Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/575/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714201920 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714201920.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu HANTON - svetelné reklamy, s.r.o. so sídlom Dr. Pantočku 335, 955 01 Topoľčany, IČO 36 531 928, právne zastúpeného JUDr. Y. P., advokátom, so sídlom kancelárie T. XX, XXX XX X. X., proti žalovanému HANT BA, a.s. so sídlom Hliny 1412, 017 07 Považská Bystrica, IČO 36 328 375, právne zastúpeného Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o. so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO 47 236 477, o zaplatenie 1 563,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/55/2014-134 zo dňa 23.septembra 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokovej časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 563,80 eur m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a a vo výrokovej časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 1 563,80 eur od 26.3.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 1 563,80 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 1 563,80 eur od 26.3.2013 do 7.3.2014 a zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 1 563,80 eur od 26.3.2013 do 7.3.2014, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania na súde prvého stupňa a odvolacieho konania vo výške 800,15 eur, pozostávajúca z náhrady za súdny poplatok vo výške 141,44 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 658,71 eur, ktorú je žalobca p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o. so sídlom Slnečná 4, Senec, IČO 47 236 477, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 563,80 eur, úroky z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 1 563,80 eur od 26.3.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 1 563,80 € od 26.3.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia garančnej zábezpeky v sume 1 563,80 €, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty na základe zmluvy o dielo č. BA-014/079-2007 uzavretej so žalovaným dňa 25.6.2007, v ktorej sa okrem iného dohodli na tom, že 5 % z ceny diela je zádržné a 5 % z ceny diela je garančná zábezpeka. Dňa 14.9.2007 žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 34 090,82 eur a zadržal sumu 3 127,60 eur. Žalobca opakovane žiadal žalovaného o odsúhlasenie záväzkov, pričom žalovaný opakovane potvrdil zostatok v sume 94 222 Sk. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že sumu 1 563,80 eur uhradil žalobcovi dňa 7.3.2014. Vo vyjadrení k odporu žalobca poukázal na to, že platbou zo dňa 7.3.2014 bol splnený skôr splatný záväzok predstavujúci zádržné (čl. 99). Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 25.6.2007 zmluvu o dielo č. BA-014/079-2007, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo „dodávka a montáž reklamných objektov a totemu“ v objekte Elektrodom NAY Dunajská Streda. V čl. III. bod 3 zmluvy o dielo bolo dojednané, že 5 % z ceny diela (bez DPH) je zádržné a 5 % z ceny diela (bez DPH) je garančná zábezpeka. Zádržné a garančnú zábezpeku bol žalovaný oprávnený zadržať za účelom zabezpečenia záväzku žalobcu na riadne a včasné plnenie predmetu zmluvy o dielo, pričom zádržné a garančná zábezpeka budú vytvorené tak, že objednávateľ zadrží z každej faktúry čiastku vo výške 10% z fakturovanej čiastky bez DPH (čl. 35). Žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 1 121 242 Sk (čl. 48). Listami zo dňa 12.1.2010, 19.1.2010, 29.11.2010, 21.1.2011, 28.11.2011, 29.11.2012 na základe žiadosti žalobcu o „Odsúhlasenie zostatkov“ žalovaný potvrdil okrem iného správnosť toho, že z faktúry č. 20070297 neuhradil sumu 94 222 Sk a že zo záväzku s externým číslom 20070297 zostáva k úhrade 3 127,60 eur. Dňa 7.2.2013 požiadal žalobca žalovaného o vyplatenie zádržného a garančnej zábezpeky okrem iného aj z faktúry č. 20070297. Dňa 5.3.2013 a dňa 5.2.2014 žalovaný oznámil žalobcovi okrem iného, že : pohľadávka žalobcu na zádržné vo výške 1 563,80 eur vyplývajúca zo zmluvy č. BA-014/079-2007 je premlčaná a garančnú zábezpeku podľa zmluvy č. BA-014/079-2007 zaplatí na účet žalobcu v blízkej dobe. Dňa 7.3.2014 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 1 563,80 €, pričom ako variabilný symbol uviedol číslo „20070297“ a ako špecifický symbol uviedol číslo „ 30072394“. Súd prvého stupňa pri ustálení týchto skutočností vychádzal zo zmluvy o dielo č. BA-014/079-2007 (čl. 33), z faktúry č. 20070297 (čl. 48), z výzvy na vyplatenie zádržného a garančnej zábezpeky (čl. 56), z odpovedí na výzvu (čl. 57 - 63) a z výpisu z účtu žalovaného (čl. 83). Konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca zhotovil pre žalovaného dielo, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo, aby mu žalovaný zaplatil cenu diela. Cenu diela vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 20070297 v sume 942 220 Sk bez DPH, ktorú žalovaný následne uhradil žalobcovi s tým, že v súlade s článkom III. bod 3 zmluvy o dielo žalovaný zadržal 47 111 Sk ako tzv. zádržné a 47 111 Sk ako tzv. garančnú zábezpeku. Splatnosť zvyšku ceny diela v sume 47 111 Sk, resp. 1 563,80 eur označenej ako zádržné nastala 30 dní po kolaudácii diela - k čomu podľa tvrdenia žalovaného došlo 28.10.2007 (viď čl. 58) a splatnosť zvyšku ceny diela v sume 47 111 Sk, resp. 1 563,80 eur označenej ako garančná zábezpeka nastala 45 dní po uplynutí záručnej doby s tým, že podľa tvrdenia žalovaného ide konkrétne o deň 14.1.2013 (čl. 58). Na základe zisteného skutkového stavu a za aplikácie § 330 ods. 1, 2 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Poukázal na to, že do dátumu 6.3.2014 žalovaný neuhradil žalobcovi ani zádržné a ani garančnú zábezpeku a je teda zrejmé, že dňa 7.3.2014 mal žalobca voči žalovanému dve rôzne pohľadávky vyplývajúce z faktúry 20070297. Žalobca mal právo na to, aby mu žalovaný zaplatil tzv. zádržné v sume 1 563,80 eur a právo na to, aby mu žalovaný zaplatil tzv. garančnú zábezpeku v sume (tiež) 1 563,80 eur. Podľa názoru súdu prvého stupňa na existencii dvoch rôznych peňažných pohľadávok (i keď v tej istej sume) nič nemení skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobcovi, že pohľadávku na vyplatenie zádržného považuje za premlčanú. Premlčanie totiž nespôsobuje zánik pohľadávky (viď § 388 Obchodného zákonníka). Premlčané právo naďalej existuje. Táto skutočnosť (teda že pohľadávka trvá aj po uplynutí premlčacej doby) sa prejavuje tak, že ak dôjde k dobrovoľnému zaplateniu premlčanej pohľadávky, na strane veriteľa nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Pretože dňa 7.3.2014 okrem pohľadávky na garančnú zábezpeku objektívne existovala aj pohľadávka na zaplatenie zádržného, žalovaný mal právo uviesť, či platbou zo dňa 7.3.2014 plní zádržné alebo garančnú zábezpeku. Žalovaný túto možnosť nevyužil a plnením vo výške 1 563,80 eur došlo v zmysle § 330 Obchodného zákonníka k splneniu skôr splatného záväzku, t.j. zádržného (pretože obe tieto práva súvisia z faktúrou č. 20070297, ktorú žalovaný vo svojej evidencii označoval číslom „30072394“, uvedenie variabilného symbolu „20070297“ a špecifického symbolu „30072394“ nemožno považovať za jednoznačnú konkretizáciu toho, že ide o platbu garančnej zábezpeky). Súd prvého stupňa zdôraznil, že § 330 Obchodného zákonníka vyžaduje, aby dlžník špecifikoval plnený záväzok v tom istom okamihu, v ktorom dochádza k plneniu (viď slovné spojenie „... je splnený záväzok určený pri plnení...“). Nie je teda možné, aby dlžník konkretizoval záväzok až po poskytnutí plnenia a nie je ani možné, aby dlžník záväzok konkretizoval ešte pred poskytnutím plnenia. V tejto súvislosti je podľa súdu prvého stupňa preto ireleventné, že žalovaný dňa 5.2.2014 oznámil žalobcovi, že mu zaplatí práve garančnú zábezpeku (viď čl. 60 a nasl.). K tomuto oznámeniu došlo cca 1 mesiac predtým, ako bol zadaný príkaz banke. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný nezaplatil žalobcovi garančnú zábezpeku a s jej zaplatením je v omeškaní od 26.3.2013, podľa uplatnenia žalobcom v žalobe. Súd prvého stupňa poukázal na to, že podľa článku III.10 zmluvy o dielo 45 dňová lehota sa má počítať od uplynutia záručnej doby a nie od doručenia výzvy. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej účastníkmi pre prípad omeškania objednávateľa so splnením peňažného záväzku vo výške 0,05 % denne, ktorej začiatok omeškania je zhodný ako v prípade úroku z omeškania opierajúc sa o znenie článku III. bod 10 zmluvy o dielo. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Obdo V 8/2003, súd prvého stupňa uviedol, že predmetné rozhodnutie rieši situáciu existencie dvoch dlhov v rôznej výške, pričom v tomto konaní s faktúrou č. 20070297 súvisia dva dlhy v tej istej výške a iba zo zhody uhradenej sumy s výškou dlhu nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný prejavil vôľu uhradiť práve ten záväzok, ktorý je predmetom tohto konania, t.j. garančnú zábezpeku. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal súd prvého stupňa náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 151 ods. 7 O.s.p., keď žalobcovi priznal 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému. Uznesením č.k. 14Cb/55/2014-128 zo dňa 22.9.2014 súd prvého stupňa zastavil konanie čo do zaplatenia úroku z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 1 563,80 eur za deň 25.3.2013 a čo do zaplatenia zmluvnej pokuty 0,05 % denne zo sumy 1 563,80 eur za deň 25.3.2013. Proti rozsudku prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaním napadol žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Poukázal na skutkový stav uzavretia zmluvy o dielo dňa 25.6.2007 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, na znenie článku III. bod 3 posledná veta, bod 10 zmluvy o dielo, na skutočnosti uvedené žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu, na skutočnosti uvedené v písomnom stanovisku žalovaného (zo dňa 2.9.2014), ktorým reagoval na vyjadrenie žalobcu k odporu a na skutočnosť, že žiadosť o vyplatenie zádržného zaslal žalobca žalovanému prvýkrát až dňa 11.2.2013, čo je viac ako 6 rokov po jeho splatnosti. Žalovaný listom zo dňa 5.3.2013 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávka predstavujúca zádržné z faktúry č. 20070297 vo výške 1 563,80 eur sa premlčala už dňa 27.10.2011 a z tohto dôvodu nebude žalobcovi uhradená. Následne žalobca v liste zo dňa 7.3.2013 žalovanému mylne uviedol, že inventarizáciou vzájomných pohľadávok a záväzkov dochádza k uznaniu záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, čo žalovaný ozrejmil žalobcovi listom zo dňa 12.3.2013, v ktorom uviedol, že každý daňový subjekt má v zmysle § 29 a nasl. zákona č. 431/2002 Z.z. povinnosť odsúhlasiť stav záväzkov a pohľadávok u iných daňových subjektov a inventarizácia má len evidenčný charakter a neznamená, že subjekt zaslaním potvrdenia o stave záväzkov a pohľadávok svoj záväzok aj uznáva, nakoľko z inventarizácií nevyplýva bezvýhradné uznanie záväzku ako nesporného a nevyplýva z nich jednoznačný prejav vôle uznať záväzok s účinkami v úmysle § 323 Obchodného zákonníka (rozsudok NS SR 5 Obdo 15/2008). Inventarizácie nie sú podpísané štatutárnym orgánom žalovaného. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku. Po opätovnej výzve žalobcu, žalovaný listom zo dňa 5.2.2014 opätovne žalobcovi oznámil, že zádržné z faktúry č. 20070297 vo výške 1 563,80 eur sa premlčalo dňa 27.10.2011 a z tohto dôvodu nebude žalobcovi uhradené. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi, že mu v blízkej dobe uhradí práve žalobou uplatňovanú garančnú zábezpeku. Uhradená suma vo výške 1 563,80 eur dňa 7.3.2013 nemohla byť plnením na zádržné a žalovaný s ohľadom na predchádzajúcu korešpondenciu presne určil, že plní na garančnú zábezpeku požadovanú žalobcom. Žalovaný súdu prvého stupňa vytýkal, že v rozhodnutí nesprávne použil výlučne len jazykový výklad § 330 Obchodného zákonníka, pričom takáto aplikácia práva vychádzajúca len z jazykového výkladu je v Slovenskej republike dávno prekonaná. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na názory vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 341/07, sp.zn. I. ÚS 243/07, Ústavného súdu ČR sp.zn. Pl. ÚS 33/97, v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.5.2009, sp.zn. 29 Cdo 1844/2007, zo dňa 14.12.2004, sp.zn. 29 Odo 511/2004, v rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe zo dňa 26.9.2005, sp.zn. Cmo 556/2004, podľa ktorých výklad súdu prvého stupňa nie je správny. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku správne poznamenal, že mal za preukázané, že žalovaný dňa 5.2.2014 výslovne oznámil žalobcovi, že zádržné zo zmluvy o dielo je premlčané a garančnú zábezpeku vyplatí žalobcovi v blízkej dobe, k čomu reálne došlo dňa 7.3.2014. Z tohto je zrejmé, že žalovaný s ohľadom na predchádzajúcu korešpondenciu presne určil, že plní na žalobcom požadovanú garančnú zábezpeku, a teda napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza taktiež zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2004, sp.zn. Obdo V 8/2003 a § 82 ods. 1 O.s.p. žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo začaté dňa 28.2.2014 a suma vo výške 1 563,80 eur bola žalovaným uhradená dňa 7.3.2014 po začatí konania, žalovaný tak v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia určil, že platenie sa má započítať na žalobou uplatnenú istinu. K úrokom z omeškania a k zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že s ohľadom na to, že žalovaný zaplatil garančnú zábezpeku dňa 7.3.2014, aj táto časť rozhodnutia nie je správna. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamieta a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho a prvostupňového konania, eventuálne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.11.2014 k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním riadne a úplne ustálil skutkový stav veci, tento správne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. Zo skutočností oznámených žalovaným listami zo dňa 5.3.2011, zo dňa 12.3.2013 a zo dňa 5.2.2014 vôbec nevyplýva, že platba žalovaného zo dňa 7.3.2014 vo výške 1 563,80 eur by mala byť platbou na zaplatenie garančnej zábezpeky a nie zádržného, ani ktoré z týchto neurčitých vyhlásení by malo byť vyhlásením k platbe zo dňa 7.3.2014. Podľa názoru žalobcu pohľadávka žalobcu z titulu zádržného nie je premlčaná. Splatnosť zádržného nastala dňa 31.12.2012, splatnosť garančnej zábezpeky nastala dňa 26.3.2013. Premlčanie, ako správne odôvodnil súd prvého stupňa, nespôsobuje zánik pohľadávky žalobcu. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie má započítať, má vôľa dlžníka. Opakované vyhlásenia žalovaného v časovom období cca jedného roka bez akéhokoľvek termínu, či časový údaj „v blízkej budúcnosti“ nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti a preto sú tieto právne úkony žalovaného podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla podľa § 330 Obchodného zákonníka. Ak dlžník nevyužije svoje oprávnenie určiť, ktorý záväzok plní, započíta sa plnenie na dlh najskôr splatný, a to aj v prípade, ak je tento dlh už premlčaný. Argumentácia žalovaného neúplnou citáciou rozsudku NS SR sp.zn. Obdo V 8/2003, je podľa názoru žalobcu v tejto veci nepoužiteľná, týka sa odlišnej veci, v ktorej súdy riešili len skutočnosť, či sa platba započíta na istinu alebo na úroky. Neriešili právne vzťahy, keď má dlžník viacero záväzkov v rovnakej výške s rôznou dobou ich splatnosti, ako v tomto prípade. Tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú vnútorne rozporné a účelové. Žalovaný v rovnakom období zaplatil žalobcovi aj iné jeho pohľadávky, o ktorých predtým tvrdil, že sú premlčané. Jeho argumentácia, že tak urobil len z dôvodu chyby v účtovníctve a zle pridelených identifikačných čísiel faktúr, je účelová a len potvrdzuje nedostatky vo vedení jeho účtovníctva. Podľa názoru žalobcu aplikácia a výklad použitých hmotnoprávnych noriem súdom prvého stupňa je perfektná, zrozumiteľná, výstižná, stručná a ústavne konformná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k možnému inému výkladu právneho predpisu použitého pri doterajšom rozhodovaní veci, nakoľko bol odvolací súd toho názoru, že zistený skutkový stav nebol správne podriadený pod právny predpis vzťahujúci sa na vec a k možnému použitiu právneho predpisu o premlčaní záväzku, o