Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/535/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713208792 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713208792.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: R. S., a.s., so sídlom C., K. O. 7, P. XXXXXXXX, zastúpeného Mgr. R. E., advokátom, so sídlom Z., N. XXX/XX proti odporkyni X. E., bytom S., Q. XXXX/X, o zaplatenie 1.351,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. apríla 2015, č.k. 10C/8/2015-40, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o priznaní úrokov z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 971,47 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25.04.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 21,53 eur a titulom trov právneho zastúpenia 43,29 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, advokáta Mgr. R. E., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli dňa 14.10.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť navrhovateľovi spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 380 eur v 13-ich mesačných splátkach, a to nasledovne: v prvých 3 mesačných splátkach po 5 eur a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 136,50 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. dňa od uzavretia zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver bol poskytnutý v zmysle článku I. zmluvy za celkový úrok vo výške 20 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutý úver si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. V zmluve je odporkyňa označená menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky. Podľa čl. 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia z celkovej dlžnej čiastky. Odporkyňa poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, hoci ju k tomu navrhovateľ vyzval upomienkou zo dňa 17.01.2012. V upomienke ju upozornil, že ak bezodkladne nesplní dlh, tak do 15 dní v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka využije svoje právo a bude od nej požadovať úhradu celého úveru. Pretože odporkyňa dlh nesplnila, navrhovateľ jej dňa 17.07.2012 oznámil, že celý dlh titulom úveru sa stal splatným ku dňu 24.04.2012 a vyzval ju podľa bodu 1 Obchodných podmienok na úhradu nesplatenej istiny , úroku a odplaty vo výške 1.355 eur, zmluvnej pokuty v sume 99 eur a paušálnej náhrady nákladov 200 eur, pod hrozbou podania žaloby na súd. Z vykonaného dokazovania mal súd takto za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ poskytol odporkyni úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporkyňa neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu jej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len čo do zaplatenia sumy 971,47 eur, a to z dôvodu, že súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve totiž absentujú základné obsahové náležitosti, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentuje výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Ďalej chýba stanovenie úrokovej sadzby. Za úrokovú sadzbu sa považuje stanovenie ročnej úrokovej sadzby, nie úroková sadzba za 13 mesačných splátok. Rovnako absentuje údaj o RPMN, keď je stanovená v zmluve len priemerná RPMN za 13 mesiacov (nie za rok, ako to vyplýva aj z jej názvu) a RPMN je stanovená až na zadnej strane nazvanej Obchodné podmienky, pod bodom 1, a to vo výške 67,70 %, pričom sa opäť nejedná o ročnú mieru nákladov, ale mieru nákladov za 13 mesiacov. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh v časti, v ktorej navrhovateľ požadoval odplatu vo výške 380 eur (teda úrok 20 % z istiny + odmena 18 % z istiny), keďže úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa uhradila z poskytnutého úveru vo výške 1.000 eur sumu 28,53 eur, rozdiel predstavuje sumu 971,47 eur, ktorú súd navrhovateľovi ako dôvodne uplatnenú priznal. Pokiaľ odporkyňa namietala žalovanú sumu s tým, že výška splatenia pôžičky je iná ako uvádza navrhovateľ, súd konštatuje, že v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a uvedené zostalo len v rovine nepodloženého a ničím nepreukázaného tvrdenia. Keďže sa odporkyňa preukázateľne dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to najskôr od 25.04.2012, t. j. nasledujúci deň po zosplatnení celého úveru (dňa 24.04.2012), súd podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania v uplatnenej zákonnej výške 9 % ročne (základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, t. j. 1 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov) z priznanej sumy 971,47 eur od 25.04.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ ďalej požadoval od odporkyne zaplatenie zmluvnej pokuty 3,3 % z istiny úveru za každý začatý kalendárny mesiac omeškania, spolu za omeškanie od apríla 2012 do októbra 2012, t. j. za 7 mesiacov požadoval sumu 231 eur. Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, čo bol daný prípad, predstavuje ročne 396 eur. Aj keď zákon vyslovene neupravuje, že by dojednanie o zmluvnej pokute malo predstavovať jednorazovú sankciu, a teda nevylučuje jej dojednanie percentuálne ako opakované plnenie, takéto dojednanie v tomto konkrétnom prípade predstavuje neprijateľnú sankciu spolu s ďalšími dojednaniami o výške úroku, ako aj odplaty vzhľadom k celkovej výške požadovaného plnenia (20 % úrok, 18 % odmena a 39,6 % ročne zmluvná pokuta) a svojím charakterom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda absolútne neplatné. Z uvedených dôvodov súd potom návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol. Právne vec posúdil aj podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, a 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k), § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ žiadal priznať sumu 1.582,47 eur, úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 971,47 eur, čo predstavuje jeho úspech 61,39 % a neúspech 38,61 %. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 22,78 % (61,39 % - 38,61 %), a to titulom zaplateného súdneho poplatku 21,53 eur (22,78 % z 94,50 eur) a titulom trov právneho zastúpenia 43,29 eur (22,78 % zo 190,03 eur). Právny zástupca navrhovateľa vykonal 2 úkony právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania dňa 16.07.2013, za ktoré vzhľadom na hodnotu sporu patrí podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 MS SR č. 655/2004 Z. z. tarifná odmena 71,37 eur x 2 úkony a náhrada hotových výdavkov 7,81 eur x 2 úkony. Pretože je právny zástupca navrhovateľa platiteľom DPH, súd podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky odmenu vo výške 158,36 eur zvýšil o 20 % DPH, teda o sumu 31,67 eur. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o priznaní úrokov z omeškania a výroku o náhrade trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Namietala, že hoci ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, súd tvrdí, že svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Dôvodila ďalej, že súd rozhodol v jej neprospech bez toho, aby si overil, aká je skutočnosť. Už 3 roky, čo bolo v tlači uverejnené štátnou tajomníčkou z ministerstva spravodlivosti, že kto je zaťažený množstvom úverov, čo je aj jej prípad, úroky platiť nemusí. Sudca ju potrestal aj tým, že jej nariadil zaplatiť navrhovateľovi poplatky konania 43,29 eur a 21,56 eur súdny poplatok. Bola ochotná zaplatiť istinu a v prípade nepochopenia zo strany súdov sa obráti priamo na ministerstvo spravodlivosti. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení považoval odvolanie odporkyne za účelové, nakoľko napáda osobu zákonného sudcu, ktorý konal v medziach zákona. Postup súdu považoval za štandardný, v súlade s právnym poriadkom, pričom súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku o úrokoch z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že návrh bol podaný dôvodne len čo do zaplatenia sumy 971,47 eur, a to z dôvodu, že súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve totiž absentujú základné obsahové náležitosti, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z .o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa uhradila z poskytnutého úveru vo výške 1.000 eur sumu 28,53 eur, rozdiel predstavuje sumu 971,47 eur, ktorú súd navrhovateľovi ako dôvodne uplatnenú priznal. Keďže sa odporkyňa preukázateľne dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to najskôr od 25.04.2012, t. j. nasledujúci deň po zosplatnení celého úveru (dňa 24.04.2012), súd podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania v uplatnenej zákonnej výške 9 % ročne (základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, t. j. 1 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov) z priznanej sumy 971,47 eur od 25.04.2012 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ žiadal priznať sumu 1.582,47 eur, úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 971,47 eur, čo predstavuje jeho úspech 61,39 % a neúspech 38,61 %. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 22,78 % (61,39 % - 38,61 %), a to titulom zaplateného súdneho poplatku 21,53 eur (22,78 % z 94,50 eur) a titulom trov právneho zastúpenia 43,29 eur (22,78 % zo 190,03 eur). Odvolanie odporkyne smerovalo proti výroku o priznaní úrokov z omeškania a výroku o priznaní náhrady trov konania. Výrok o priznaní istiny vo výške 971,47 eur sa stal právoplatný. Preto odvolací súd preskúmal správnosť výroku o priznaných úrokoch z omeškania a výrok o náhrade trov konania a dospel k záveru, že v napadnutej časti je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny. Súd prvého stupňa vec správne aj odôvodnil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku ohľadne úrokov z omeškania a náhrady trov konania v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. K odvolacím námietkam odporkyne uvádza nasledovné: Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z meškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ vyhlásil celý dlh (nesplatený úver) za splatný dňom 24.04.2012 z dôvodu, že odporkyňa poskytnutý úver riadne a včas nesplácala. Preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že nasledujúcim dňom, t. j. 25.04.2012 sa odporkyňa dostala do omeškania, a preto je povinná zaplatiť z istiny 971,47 eur úroky z omeškania, ktorých nárok vyplýva z hore citovaných zákonných ustanovení. Ďalej odvolacie námietka odporkyne smerovala proti výroku o priznaní náhrady trov konania. Aj tento výrok odvolací súd považuje za správny. Daná vec sa týka zaplatenia peňažnej pohľadávky, ide o sporové konanie, pri ktorom sa pre účely náhrady trov konania vychádza zo zásady úspechu v konaní podľa § 142 O.s.p. Správne súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení presne uviedol, aký bol úspech a neúspech navrhovateľa v konaní a správne vypočítal pomerný úspech navrhovateľa predstavujúci 22,78 %. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Úspešnému navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ si tieto trovy neuplatnil podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .