Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614207629 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614207629.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. M. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov I.. I. N., bytom C., D. B. XXXX/XX, zastúpenej N.. V. I. N., advokátkou, so sídlom v C., R. X/B a M. R., bytom C., K.. G. XXX/ X, zastúpeného N.. D. I., advokátom, so sídlom vo F., D., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. februára 2016, č.k. 1P/169/2014-233, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. sumou 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2014. Vo výroku o nedoplatku na výživnom rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2014. Nedoplatok na zameškanom výživnom k maloletej v sume 1.700 Eur za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2016 povolil otcovi splácať v splátkach po 100 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodol tak po predchádzajúcom zrušení jeho rozsudku zo dňa 02.03.2015, č.k. 1P/169/2014-85, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.06.2015, č.k. 19CoP/27/2015-107, ktorým mu bola vec vrátená na ďalšie dokazovanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Napadnutým rozsudkom rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania v intenciách rozhodnutia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého mal za preukázané, že maloletá má X rokov a je žiačkou X. ročníka Základnej školy na D. B. v C.. Podľa vyjadrenia matky je jej zdravotný stav dobrý a venuje sa rôznym voľnočasovým aktivitám, ako tanečný krúžok, tenis, či angličtina, s ktorými sa matke spájajú zvýšené výdavky. Celkové mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu 358,83 Eur. Matka maloletej pracuje ako učiteľka na ZŠ - MŠ D. B. v C., kde dosahuje mesačne príjem cca 608 Eur a poberá rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,52 Eur. Otec prispieva na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Má priateľa, ktorý však podľa jej vyjadrenia s nimi v spoločnej domácnosti nežije a ani sa nepodieľa na nákladoch domácnosti. Otec maloletej pracuje ako SZČO v oblasti obchodu. Je spoločníkom a konateľom v spoločnosti R. G., s.r.o. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva skutočnosť, že má vymeriavací základ vo výške 796,84 Eur mesačne. V daňovom priznaní, ktoré podal otec maloletej k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie 2014 uviedol príjmy vo výške 361.192,49 Eur a výdavky vo výške 365.281,91 Eur a základ dane vo výške 0,00 Eur. Z daňového priznania daňového subjektu R. G., s.r.o. za rok 2014 vyplýva, že výsledok hospodárenia pred zdanením bol - 30.051,59 Eur, základ dane - 31.539,80 Eur, daňová licencia 960 Eur a daň na úhradu 960 Eur. Daňový subjekt M. G., s.r.o. nepodal ku dňu 18.08.2015 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014. Otec žije sám v 3-izbovom byte, platí pravidelne na výživu maloletej sumu 100 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj ohľadne tvrdenia otca maloletej, že mu jeho rodičia finančne prispievajú, keďže sa mu v podnikaní nedarí, pričom jeho matka na pojednávaní uviedla, že synovi pomáhajú rôzne, niekedy mu dajú 100 Eur, inokedy 500 Eur - 1.000 Eur. Uviedla tiež, že majú vytvorené úspory ešte z obdobia, keď aj s manželom pracovali, cca 60.000 Eur. Aj jeho otec potvrdil, že synovi finančne vypomáhajú a majú aj vytvorené úspory. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že obaja sú už starobní dôchodcovia, pričom spolu poberajú dôchodky v celkovej výške 1.022,70 Eur (500,50 Eur otec a 522,20 Eur matka). Z výpisu z účtov, ktoré doložili starí rodičia v predmetnej veci, súd zistil, že títo majú na stavebnom sporení v C., ako aj v ďalších finančných produktoch v Q. na úsporách cca 43.000 Eur. Súd prvého stupňa ďalej zisťoval, či je pravdivé tvrdenie otca, že mu dovolenku vo D. financoval p. R. T. S. a na výsluchu tohto svedka tiež trvala matka maloletej. Svedok svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil a v písomnom čestnom vyhlásení uviedol, že bol pred niekoľkými rokmi s otcom maloletej vo D., kde veľkú väčšinu nákladov súvisiacich s týmto pobytom mu hradil on alebo jeho priatelia z D., pričom z jeho strany išlo o odplatu za nemateriálnu pomoc, ktorú mu otec maloletej poskytoval a neustále poskytuje. V súvislosti s konaním otca, ktorý na základe darovacích zmlúv daroval byt a rekreačnú chatu a príslušné pozemky do vlastníctva svojho plnoletého syna, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, pričom v jeho prospech bolo k predmetným nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno v práve doživotného užívania týchto nehnuteľností súd prvého stupňa zistil, že otec takto postupoval ešte v čase (rok 2011), kedy s matkou maloletej žili v spoločnej domácnosti a ich vzťah bol harmonický, pričom matka maloletej o tejto skutočnosti vedela. Otec tak postupoval z dôvodu, že išlo o majetok patriaci do BSM a predmetný byt i chatu previedol do synovho vlastníctva po dohode s bývalou manželkou, ktorá má taktiež právo doživotného užívania predmetných nehnuteľností. Toto vecné bremeno zriadili po dohode s bývalou manželkou s ohľadom na vek ich spoločného syna a jeho vtedajšiu ľahkovážnosť. Aj motorové vozidlo BMW X5 bolo zakúpené ešte pred narodením maloletej a naďalej tvorí súčasť BSM s jeho bývalou manželkou, ako aj ďalší majetok, na ktorom sa nevedeli dohodnúť. Pokiaľ matka tvrdila, že otec maloletej je aj naďalej tichým spoločníkom v spoločnosti M. G., s.r.o., túto skutočnosť sa nepodarilo v prebiehajúcom konaní dokázať, pričom otec túto skutočnosť poprel, ako aj to, že by z tejto spoločnosti aj v súčasnosti mal mať nejaký príjem. Z peňažného denníka daňového subjektu M. R. - R. súd prvého stupňa zistil, že v tomto sa nachádza tiež položka „osobná spotreba, dar“, kde je zaúčtovaná suma spolu 42.543,78 Eur, teda otec maloletej v prepočte mesačne osobne spotrebuje alebo daruje prostriedky v priemere 3.545,36 Eur. V peňažnom denníku spoločnosti R. G., s.r.o., v ktorej je otec maloletej spoločníkom spolu s jeho bratom a tiež konateľom, sa nachádzajú aj výdavky ako „úhrada“ vo výške celkovo 69.124,15 Eur a „sponzorské futbal“, pričom na pojednávaní dňa 01.02.2016 otec maloletej priznal, že v roku 2014 dával pravidelne mesačne do futbalového klubu FK D. 50 Eur mesačne, toto trvalo len do konca roka 2014, od januára 2015 to už zrušil. Na základe vykonaného dokazovania a po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej, ako aj finančných možností a schopností oboch rodičov, súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi maloletej vo výške 200 Eur mesačne, pričom túto považuje za primeranú veku a potrebám maloletého dieťaťa a zároveň mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca takúto výšku výživného mesačne plniť. Otca zaviazal k tejto výške výživného s účinnosťou od 01.09.2014, teda od času, kedy rodičia maloletej prestali tvoriť spoločnú domácnosť. Poukázal na skutočnosť a pri určení výšky výživného zohľadnil, že otec platí pravidelne maloletej dve poistky v celkovej výške 84,57 Eur mesačne, ako aj stavebné sporenie v sume 781 Eur ročne, a teda aj týmto spôsobom participuje na jej zabezpečení do budúcnosti, pričom z vykonaného dokazovania nezistil, že by mal otec maloletej tieto poistky, či sporenie zrušiť a peniaze z nich vybrať. Naopak, konštatoval, že otec ma dobrý vzťah so svojou dcérou a rovnako aj jeho rodičia, ktorí sa tiež podieľajú na jej finančnom, či materiálnom zabezpečení a ako uviedli, aj do budúcna sú naďalej ochotní svojej vnučke pomáhať. Nedoplatok na výživnom, ktorý súd prvého stupňa vyčíslil vo výške 1.700 Eur, povolil otcovi maloletej splácať po 100 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne od 