Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/279/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713208239 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713208239.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: E. E., bytom E. XXX/XX-XX, H. T., zastúpený JUDr. I. P., advokátkou so sídlom Q. XXX/X, H. T. proti odporcovi: V. H., a.s., so sídlom P. XX, T., IČO: 31383408, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. februára 2016, č.k. 8C/161/2013-138, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4.508,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi na jeho účet trovy konania vo výške 669,24 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.521,94 Eur na účet JUDr. Anny Kubovičovej, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom č.k.8C/161/2013 - 89 zo dňa 19. marca 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09.07.2014 tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.508,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 645,24 Eur zastavil, vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 839,48 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.215,84 Eur. V dôsledku odvolania navrhovateľa i odporcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 17Co/938/2014-125 zo dňa 2.12.2015 rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti potvrdil a v zamietajúcej časti ohľadne sumy 4.508,44 Eur a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v týchto častiach vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nezdôvodnil skutočnosť, v čom spočíva prevenčná povinnosť navrhovateľa v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a na základe akých skutočností považoval spoluzodpovednosť navrhovateľa v 1/2-ici za danú. Súd po opätovnom výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa prehodnotil posudzovanie spoluviny navrhovateľa a uviedol, že navrhovateľ v poistnom vzťahu vystupuje ako neprofesionálny klient a profesionálny v tomto vzťahu je finančný sprostredkovateľ (zástupca odporcu), ktorý musí profesionálne pristupovať nielen k tým povinnostiam, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 186/2009 Z. z., ale aj k tým činnostiam a úkonom, ktoré súvisia s činnosťou finančného sprostredkovateľa a s poskytovaním služieb klientovi v súvislosti s uzatváraním poistných zmlúv. Súd prvého stupňa konštatoval, že trvá na právnom názore, že vypisovanie poštových poukážok na žiadosť, alebo aj bez žiadosti klienta, nepredstavuje výkon finančného sprostredkovania, avšak takýto úkon rozhodne s činnosťou finančného sprostredkovateľa a s poskytovaním služieb klientovi súvisí. Nie je pritom rozhodné, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie, preto súd túto otázku ani právne neriešil, hoci ohľadom charakteru tohto právneho vzťahu medzi účastníkmi spor bol. Súd s poukazom na § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nie je možné ustáliť spoluvinu navrhovateľa, keď skutočne jediným dôvodom zaplatenia poistného v nesprávnej výške bolo to, že navrhovateľ si neskontroloval správnosť údajov na poštových poukážkach. Iný dôvod aplikácie ust. §§ 415 a 441 Občianskeho zákonníka, než bola ľahkovážnosť, súd nezistil. Z uvedeného dôvodu súd aj vo zvyšku návrhu navrhovateľa vyhovel s tým, že suma, ktorú priznal týmto rozsudkom navrhovateľovi je vo výške rozdielu medzi skutočnou škodou (9.016,87 Eur) a právoplatne priznanou sumou (4.508,44 Eur). Pokiaľ ide o rozdiel medzi pôvodne uplatnenou výškou škody (t. j. 11.983,24 Eur) a škodou priznanou (9.016,87 Eur), o tejto už bolo právoplatne rozhodnuté, pretože voči výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 645,24 Eur a v zamietajúcej časti návrhu nad sumu 4.508,44 Eur (v sume 2.231,12 Eur) odvolanie podané nebolo, preto v týchto častiach je rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu tieto výroky neboli nedotknuté. Odvolací súd zrušil aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, pretože v danom prípade nebolo dôvodné o náhrade trov konania rozhodovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď takémuto rozhodnutiu nepochybne bráni skutočnosť, že v danom prípade pri rozhodovaní o spoluzavinení navrhovateľa nie je možné rozhodovať na základe úvahy súdu. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom krajského súdu o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý mal v konaní pomerný úspech v percentuálnom vyjadrení vo výške 80,16 % a neúspech mal v 19,84 %- ách. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uviedol, že čistý úspech navrhovateľa predstavuje 60,32 %. Navrhovateľovi vznikli trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 713,50 Eur a z odvolania vo výške 270,- Eur, titulom trov zložených ako záloha na znalecké dokazovanie vo výške 125,98 Eur, ktorá suma bola vyplatená znalcovi podľa uznesenia č.k. 8C 161/2013-78 zo dňa 17.2.2014 zo zálohy zloženej navrhovateľom vo výške 250,- Eur. Zo zálohy, ktorú zložil navrhovateľ tak zostala nespotrebovaná suma vo výške 124,02 Eur, ktorá suma bude po právoplatnosti tohto rozsudku navrhovateľovi vrátená a spotrebovaná suma je vo výške 125,98 Eur. Navrhovateľovi tiež vznikli trovy titulom trov právneho zastúpenia, ktoré si právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila za prevzatie a prípravu pojednávania (rok 2012), podanie návrhu, za účasť na pojednávaní dňa 9.10.2013, 13.11.2013 ( za pojednávanie 13.11.2013 za 2 úkony , pretože pojednávanie trvalo viac ako 2 hodiny), za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2014, vyjadrenie k ZP spolu s čiastočným späťvzatím návrhu, odvolanie voči rozsudku zo dňa 30.4.2014, vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 22.5.2014, účasť na pojednávaní dňa 9.7.2014, na ktorom došlo k vyhláseniu dopĺňacieho rozsudku, za odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 11.7.2014, účasť na pojednávaní dňa 29.2.2016. K predmetným úkonom si právna zástupkyňa navrhovateľa dôvodne uplatnila aj hotové výdavky a to za úkon v roku 2012 vo výške 7,63 Eur v roku 2013 po 7,81 Eur, za úkony v roku 2014 po 8,04 Eur a za úkon v roku 2016 vo výške 8,58 Eur. Súd prvého stupňa prehodnotil uplatnené trovy právneho zastúpenia a zistil, že neboli vypočítané správne. Právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila trovy konania titulom súdnych poplatkov a preddavkov vo výške 1.109,48 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 4.076,29 Eur pričom za účasť na pojednávaní 9.7.2014 žiadala priznať plný úkon, hoci na tomto pojednávaní bol len vyhlásený dopĺňací rozsudok. Okrem toho hodnotu úkonu právna zástupkyňa navrhovateľa uplatňovala z priznanej sumy t.j. hodnotu úkonu počítala vo výške 253,94 Eur. Súd mal za nesporné, že až do čiastočného späťvzatia návrhu v sume 645,24 Eur bola hodnota úkonu 287,14 Eur a v tejto výške patrí odmena právnemu zástupcovi navrhovateľa, za 7 úkonov právnej pomoci a to za prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 9.10.2013, 13.11.2013 (s tým, že pojednávanie 13.11.2013 je nutné účtovať v hodnote 2 úkonov, pretože pojednávanie trvalo dlhšie ako 2 hodiny), vyjadrenie k ZP a písomný návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 16.10.2013. Po čiastočnom späťvzatí návrhu hodnota úkonu zo sumy 11.248 Eur predstavuje sumu 270,54 Eur a po čiastočnom späťvzatí návrhu patrí náhrada za nasledovné úkony: účasť na pojednávaní dňa 19.3.2014, odvolanie voči rozsudku, vyjadrenie k odvolaniu odporcu, za odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku. Za účasť na pojednávaní dňa 9.7.2014, na ktorom došlo len k vyhláseniu dopĺňacieho rozsudku by patrila odmena vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, teda vo výške 135,27 Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 29.2.2016, kedy predmetom konania bola už len suma 4.508,43 Eur hodnota úkonu predstavuje sumu 161,01 Eur. K odmene patria aj hotové výdavky, a to za úkon v roku 2012 (prevzatie veci a príprava pojednávania) vo výške 7,63 Eur, za 4 úkony v roku 2013 po 7,81 Eur, za 6 úkonov v roku 2014 po 8,04 Eur a za úkon v roku 2016 1x vo výške 8,58 Eur. Spolu hodnota úkonov a hotových výdavkov predstavuje sumu 3.484,11 Eur. Keďže právna zástupkyňa navrhovateľa je platcom DPH po navýšení o 20 % DPH (696,82 Eur) by trovy právneho zastupovania predstavovali sumu 4.180,93 Eur zaokrúhlene. Keďže súd ustálil čistý úspech navrhovateľa vo výške 60,32 %, z trov právneho zastúpenia súd priznal náhradu vo výške 2.521,94 Eur. Podľa pomeru úspechu súd priznal aj náhradu za zaplatené súdne poplatky z návrhu, z odvolania, ako aj zo spotrebovaného preddavku, ktoré preukázateľne navrhovateľ zaplatil v celkovej výške 1.109,48 Eur, preto z tejto sumy súd priznal navrhovateľovi náhradu vo výške 669,24 Eur. Celkom trovy konania a trovy právneho zastúpenia boli navrhovateľovi priznané vo výške 3.191,18 Eur. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa vypočítal mieru čistého úspechu navrhovateľa vo výške 60,32%, a to na základe percentuálneho rozdielu úspechu vo výške 80,16% a neúspechu vo výške 19,84%. Uviedol, že pôvodne bola žalovaná suma 11.893,24 Eur, pričom rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 8C/161/2013-89 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bolo priznaných 4.508,44 Eur a 4.508,43 Eur, teda spolu 9.016,87 Eur, čo percentuálne predstavuje 75,81%. Napriek uvedenému bolo v časti trov konania, ktoré boli vyčíslené titulom uplatnených súdnych poplatkov a spotrebovaného znalečného vo výške 1.109,48 Eur priznaných iba 669,24 Eur. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania opomenul aplikáciu § 142 ods. 3 O.s.p, nakoľko v konaní bolo potrebné objektívne ustáliť výšku ceny vozidla v čase krádeže a teda ustáliť výšku škody. Mal tak za to, že navrhovateľovi mala byť priznaná plná náhrada trov konania v rozsahu 100%, teda vo výške 1.109,48 Eur, ktoré vynaložil titulom súdnych poplatkov a spotrebovaného znalečného. Dodal, že čiastočné späťvzatie návrhu bolo realizované iba v rozsahu 645,24 Eur po oboznámení sa so znaleckým posudkom. Ak súd prvého stupňa chcel rozhodnúť o trovách konania podľa zásady úspechu, mal vychádzať z pôvodne žalovanej sumy a nielen z priznanej, pretože navrhovateľ si uplatnil trovy len z priznanej sumy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok v časti náhrady trov konania tak, že navrhovateľovi prizná náhradu trov konania vynaložených titulom zaplatených súdnych poplatkov a spotrebovaného znalečného vo výške 1.109,48 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 4.076,29 Eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 5 Eur, ktoré vznikli titulom podania odvolania a trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie vo výške 182,58 Eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty úkonu 11.893,24 Eur, prípadne vo výške 162,66 Eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty úkonu 9.016,87 Eur. K odvolaniu navrhovateľa vyjadrenie písomne podané nebolo. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. (vo veci samej) odvolaním napadnutý nebol, a preto zostal v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky proti výroku o náhrade trov konania napadnutého rozhodnutia, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 O.s.p. ). Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady škody vo výške 11.983,24 Eur. Okresný súd Považská Bystrica rozhodol vo veci rozsudkom č.k.8C/161/2013 - 89 zo dňa 19. marca 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09.07.2014 tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.508,44 Eur. Konanie v časti o zaplatenie 645,24 Eur zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 839,48 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.215,84 Eur. Krajský súd rozsudkom č.k. 17Co/938/2014-125 zo dňa 2.12.2015 rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti potvrdil a v zamietajúcej časti ohľadne sumy 4.508,44 Eur a vo výroku o trovách zrušil a v týchto častiach vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo zvyšku návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.508,43 Eur a zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 669,24 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.521,94 Eur do 3 dní. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených zásad a zákonných ustanovení postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Ako už konštatoval Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí č.k. 17Co/938/2014-125 zo dňa 02.12.2015 v danom prípade nie je dôvodné o náhrade trov konania rozhodovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko pri rozhodovaní o spoluzavinení navrhovateľa nie je možné rozhodovať na základe úvahy súdu. Zároveň nemožno v danom prípade aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p. ani z dôvodu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. V predmetnej veci výška náhrady škody závisela od poistného plnenia, pričom kombinácia poistenia KASKO s poistením by vždy dosiahla rovnaké plnenie bez ohľadu na výšku všeobecnej hodnoty v čase krádeže, keďže poistenie SUPER GAP kryje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou v čase krádeže a všeobecnou hodnotou v čase uzavretia poistnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dôvodne rozhodol o trovách konania v zmysle zásady úspechu a neúspechu a správne postupoval i pri výpočte výšky tarifnej hodnoty jednotlivých úkonov právnej služby uskutočnených v rôznych štádiách súdneho konania. Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne určil mieru úspechu navrhovateľa 60,32%, keď správne bol navrhovateľ úspešný vo výške 75,81%. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvého stupňa uviedol, že úspech mal navrhovateľ vo výške 80,16% a neúspech vo výške 19,84%, pričom pri výpočte čistého úspechu účastníka konania postupoval správne, keď od úspechu navrhovateľa odčítal jeho neúspech, ktorý predstavuje vlastne úspech odporcu. Posúdiac všetky okolnosti daného prípadu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ju nežiadal a žiadne trovy mu preukázateľne v odvolacom konaní nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .