Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616200529 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3616200529.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom R., dieťa rodičov P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XX, zastúpenej Mgr. P. M., advokátom, so sídlom A., Q. XX a D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L.. X. XXX/XX, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému H. na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. apríla 2016, č. k. 2P/14/2016-54, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zverení mal. H. do osobnej starostlivosti otca a vo výroku o úprave styku matky s mal. H. na čas do rozvodu manželstva zmeňuje tak, že návrh otca v tejto časti z a m i e t a . Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného a vo výroku o zročnom výživnom na čas do rozvodu manželstva z m e ň u j e takto: Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu mal. H. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2016 do 30.04.2016, k rukám otca. Zročné výživné na mal. H. v sume 150 eur za obdobie od 01.02.2016 do 30.04.2016 je matka p o v i n n á zaplatiť k rukám otca maloletého do troch dní. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého H. na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti a výchovy otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke maloletého uložil povinnosť s účinnosťou od 01.02.2016 prispievať na výživu maloletého H. sumou 80 eur mesačne, ktorú bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Zročné výživné pre maloletého H. v sume 150 eur za obdobie od 01.02.2016 do 30.04.2016 uložil matke zaplatiť k rukám otca maloletého H. do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Ďalej upravil styk matky s maloletým H. tak, že marka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 14:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty od 09:00 hod. pred jarnými prázdninami, do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 18:00 hod., každý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 12:00 hod. do 28.12. do 12:00 hod., každý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 28.12. od 12:00 hod. do 02.01. do 12:00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od piatka pred veľkonočnými sviatkami od 09:00 hod. do veľkonočného pondelku do 18:00 hod., každý rok počas letných prázdnin v čase od 15. júla od 19:00 hod. do 01. augusta do 07:00 hod. a od 15. augusta od 19:00 hod. do 31. augusta do 19:00 hod. Matka je oprávnená v uvedenom čase maloletého H. prevziať a odovzdať pred bydliskom otca a otec je povinný v uvedenom čase maloletého H. matke odovzdať a na stretnutie s matkou ho riadne pripraviť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázanú tú skutočnosť, že tak matka ako aj otec maloletého majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Je tiež zrejmé, že ich bydlisko je navzájom vzdialené, dieťa navštevuje materskú škôlku v F.. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX PhDr. P. M., PhD, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia zo dňa 30.12.2015 vyplýva, že maloletý má pozitívny vzťah k obom svojim rodičom. Súd mal za to, že z hľadiska zabezpečenia obojstranného vplyvu rodičov na výchovu maloletého, ktorí majú obidvaja záujem starať sa o maloletého a majú na to vytvorené podmienky by bola najvhodnejšou formou starostlivosti o maloletého striedavá osobná starostlivosť rodičov o dieťa, avšak tejto bránia významné skutočnosti, a to vzdialenosť bydlísk rodičov a zdravotný stav maloletého. Za takejto situácie, kde už samotný rozchod rodičov a nestabilné rodinné prostredie disharmonizuje psychický vývoj dieťaťa súd rozhodol, prihliadajúc najmä na osobnostné vlastnosti rodičov a stanovisko kolízneho opatrovníka, tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otcovi. Lepšie predpoklady na výchovu dieťaťa boli zistené u otca, tu súd poukázal aj na jeho predstavu rodiny - kde je dieťa v centre pozornosti, v protiklade s matkou kde znalkyňa konštatuje, že matka seba ani maloletého nezahrnula do svojho konceptu rodiny, poukazujúc v porovnaní s otcom na viac osobnostných rizík -narušenú osobnú a rodinnú identitu matky. Vychádzajúc z neverbálnej komunikácie dieťa mierne preferuje otca. Hoci je v súčasnosti matka maloletého na rodičovskej dovolenke, má tak možnosť celodennej osobnej starostlivosti o dieťa, musí sa starať aj o novorodenca - maloletú P., takto aj v spojitosti s celodennou osobnou starostlivosťou o H. by matka bola zaťažená v porovnaní s otcom maloletej v podstatne väčšej miere. Otec maloletého je síce zamestnaný, pričom v dobe pracovných zmien musí zabezpečovať starostlivosť o dieťa za pomoci starých rodičov, vo zvyšnom čase však má možnosť sústreďovať svoju pozornosť len na mal. H.. Majetkové pomery a výchovné prostredie po stránke materiálnej je vhodné u obidvoch rodičov. Za týchto okolností súd, na základe vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bude v tomto čase zveriť ho do osobnej starostlivosti otca do jemu dôverne známeho prostredia, v ktorom vyrastal od detstva a kde si už vytvoril isté väzby. Súd zohľadnil aj odporúčania a závery znalkyne, najmä skutočnosť, že maloleté dieťa v súčasnosti potrebuje vyrastať v stabilnom prostredí, ktoré je pre neho známe a byť s rodičom, ktorý má viac času sa dieťaťu venovať. Súd mal za to, že pokiaľ rodičia zlyhali v schopnosti podriadiť svoje osobné záujmy pod záujem na budovaní spoločnej rodiny a spoločnej výchove ich maloletého dieťaťa, akýkoľvek režim následnej starostlivosti o maloleté dieťa nenahradí ich spoločnú starostlivosť. Podľa názoru súdu je v súčasnosti model celodennej osobnej starostlivosti o dieťa otcom z hľadiska záujmu dieťaťa najvhodnejším zostávajúcim riešením. Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletého mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia. Súd upravil styk matky s maloletým s prihliadnutím na vek maloletého vzdialenosť bydlísk rodičov, ako aj prihliadnuc k záverom znaleckého posudku, kde znalkyňa ako dostatočný považovala kontakt v rozsahu každého druhého víkendu s osobitnou a porovnateľnou úpravou počas sviatkov a prázdnin. Preto súd upravil rozsah styku ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku s tým, že keďže doposiaľ bolo preukázané, že otec maloletého nie je ústretový širšej úprave styku, ako vyplýva z rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení, čo nezdôvodňuje racionálnymi dôvodmi, má súd za to že osobitná úprava styku aj v čase prázdnin a sviatkov je nutná. Miesto prevzatia a odovzdávania maloletého dieťaťa bude v záujme maloletého pred bydliskom otca pričom otec je povinný v uvedenom čase maloletého H. matke odovzdať a na stretnutie s matkou ho riadne pripraviť. Výšku výživného súd určil s prihliadnutím na majetkové pomery, príjmy a výdavky rodičov a na oprávnené výdavky na výživu maloletého, ktorého životná úroveň by sa mala rovnať životnej úrovni rodičov. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Príjem otca je cca 800 eur mesačne, nevynakladá výdavky na samostatnú domácnosť, len prispieva rodičom na chod spoločnej domácnosti. Hoci uvádza, že má náklady súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa tieto vyčíslil na sumu 20 eur mesačne, pričom náklady na špeciálnu výživu nepovažuje za významné v porovnaním s bežnou výživou dieťaťa. Primerané výživné vyčíslil na 300 eur mesačne, pričom poukazuje na nadštandardnú životnú úroveň matky. Súd však poukazuje na skutočnosť, že súčasná životná úroveň matky sa neodzrkadľuje od jej príjmov, ale od príjmu jej partnera, ktorý hradí náklady na spoločnú domácnosť z jeho príjmu na pomery X. nadštandardného. Hoci súd prihliadol k tomu, že matka nie je nútená prispievať na chod spoločnej domácnosti, tiež je potrebné uviesť, že partner matky nemá povinnosť podieľať sa na životnej úrovni maloletého H.. Tá je tvorená zo strany matky len jej príjmom, teda príjmom z rodičovského príspevku, na ktorý bude mať matka nárok najmenej do dovŕšenia tretieho roku veku maloletej P.. Hoci matka v súčasnosti poberá aj prídavok na maloletého H., ten by mala do budúcna poukazovať otcovi, hoci tak mala urobiť už odkedy je jeho poberateľkou a rovnako svoju povinnosť prispievať na výživu maloletého neobmedzovať len na znenie výroku predbežného opatrenia o výživnom na maloletého. Pretože matka je objektívne neschopná z dôvodu starostlivosti o maloletú P. sa zamestnať, čo nie je len krátkodobý stav, súd vychádzal z jej príjmu na úrovni 203,20 eur čo je výška rodičovského príspevku pre rok 2016. Suma vyživovacej povinnosti 80 eur zodpovedá schopnostiam matky prispievať na oprávnené výdavky na maloleté dieťa, tiež tomu, že je povinná prispievať aj na náklady vyplývajúce z vlastníctva spoločného bytu s otcom maloletého (v sume 125 eur), pričom je potrebné uviesť, že hoci výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, nemá matka v súčasnosti inú možnosť, ako sa na týchto výdavkoch podieľať. Nad túto sumu určeného výživného nie je povinná na úkor výživného - ktoré slúži na úhradu bežných potrieb maloletého, prostriedky v prospech maloletého vynakladať. Súd sa nezaoberal tvrdeniami o zadržaní spoločných prostriedkov otcom maloletého na spoločnom účte, pretože ide o vec vzájomného vyporiadania medzi manželmi, a tieto prostriedky nie sú na účely výživného k maloletému započítateľné. Zročné výživné na maloletého za obdobie od podania návrhu od 01.02.2016 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. do 30.04.2016 predstavuje sumu 150 eur, čo je suma rozdielu medzi sumou 30 eur mesačne, ktorú na výživné matka platí a sumou novourčeného výživného 80 eur x 3 mesiace. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Navrhla ho zmeniť tak, že maloletý H. bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že otec je oprávnený mať maloletého v osobnej starostlivosti každý párny týždeň v kalendárnom roku, a to od pondelka tohto týždňa od 18.00 hod. nepretržite do nasledujúceho pondelka do 18.00 hod a matka je oprávnená mať maloletého v osobnej starostlivosti každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a to od pondelka tohto týždňa od 18.00 hod nepretržite do nasledujúceho pondelka do 18.00 hod. Súd počas trvania striedavej starostlivosti rodičov výživné neurčí. Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci súdu prvej inštancie, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na dohodu rodičov maloletého H. o striedavej osobnej starostlivosti. Uviedla, že uvedený spôsob starostlivosti o maloletého fungoval bez problémov, situácia sa zmenila v novembri 2015, keď maloletému bol diagnostikovaný T. P. I. typu. Mala za to, že zabehnutý spôsob striedavej starostlivosti je aj v súčasnosti pre maloletého najlepším a najmenej stresujúcim a najbezpečnejším spôsobom, keď aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že tak matka ako aj otec maloletého majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa. Doposiaľ nebolo potvrdené, že práve striedavá starostlivosť u maloletého by negatívne vyplývala na jeho zdravie, aj ďalší duševný vývin. Domnieva sa, že práve strata kontaktu s matkou bude mať pre neho ďaleko negatívnejšie následky na zdraví a jeho duševnom vývine. Zdôraznila, že i pri dvoch deťoch má všetky predpoklady zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o obe deti. V prípade potreby môže starostlivosť o syna zabezpečiť aj prostredníctvom partnera a svojich rodičov, ktorých maloletý dôverne pozná a má k nim hlboký citový vzťah. Otec maloletého tiež takýmto spôsobom zabezpečuje starostlivosť o maloletého, pričom prostredie u otcových rodičov je pre maloletého novým prostredím, keďže s otcom obývali spoločný byt, ktorý zostal prázdny. Po vzájomnej dohode sa rodičia dohodli, že budú spoločne - každý rovným dielom uhrádzať náklady naň. Nestotožnila sa so závermi znaleckého dokazovania znalkyne PhDr. P. M., PhD. Poukázala na neštandardný postup kolízneho opatrovníka v danej veci, ktorý bol k nej od počiatku negatívny, spolupracoval jedine s otcom maloletého. Uviedla, že z tohto dôvodu podala na konanie konkrétnej zamestnankyne vystupujúcej ako kolízny opatrovník sťažnosť. Pokiaľ sa týka výšky určeného výživného súdom prvej inštancie namietala, že nie je objektívne v jej finančných možnostiach uhrádzať výživné vo výške 80 eur mesačne, nakoľko jej mesačný príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 209 eur mesačne. Poukázala na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej P., na úhradu spoločného bytu 125 eur mesačne a na to, že s nákladmi na živobytie jej pomáha súčasný partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. 3. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. 4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrením k odvolaniu matky navrhol prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádza matka v odvolaní a na základe toho rozhodnúť. 5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len C.m.p/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len C.s.p./ dospel k nasledovnému záveru: 6. Po podaní odvolania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) a zákon č. 160/2015 Zb., ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa čl. 3 ods. 1 C.m.p, ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa tohto ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. 10. Podľa § 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 11. Nadobudnutie právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva má aj ten procesný dôsledok, že predchádzajúca úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva stráca účinnosť a nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, čo i len vo výroku o rozvode manželstva, zanikajú podmienky pre rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva okrem určenia výživného ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Vzhľadom na to, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 14.03.2016 č. k. 1P/41/2015-175, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 30.04.2016, napadnutý rozsudok vo výrokoch o osobnej starostlivosti a úprave styku na čas do rozvodu manželstva rodičov stratil účinnosť. 12. Odvolací súd, preto podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého H. do osobnej starostlivosti otca a vo výroku o úprave styku matky s maloletým H. na čas do rozvodu manželstva zmenil, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 13. Predmetom odvolacieho konania zostalo ďalej posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené výživné zo strany matky na maloletého H. na čas do rozvodu manželstva. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj o odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.. 14. K námietkam odvolateľky odvolací súd dodáva: V časti určenia výživného, ktoré sa určuje do budúcnosti, v danom prípade do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. do 30.04.2016, odvolací súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Odvolací súd preto nezdieľa názor súdu prvej inštancie, že matka je povinná prispievať aj na náklady vyplývajúce z vlastníctva spoločného bytu s otcom maloletého vo výške 125 eur mesačne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že predmetnom byte nikto nebýva. Za situácie, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 209 eur, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, odvolací súd nezohľadnil do oprávnených výdavkov matky, uvedenú platbu, keďže rodičia situáciu s bytom môžu riešiť aj tak, že tento byt dajú do nájmu, z ktorého môžu mať finančný efekt. Zročné výživné na maloletého H. za obdobie od podania návrhu od 01.02.2016 do 30.04.2016 predstavuje sumu 150 eur, čo je suma rozdielu medzi sumou 30 eur mesačne, ktorú na výživné matka platí a sumou určeného výživného 80 eur x 3 mesiace. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že výživné zo strany matky na maloletého H. určil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).