uznaní záväzku, o právnych úkonoch a prejavu vôle vyjadrenej v písomne uzavretom obchodnom záväzkovom vzťahu na základe zmluvy o dielo. Na výzvu odvolacieho súdu žalobca v podaní zo dňa 6.11.2015 zopakoval svoje doterajšie skutkové a právne tvrdenia prezentované v priebehu súdneho konania a v písomných vyjadreniach k veci. Uviedol, že premlčacia doba nemôže začať plynúť pred splatnosťou záväzku, ale až odo dňa nasledujúceho po jeho splatnosti. Nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol zhotoviteľovi vykonaním diela, ale v čase dojednanom v zmluve (ZSP 31/2000). S poukazom na dohodnuté znenie článku III. bod 1, bod 3, bod 8 a bod 10 zmluvy o dielo žalobca ďalej uviedol, že zádržné objednávateľ uvoľní po splnení všetkých štyroch kumulatívnych podmienok, za ktoré považoval : uplynutie 30 dní od kolaudácie (dielo bolo skolaudované dňa 28.9.2007), protokolárne odovzdanie diela (dielo bolo protokolárne odovzdané dňa 31.8.2007), odstránenie všetkých oznámených vád a nedorobkoch (ktoré bol objednávateľ oprávnený oznamovať až do skončenia záručnej doby, ktorá skončila dňa 30.11.2012 a preto pred jej skončením nemohol zhotoviteľovi vzniknúť nárok na uvoľnenie zádržného objednávateľom), písomná výzva zhotoviteľa (ktorú mohol zhotoviteľ uplatniť až po splnení predchádzajúcich podmienok - najskôr po uplynutí záručnej doby v prípade, že k tomuto dňu odstránil všetky oznámené vady a nedorobky). Zhotoviteľ vyzval objednávateľa na zaplatenie zádržného dňa 1.12.2010 a objednávateľ mu zádržné doplatil dňa 7.3.2014. Uhradenie garančnej zábezpeky bolo viazané na splnenie všetkých troch kumulatívnych podmienok : najskôr 45 dní od plynutia záručnej doby, ktorá skončila dňa 30.11.2010, odstránenie všetkých reklamovaných vád v rámci záručnej doby, písomná výzva zhotoviteľa (ktorú mohol zhotoviteľ uplatniť až po splnení predchádzajúcich podmienok - najskôr po uplynutí záručnej doby, ktorá skončila dňa 30.11.2010, avšak len v prípade, že k tomuto dňu odstránil všetky reklamované vady v rámci záručnej doby). Zhotoviteľ vyzval objednávateľa na zaplatenie zádržného a garančnej zábezpeky dňa 7.2.2013 a keďže mu ju nezaplatil, dňa 24.2.2014 podal zhotoviteľ žalobu. Na výzvu odvolacieho súdu žalovaný v podaní zo dňa 9.11.2015 zopakoval svoje doterajšie skutkové a právne tvrdenia prezentované v priebehu súdneho konania a v písomných vyjadreniach k veci. Poukázal na to, že § 330 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať v tom zmysle, že prejav vôle dlžníka limituje len spôsobom, aby bol tento prejav vôle vykonaný najneskôr pri plnení. Účelom zákona tak nie je dlžníka výlučne obmedzovať tým, že prejav vôle musí byť vykonaný výlučne pri plnení. Tento výklad zákona zjavne obchádza účel právnej normy. Dlžník nemôže byť limitovaný len jediným momentom, najmä v prípade, ak dlžník zjavne prejavil vôľu, aký záväzok chce plniť ešte pred príkazom na jeho úhradu a dokonca opakovane na túto skutočnosť veriteľa upozornil, pričom presne zadefinoval, ktorý záväzok bude ešte plnený a ktorý už plnený nebude z dôvodu jeho premlčania. Účinky premlčania vznikajú po uplynutí premlčacej doby a vznesení námietky premlčania povinnou osobou pri uplatnení práva. Právo síce nezaniklo, ale zanikol nárok, a súd takéto právo nemôže priznať, ale ani uznať, k čomu v napadnutom rozhodnutí de facto došlo (§ 388 Obchodného zákonníka). Realizácia námietky premlčania povinným subjektom spôsobuje zánik nároku. Žalobca nemôže platbu vykonanú po podaní žaloby započítať ako zádržné. Uviedol, že sa stotožňuje s predbežným názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého nariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 115 ods. 1 O.s.p., keďže dospel k záveru, že je potrebné zopakovať dokazovanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôsledkom čoho vec nesprávne právne posúdil. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní vo svojom prednese odkázal na obsah podaného vyjadrenia k odvolaniu, podrobne predniesol písomné vyjadrenie zo dňa 6.11.2015. Uviedol, že žalobca podal proti žalovanému žalobu o zaplatenie zádržného, ktorú písomne vyhotovil ako právny zástupca žalobcu dňa 16.6.2014. Táto žaloba bola podaná z opatrnosti a v súčasnosti je konanie prerušené uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/51/2014-77 zo dňa 28.10.2014 do právoplatného skončenia tejto veci. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1 563,80 eur, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania titulom zádržného z faktúry č. 20070297. V záverečnom návrhu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní vo svojom prednese odkázal na obsah podaného odvolania a písomného vyjadrenia vo veci. V záverečnom návrhu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolacom konaní odvolací súd zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkazom listinami : zmluvou o dielo č. BA-014/079-2007 zo dňa 25.6.2007, cenovou ponukou č. IJ-48/07 zo dňa 24.4.2007, faktúrou č. 20070297 zo dňa 20.7.2007, odsúhlasením zostatkov ku dňu 31.12.2009 zo dňa 12.1.2010 s vyjadrením žalovaného, odsúhlasením pohľadávok a záväzkov k 31.10.2010 zo dňa 29.11.2010 s vyjadrením žalovaného, žiadosti o odsúhlasenie zostatkov zo dňa 21.1.2011 s vyjadrením žalovaného, odsúhlasením záväzkov k 31.10.2011 zo dňa 28.11.2011 s vyjadrením žalovaného, odsúhlasením záväzkov k 31.10.2012 zo dňa 29.11.2012 s vyjadrením žalovaného, žiadosti žalobcu o vyplatenie zádržného a garančnej zábezpeky zo dňa 7.2.2013, odpovede žalovaného zo dňa 5.3.2013, listu žalobcu zo dňa 7.3.2013, odpovede žalovaného zo dňa 12.3.2013, odpovede žalovaného zo dňa 5.2.2014, výpisu z účtu žalovaného zo dňa 7.3.2014, výpisu z obchodného registra žalobcu a žalovaného. Z jednotlivých skutkových zistení, ktoré považoval odvolací súd v právnej veci za podstatné a ktoré mal preukázané z listín, ktorými vykonal dokazovanie na nariadenom odvolacom pojednávaní, ustálil tento skutkový záver : Účastníci konania, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ, dňa 25.6.2007 uzavreli zmluvu o dielo č. BA-014/079-2007, v ktorej v článku III. bod 3. dohodli okrem iných podmienok aj podmienku, že 5 % z ceny diela (bez DPH) je zádržné a 5 % z ceny diela (bez DPH) je garančná zábezpeka. Zádržné a garančnú zábezpeku bol objednávateľ oprávnený podľa tejto zmluvy zadržať za účelom zabezpečenia záväzku zhotoviteľa na riadne a včasné plnenie predmetu zmluvy a zo zádržného a garančnej zábezpeky je objednávateľ oprávnený uspokojiť nároky z vád diela, na zmluvnú pokutu, náhradu škody, dodatočné náklady a straty objednávateľa plynúce z nedodržania doby výstavby zhotoviteľom, náklady vzniknuté v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Zádržné a garančná zábezpeka budú vytvorené tak, že objednávateľ zadrží z každej faktúry čiastku vo výške 10 % z fakturovanej sumy (bez DPH). V článku III. bod 4 zmluvné strany dohodli, že objednávateľ bude uhrádzať cenu za dielo čiastkovými faktúrami a záverečnou faktúrou. V článku III. bod 5 zmluvné strany dohodli okrem iného, že zhotoviteľ je povinný na základe odsúhlaseného súpisu prevedených prác a dodávok vystaviť faktúru a do šiesteho kalendárneho dňa v danom mesiaci doručiť ju na adresu uvedenú v zmluve o dielo s náležitosťami podľa článku III. bod 6 zmluvy o dielo. V článku III. bod 7 zmluvné strany okrem iného dohodli, že záverečná faktúra bude vystavená do 14 dní od protokolárneho odovzdania a prevzatia diela objednávateľom podľa článku VII. zmluvy o dielo s dohodnutými náležitosťami. V článku III. bod 10. zmluvy o dielo zmluvné strany dohodli, že zádržné a garančná zábezpeka, resp. ich časť, budú zhotoviteľovi zaplatené (uvoľnené) v prípade, že nebudú použité v súlade so zmluvou o dielo tak, že zádržné objednávateľ uvoľní po uplynutí 30 dní odo dňa kolaudácie, po odovzdaní a prevzatí diela a odstránení všetkých oznámených vád a nedorobkov, na základe písomnej výzvy zhotoviteľa. Garančná zábezpeka bude uhradená najskôr 45 dní od uplynutia záručnej doby a odstránení všetkých reklamovaných vád v rámci záručnej doby na základe písomnej výzvy zhotoviteľa. V článku VIII. bod 1 zmluvné strany dohodli, že záručná doba bude trvať 63 mesiacov a začína plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia diela medzi generálnym dodávateľom stavby a investorom (zmluva o dielo v spise na č.l. 33-43). Faktúrou č. 20070297 zo dňa 20.7.2007 žalobca vyúčtoval žalovanému cenu diela vo výške 942 220 Sk bez DPH, t.j. 31 275,97 eur (v spise na č.l.48). Podľa § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 Z.z. žalobca listom zo dňa 12.1.2010 požiadal žalovaného o odsúhlasenie zostatkov pohľadávok a záväzkov ku dňu 31.12.2009, v ktorom sa nachádza faktúra č. 20070297 s neuhradenou sumou 94 222 eur. Dňa 18.1.2010 žalovaný potvrdil správnosť zostatkov (v spise na č.l.49). Podľa zákona č. 431/2002 Z.z. žalovaný listom zo dňa 29.11.2010 požiadal žalobcu o odsúhlasenie pohľadávok a záväzok, v ktorom sa okrem iných nachádza záväzok z faktúry č. 20070297 (interné číslo 30072394) s dátumom splatnosti 3.9.2007 vo výške 3 127,60 eur. Žalobca na tomto liste vyznačil, že s pohľadávkou žalovaného nesúhlasí, túto nemá v evidencii, čo účtovníctva žalobcu uviedla aj minulý rok. K záväzkom žalovaného voči žalobcovi sa žalobca nevyjadril (v spise na č.l.51). Podľa § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 Z.z. žalobca listom zo dňa 21.1.2011 požiadal žalovaného o odsúhlasenie zostatkov pohľadávok a záväzkov ku dňu 31.12.2010, v ktorom sa nachádza faktúra č. 20070297 s neuhradenou sumou 3 127,60 eur. Dňa 1.2.2011 žalovaný súhlasil s vykazovaným zostatkom s jeho evidenciou (v spise na č.l.52-53). Podľa zákona č. 431/2002 Z.z. žalovaný listom zo dňa 28.11.2011 požiadal žalobcu o odsúhlasenie záväzkov, v ktorom sa okrem iných nachádza záväzok z faktúry č. 20070297 (interné číslo 30072394) s dátumom splatnosti 3.9.2007 vo výške 3 127,60 eur. Žalobca na tomto liste vyznačil, že záväzky súhlasia (v spise na č.l. 54). Podľa zákona č. 431/2002 Z.z. žalovaný listom zo dňa 28.11.2011 požiadal žalobcu o odsúhlasenie záväzkov, v ktorom sa okrem iných nachádza záväzok z faktúry č. 20070297 (interné číslo 30072394) s dátumom splatnosti 3.9.2007 vo výške 3 127,60 eur. Žalobca na tomto liste vyznačil, že záväzky súhlasia (v spise na č.l. 55). Listom zo dňa 7.2.2013 požiadal žalobca žalovaného o vyplatenie zádržného a garančnej zábezpeky okrem iného z faktúry č. 20070297 vo výške 3 127,60 eur na ním označené číslo bankového účtu (v spise na č.l.56). Na žiadosť žalobcu o vyplatenie zádržného a garančnej zábezpeky zo dňa 7.2.2013 reagoval žalovaný písomne listom zo dňa 5.3.2013, v ktorom uviedol, že žiadosť o vyplatenie zádržného a garančnej zábezpeky prevzal dňa 11.2.2013. Vo vzťahu k vyplateniu zádržného a garančnej zábezpeky zo zmluvy o dielo zo dňa 25.6.2007 vo výške 3 127,60 eur žalovaný v tomto liste s poukazom na článok III. bod 10, bod 3 posledná veta a § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že kolaudačné rozhodnutie na dielo Elektrodom NAY Dunajská Streda (predmet zmluvy o dielo) bolo vydané dňa 28.9.2007, zádržné sa stalo splatným dňa 28.10.2007. Premlčacia doba 4 roky podľa § 397 Obchodného zákonníka uplynula dňa 27.10.2011. Pohľadávka zádržné vo výške 1 563,80 eur v zmysle zmluvy o dielo je premlčaná. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby, nemôže súd právo na plnenie povinnosti priznať alebo uznať. S poukazom na článok VIII. bod 1 zmluvy o dielo žalovaný ďalej uviedol, že dielo podľa zmluvy o dielo bolo odovzdané investorovi dňa 31.8.2007, záručná doba (63 mesiacov) uplynula dňa 30.11.2012. Splatnosť garančnej zábezpeky nastala dňa 14.1.2013. V závere tohto listu žalovaný uvádza, že pohľadávka žalobcu zádržné vo výške 1 563,80 eur zo zmluvy o dielo je ku dňu 5.3.2013 premlčaná a zvyšnú časť zadržiavanej sumy garančnú zábezpeku vo výške 1 563,80 eur zo zmluvy o dielo vyplatí žalobcovi na ním uvádzaný účet (v spise na č.l.57-59). V odpovedi zo dňa 5.2.2014 na list žalobcu zo dňa 30.1.2014 žalovaný opätovne okrem iného uviedol, že pohľadávka žalobcu zádržné vo výške 1 563,80 eur zo zmluvy o dielo je premlčaná a zvyšnú časť zadržiavanej sumy garančnú zábezpeku podľa zmluvy o dielo vo výške 1 563,80 eur v blízkej dobe vyplatí na ním uvádzaný účet (v spise na č.l. 