa jeho názoru sa súd nedostatočne a nesprávne vysporiadal so splnením podmienok pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď považoval žalobcu za nositeľa aktívnej vecnej legitimácie v konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku napriek tomu, že tento nepreukázal doručenie výzvy na splnenie jeho záväzku zo strany jeho právneho predchodcu žalovanému 1/ pred postúpením pohľadávky, tiež že pohľadávka v čase jej postúpenia bola k postúpeniu spôsobilou. Uvedenú povinnosť nemožno nahradiť vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávky. Nepredložením relevantného dôkazu v tomto smere, žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré korešpondujú s jeho názorom. Postúpenie pohľadávky je tak neplatné pre rozpor s ust. § 39 OZ. Poukázal tiež na dôvodovú správu k ust. § 92 ZoB. Banka tiež nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná. Názor súdu prvej inštancie, že pohľadávku možno postúpiť ako celok, namieta ako nesprávny. Spôsobilými k postúpeniu sú len tzv. dospelé splátky. Vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru môže len banka, preto zosplatnenie úveru žalobcom nemá žiadnu právnu váhu. 8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanému o postúpení pohľadávky, čo zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení a toto spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie uvedenému žalobca poukazuje na výzvu, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote v jeho zamietajúcej časti, odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP) navrhoval odvolaciemu súdu jeho zrušenie, alternatívne zmenu tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko tu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v zmysle ktorých sa majú na právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní a tiež rozhodnutia NS SR 2Mcdo 3/2011, 7Mcdo 9/2014 a 6 Mcdo 4/2012. Uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,04 eur s DPH. 10. Žalovaný 1/ ani Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, Bratislava ( s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajší účastník na strane žalovaného), nevyužili svoje právo písomne reagovať na podané odvolanie. 11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 12. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strán sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl.. 14. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej - zamietajúcej časti, ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a v jeho napadnutej - vyhovujúcej časti zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP. 19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zvyšnej - zastavujúcej časti nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolaní dotknutá nebola ( § 367 CSP). 20. V preskúmavanej veci podali žalobca aj žalovaný 1/ odvolania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O ich odvolaniach rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované. 21. Žalobca aj žalovaný 1/ uplatnili vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). 22. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 23. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. 24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. 25. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke premlčania uplatneného nároku, ktorú nesprávnosť vzhliadal v aplikácii Občianskeho zákonníka. 26. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie časti nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 100, § 101 Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah s poukazom na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. 27. Preskúmaním tejto zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia z hľadiska odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 100 a § 101 a nie príslušné ustanovenia o premlčaní podľa Obchodného zákonníka, ako to požadoval žalobca. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.) 28. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. 29. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, teda odvolacia námietka žalobcu v tomto smere, nebola spôsobilá privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej - zamietajúcej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 31. Žalovaný 1/ v odvolaní smerujúcej voči vyhovujúcej časti napadnutého rozhodnutia namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 32. Súd prvej inštancie žalobe na zaplatenie časti žalovanej sumy vyhovel z dôvodu, že dospel k záveru o preukázaní vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku splnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému 1/ na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách), keď námietky žalovaného týkajúce sa nepreukázania doručenia výzvy žalovanému pred postúpením pohľadávky vyhodnotil ako nedôvodné. 33. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009. 34. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. 35. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. 36. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky. 37. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 38. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. 39. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. 40. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 41. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná dňom 25.11.2008), avšak doposiaľ nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanému (pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že žalobca preukázal jej zaslanie žalovanému, tento záver nemá oporu vo výsledkoch doterajšieho dokazovania). Preto je z hľadiska uvádzaných dôvodov nesprávny a z hľadiska doposiaľ vykonaného dokazovania predčasný názor súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky kogentne stanovené v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. pre platné postúpenie pohľadávky. V tomto smere odvolací súd poukazuje tiež na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacieho súdu (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k 5Co 460/2015). Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Úvahy o pravdepodobnosti jej doručenia žalovanému, nemajú v tomto smere relevanciu. Samotný žalovaný nepotvrdil jej doručenie, v spise sa dokonca na čl. 103 nachádza vyhlásenie oboch žalovaných datované dňom 19.09.2015 v zmysle ktorého títo vyhlasujú, že im nebola doručená žiadna výzva od Slovenskej sporiteľne, a.s. na splnenie záväzku, s ktorým dôkazom sa súd prvej inštancie nevysporiadal vôbec. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania uvádzal, že v prípade potreby (ak súd bude preukázanie doručenia výzvy považovať za potrebné), je možné takýto doklad vyžiadať od jeho právneho predchodcu. Takýto dôkaz vykonaný v konaní nebol. 42. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda z hľadiska vyššie uvedených dôvodov v jeho vyhovujúcej časti založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch, pričom sa súd súčasne dostatočným spôsobom nevysporiadal v jeho odôvodnení so všetkými predloženými dôkazmi a tiež dôkaz týkajúci sa doručenia výzvy žalovanému (dopyt na predchodcu žalobcu) nevykonal, bolo potrebné toto za použ. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP). 43. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude predovšetkým skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu z hľadiska ust. § 92 ods. 8 ZoB a to v zmysle intencií daných odvolacím súdom. Bude potrebné vyzvať žalobcu na predloženie relevantného dokladu preukazujúceho kvalifikované odoslanie a doručenie výzvy na splatenie dlhu žalovanému 1/ pred postúpením pohľadávky, prípadne tiež vykonať dopyt a žiadať predloženie takýchto dokladov zo strany banky, zistené skutočnosti vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí presvedčivo vysporiadať so všetkými skutočnosťami a dôkazmi produkovanými stranami sporu v konaní. 44. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1,3 CSP). 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).