01.09.2014, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel aj k nesprávnym právnym záverom. Uveril účelovým tvrdeniam matky, ktoré sú v rozpore s ústnymi a písomnými vyjadreniami otca, ako aj s vykonanými dôkazmi. Uviedol, že nie je pravdou, že v rámci podnikateľskej činnosti dosahuje také príjmy, ktoré by odôvodňovali prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že v podnikateľskej činnosti dosiahol v roku 2014 stratu, jeho základ dane činil 0,0 %. Takúto stratu dosiahla aj obchodná spoločnosť R. G., s.r.o., v ktorej je len spoločníkom so svojím bratom. Za primeranú výšku výživného považuje sumu 100 Eur. Pokiaľ matka maloletej uviedla, že jej platí mesačný poplatok v sume 8 Eur za tanečný krúžok a 10 Eur za tenisový krúžok, uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pretože maloletá na žiadny tanečný a ani tenisový krúžok nechodila a nechodí. Pokiaľ ide o jeho údajnú osobnú spotrebu, dar, ktorý mal vo svojej podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba pod obchodným názvom R. zúčtovať v sume 42.543,78 Eur, čo by mala byť jeho mesačná spotreba vo výške 3.545,36 Eur, trval na tom, že táto suma predstavuje vrátenie vkladu použitého na nákup vecí, čo je zrejmé aj z potvrdenia Daňového úradu v U.. Nejedná sa o žiadnu osobnú spotrebu. Takto si mylne matka vysvetľuje aj nákladyR. G., s.r.o. vo výške 69.124,15 Eur s prihliadnutím rovnako na vyjadrenie daňového úradu. Suma 600 Eur ročne, zaplatená Futbalovému klubu FK D., bola zúčtovaná v rámci vzájomných plnení v rámci podnikateľskej činnosti. Túto sumu uhrádzal jeho spoločník G. R. a nie otec maloletej. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka maloletej, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Poukazovala na tú skutočnosť, že výška mesačných výdavkov, spojených so zabezpečením výživy a starostlivosti pre mal. M., ako aj náklady spojené so zabezpečením bývania, pripadajúce na maloletú, predstavujú 359,32 Eur mesačne, a to bez výdavkov na hračky, či výlety, ktoré sú bežnou súčasťou nákladov na každé mal. dieťa. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že otec sa doposiaľ mesačne podieľa na výžive maloletej sumou 100 Eur, ani ďalšie výdavky nemožno preukázať, pretože tieto nie sú vo finančných možnostiach navrhovateľky. Mala za to, že otec neumožňuje svojej maloletej dcére, aby sa podieľala na jeho životnej úrovni, tak ako to má na mysli § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, ktorá je tak, ako bolo v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, podstatne vyššia ako by bola životná úroveň otca pri deklarovanom príjme 750 Eur. Na základe predložených peňažných denníkov mala za to, že je možné vyvodiť záver, že príjem otca ďaleko prevyšuje ním deklarovaný príjem a v prípade, ak by boli brané do úvahy svedectvá jeho rodičov o finančných prostriedkoch, ktoré dávajú otcovi, disponuje otec okrem ním uvádzanej sumy ešte pravidelne mesačne sumou vo výške 100 Eur až 1.000 Eur, čo predstavuje príspevok získaný od jeho rodičov popri nemateriálnej pomoci, ktorú mu každý deň poskytujú (strava, pranie, atď.). Poukazovala na tú skutočnosť, že pri väčšine výdavkov otca, vykázanými peňažnými denníkmi, nebolo možné zhodnotiť, či skutočne išlo, vzhľadom na predmet podnikania, o výdavky nevyhnutne potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Mala za to, že úlohou súdu prvého stupňa pri určení výživného pre maloletú bolo skúmať nevyhnutnosť vynaložených výdavkov, čo síce súd aj urobil, no zo získaných dôkazov nesprávne usúdil, že suma 200 Eur, na ktorú otca zaviazal prispievať na výživu maloletej, je primeraná v porovnaní s preukázanými príjmami otca z peňažných denníkov, ako aj s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky na maloletú a odôvodnené výdavky na výživu maloletej. Poukazovala na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, cieľom ktorého je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Dôvodila, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky považuje za účelovú obranu, resp. reakciu na jeho odvolanie. Zotrvával na dôvodoch svojho odvolania. Uviedol, že matka sa snaží uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami maloletej. Snaží sa vylepšiť bezdôvodne na úkor otca svoju aj tak dosť vysokú životnú úroveň. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že vo výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca na maloletú, je potrebné rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmeniť a vo výroku o nedoplatku na výživnom zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je zákonná povinnosť ich rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb, nevyhnutých pre jeho telesný a duševný rozvoj, si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhrádzané potreby dieťaťa, súvisiace s jeho vekom, zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. V danom prípade súd prvého stupňa rozhodoval o určení výživného na mal. M. postupom podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza zo zásady pre určenie výživného, stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. S ohľadom na tvrdenia matky, ktorým spochybňovala zárobkové a majetkové pomery otca, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia zárobkových, majetkových pomerov rodičov, ktoré skutočnosti nepochybne vyplývajú z obsahu spisu. Vyčerpávajúco preveril pomery účastníkov konania, ktoré boli dostatočným základom pre rozhodnutie o výživnom pre mal. M.. Správne zistil skutkový stav v danej veci, avšak vyvodil z neho nesprávny právny záver, pokiaľ ide o určenie výšky výživného. Pokiaľ matka maloletej vo svojom odvolaní tvrdila, že príjem otca je vyšší, ako deklaruje a ako zistil súd prvého stupňa, takéto tvrdenie nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel k záveru, že primeranou výškou výživného pre mal. M. zo strany otca je suma 150 Eur mesačne, a to s prihliadnutím predovšetkým na odôvodnené potreby maloletej. Uvedená výška výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca maloletej, ako aj odôvodneným potrebám mal. M., ktorá dosiahne vek X rokov a jej náklady sú primerané nákladom žiačky X. ročníka základnej školy a neprevyšujú potreby detí v jej veku. Maloletá nemá v súčasnosti žiadne vyššie výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom, prípadne ďalšími aktivitami, či záujmovou činnosťou. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odôvodnené potreby mal. M. boli akýmkoľvek iným spôsobom zvýšené oproti potrebám ostatných detí v jej veku. Odvolací súd má za to, že suma 150 Eur mesačne na žiačku X. triedy základnej školy, vzhľadom na jej potreby, ale aj preukázané pomery rodičov, je primeraná. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca na mal. M. určil vo výške 150 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Odvolací súd zároveň uvádza, že rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane mal. detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím vyživovacích povinností. Aj v danej veci si musí byť otec vedomý tej skutočnosti, že s pribúdajúcim vekom maloletej sa budú zvyšovať aj náklady spojené či už s jej vzdelávaním alebo s uspokojovaním jej potrieb v každej oblasti života. Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom, krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu nie je možné s presnosťou vyčísliť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2014 do rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko nie je zrejmé, v akej výške si otec svoju vyživovaciu povinnosť naďalej, aj po rozhodnutí súdu prvého stupňa, plnil. Je preto potrebné na zistenie správnej výšky nedoplatku vykonať ďalšie dokazovanie. Z tohto dôvodu krajský súd výrok rozsudku okresného súdu o nedoplatku na zročnom výživnom zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .