Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoE/343/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713201741 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713201741.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci S., zastúpeného V. proti povinnému Y. pre vymoženie 2.859,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4Er/151/2013-17 zo dňa 10. júna 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), ust. § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1-2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ust. § 11 ods. 1-2 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného zo dňa 1.2.2013 a vykonateľného exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu č.k. 5Zm/104/2012-14 zo dňa 24.10.2012, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27.11.2012 sa začalo exekučné konanie proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila s povinným Úverovú zmluvu, v zmysle ktorej poskytol povinnému peňažné prostriedky, ktoré sa povinný za podmienok stanovených v úverovej zmluve zaviazal vrátiť a zaplatiť z nich úroky. Riadne splácanie úverovej zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, ktorá sa mohla vyplniť podľa Dohody o zmenkovom práve vyplňovacom. Prvoinštančný súd preto preskúmal, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd sa oboznámil so Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 11.12.2006 (ďalej len „zmluva o úvere“), Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 11.12.2006, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm/104/2012-14 a ostatným obsahom spisu. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 11.12.2006 prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol povinnému ako dlžníkovi spotrebný bezúčelový úver vo výške 50.000,00 Sk / 1 659,70 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v splátkach po 1 412,00 Sk / 46,87 Eur. V zmluve je dlžník označený svojim menom a priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, bydliskom. V rovnaký deň, t.j. dňa 11.12.2006 povinný uzavrel s právnym predchodcom oprávneného (U.) Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, kde v článku 1 dlžník potvrdil, že na zabezpečenie pohľadávky vystavil vlastnú blankozmenku, v ktorej chýba údaj určujúci zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenky, pričom vyjadril súhlas s jej použitím na zabezpečenie pohľadávky a remitent potvrdil, že túto zmenku riadne podpísanú vystaviteľom prevzal. Z kópie zmenky nachádzajúcej sa v pripojenom súdnom spise Okresného súdu Bratislava V spis. zn. 5Zm/104/2012 súd zistil, že táto bola vystavená povinným dňa 11.12.2006 v Púchove. Na zmenke je vpísaná suma 2 859,00 Eur so splatnosťou dňa 1.12.2010. Z rubopisu kópie zmenky súd prvej inštancie zistil, že najprv došlo k indosovaniu zmenky z remitenta U.. na rad nového majiteľa zmenky spoločnosti V. a následne zo spoločnosti V. na rad ďalšieho nového majiteľa zmenky spoločnosti S., ktorý si svoju pohľadávku uplatnil na Okresnom súde Bratislava V, ktorý dňa 24.10.2012 vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm/104/2012-14. Keď súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom." Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že z ustanovení § 11 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona vyplýva, zo zákona je každá zmenka prevoditeľná indosamentom, pokiaľ v nej výslovne nie je uvedený text „nie na rad“. Aj keď teda účastníci pri uzatváraní dohody o použití zmenky - zmenkovej zmluvy, prevoditeľnosť zmenky indosamentom nedohodnú, nastáva zo zákona. V zmysle ustanovení § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového má potom indosament zmenky tie účinky, že žalovaný zo zmenky, v tomto prípade spotrebiteľ - povinný, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Indosamentom zmenky sa tak spotrebiteľ ako zmenkový dlžník dostáva do situácie, že sa nemôže dovolávať zákonnej ochrany svojich práv ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom vzťahu (napríklad poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa mohli premietnuť do zmenkovej sumy a podobne), ibaže by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na jeho škodu, čo môže byť veľmi ťažké, prakticky nemožné. Zákon však podľa prvoinštančného súdu súčasne umožňuje, aby účastníci v zmenkovej zmluve, prevoditeľnosť zmenky indosamentom vylúčili (§ 11 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového), čo by malo za následok, že spotrebiteľ ako zmenkový dlžník bude mať v prípade prevodu zmenky zachované námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom, podľa súdu prvej inštancie tak predstavuje práve také ustanovenie, ktoré je na prospech spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto v prípade zmenky, vychádzajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom, musí ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť vždy. Porušenie tohto zákonného príkazu zakladá rozpor zmenkovej zmluvy so zákonom, a tým jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu, a z ktorej je zmenkovým dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového je porušením povinnosti použiť v spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je na prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky) podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Keďže mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade došlo k indosácii zmenky v neprospech povinného, súd mal za to, že zmenkové dojednanie (kauza zmenky) bola dojednaná v rozpore so zákonom (§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), a je preto neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka. Záverom prvoinštančný súd uviedol, že zmenkový súd zo zákona nebol povinný skúmať obsah dohody o vyplnení zmenky a teda neprihliadal ani na ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Z uvedených dôvodov, keď súd vyhodnotil zmenkové dojednanie (kauzu zmenky) ako dojednanú v rozpore so zákonom (§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), a je preto neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka a keďže na túto skutočnosť nebolo prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom poukázal na právny názor súdu prvej inštancie, že ust. § 11 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového je ustanovením, ktoré je na prospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa v prípade použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch musí použiť vždy. Podľa súdu prvej inštancie porušenie tohto zákonného príkazu zakladá rozpor zmenkovej sumy so zákonom a tým jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Oprávnený má však za to, že takýto spôsob výkladu práva je nespravodlivý a kontradiktórny voči zásade právnej istoty. Takýto právny názor nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, nakoľko zakladá fikciu uplatnenia dispozitívnej právnej normy obsiahnutej v § 11 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že povinný je v predmetnej veci nečinný a na svoju obranu žiadnym spôsobom nevyužíva právne inštitúty, ktoré mu priznáva právny poriadok Slovenskej republiky, a to ani v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Tu poukázal na európsku judikatúru, ktorá v tejto súvislosti začala rozlišovať medzi ochranou spotrebiteľa v súdnom konaní a následne ochranou v nadväzujúcom exekučnom konaní, ktorá sa do istej miery odklonila od „bezbrehého“ ochraňovania spotrebiteľov, keď v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2010 už nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu spotrebiteľa aj v exekučnom konaní (teda aj po právoplatnosti rozhodnutia), keďže spotrebiteľ mal všeobecne možnosť brániť sa podaním opravného prostriedku ešte v súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností preto oprávnený navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol, že predmetné exekučné konanie bude pokračovať. 3. Proti odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie nebolo podané. 4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. 5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 7. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 8. Súd prvej inštancie správne v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v prospech právneho predchodcu oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Úverovej zmluvy (Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2006). Pričom riadne splácanie tejto úverovej zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou ktorá sa mohla vyplniť podľa Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 11.12.2006. Vzhľadom na to, že povinný čerpaný úver riadne nesplácal, bola v zmysle tejto Dohody blankozmenka vyplnená a po márnej výzve na plnenie u povinného uplatnená žalobou na príslušnom zmenkovom súde. 9. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 11.12.2006 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko účel poskytnutých peňažných prostriedkov ako na výkon podnikateľskej činnosti nebol v konaní preukázaný. Odvolací súd má rovnako za preukázané, že právny predchodca oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol povinnému úver, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca oprávneného pri uzatváraní i pri plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, avšak zo zmluvy je zrejmé, že povinný označený identifikačnými údajmi fyzickej osoby nevystupuje ako podnikateľ, a nebral úver na účely podnikateľskej činnosti, z čoho jednoznačne vyplýva, že daný vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle ust. 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a poskytnutý úver je teda úverom spotrebiteľským v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 10. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že nebolo prihliadnuté na kauzu zmenky (zmenkové dojednanie), ktorým nebola vylúčená prevoditeľnosť zmenky, ako na skutočnosť, že bola dojednaná v rozpore so zákonom, konkrétne s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. ustanovením zabezpečujúcim zvýšenú ochranu spotrebiteľa v zmluvných dojednaniach. K námietke odvolateľa týkajúca sa spôsobu výkladu ustanovení o prevoditeľnosti zmenky zákona č. 191/1950 zmenkového a šekového, ktorý podľa neho nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, odvolací súd ďalej uvádza, že východiská právneho postavenia spotrebiteľa principiálne zakotvené v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vylučujú, aby bolo právne postavenie spotrebiteľa oslabované. K oslabovaniu práv spotrebiteľa nesmie dôjsť nepoužitím právneho predpisu, ktorý je spotrebiteľovi na prospech (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale ani zmluvným vytvorením nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákonné i zmluvné inštitúty, ktoré v iných právnych vzťahoch majú za následok dovolené oslabenie právneho postavenia jednej zmluvnej strany, sú tak v spotrebiteľskej zmluve neprípustné, pokiaľ sú na ťarchu spotrebiteľa. Niet pochýb, že indosament zmenky je práve takým inštitútom, ktorý má účinky významného oslabenia jednej strany zmenkovej zmluvy pri vlastnej zmenke v zásade oslabenie postavenia zmenkového dlžníka (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového). 11. Nakoľko na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 5Zm/104/2012, a na základe dôkazov predložených oprávneným i povinnými v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdené. 13 . Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).