60-63). Žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 1 563,80 eur s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty bola súdu prvého stupňa doručená elektroniky dňa 24.2.2014 bez zaručeného elektronického podpisu a dňa 28.2.2014 došiel súdu prvého stupňa originál elektronického podania spolu s prílohami, ktorý bol podaný na pošte dňa 27.2.2014 (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Dňa 7.3.2014 žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1 563,80 eur na jeho bankový účet pod VS : XXXXXXXXXX a SS : XXXXXXXXXX (v spise na č.l. 83). Žaloba bola žalovanému doručená dňa 13.5.2014 spolu s vydaným platobným rozkazom a písomným poučením účastníka konania. Na právny vzťah a nároky z neho vzniknuté a uplatnené v konaní aplikoval odvolací súd tieto právne normy : Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú stanoví vláda Slovenskej republiky. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 31/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ustanovenie § 324 Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka. Splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho zániku a predstavuje právny úkon, ktorým dlžník prejavuje vôľu smerujúcu k zániku právneho vzťahu konaním, ktorého obsah zodpovedá subjektívnej povinnosti. Pre účinok zániku záväzku splnením, aj peňažného, Obchodný zákonník v § 324 ods. 1, vyžaduje, aby k splneniu záväzku došlo riadne. Pre riadne splnenie záväzku zákon vyžaduje splnenie zmluvou dohodnutých alebo zákonom stanovených náležitostí plnenia v rozsahu plnenia bez vád, času a miesta plnenia, určenie adresáta plnenia a poskytovateľa plnenia. S hlavným záväzkom zanikajú všetky súvisiace akcesorické vzťahy. Záväzok, na ktorý sa bude poskytnuté plnenie započítavať, musí dlžník určiť najneskôr v momente plnenia. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok v prípade peňažných záväzkov plní, platí pravidlo započítania podľa § 330 ods. 1 druhá veta a podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd v časti žalobcom uplatneného nároku vo výške 1 563,80 eur dospel ku skutkovému záveru, že z obsahu listu žalovaného zo dňa 5.3.2013, ako aj z jeho ďalších listov zo dňa 12.3.2013 a zo dňa 5.2.2014, nepochybne vyplýva prejav žalovaného o tom, že zádržné vo výške 1 563,80 eur z faktúry č. 20070297 je premlčané a garančnú zábezpeku vo výške 1 563,80 eur žalovaný zaplatí žalobcovi v blízkej dobe. Z týchto písomných prejavov vôle žalovaného odvolací súd ustálil, že nebolo v úmysle žalovaného zaplatiť žalobcovi zádržné ani pred podaním žaloby a suma, ktorú dňa 7.3.2014 zaplatil žalobcovi vo výške 1 563,80 eur je platením garančnej zábezpeky. Žalovaný už pred samotným úkonom zaplatenia určil, že z faktúry č. 20070297 zaplatí len garančnú zábezpeku, čím bola splnená podmienka podľa § 330 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, pretože k tomuto určeniu došlo najneskôr pri plnení. Zaplatením garančnej zábezpeky záväzok žalovaného zanikol podľa § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že žalobca očakával od žalovaného zaplatenie len garančnej zábezpeky, vyplýva aj z toho, že jej zaplatenia sa domáhal podaním žaloby. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 13.5.2014 spolu s vydaným platobným rozkazom. Žalovaný v čase zaplatenia garančnej zábezpeky nemal vedomosť o podaní žaloby žalobcom, svoj záväzok plnil na základe písomnej korešpondencie so žalobcom zo dňa 5.3.2013, 12.3.2013 a zo dňa 5.2.2014. Pokiaľ žalobca započítal plnenie sumy 1 563,80 eur žalovaným na záväzok zádržného, nepostupoval v súlade s § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka a tento jeho úkon nemá žiadne právne účinky na zánik záväzku žalovaného na garančnú zábezpeku. Podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie tohto záväzku nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaný svoju platbu na garančnú zábezpeku označil pri platení bezhotovostným spôsobom variabilným symbolom XXXXXXXX a špecifickým symbolom XXXXXXXX (interné účtovné označenie faktúry v účtovníctve žalovaného). Odvolací súd konštatuje, že iné označenie pri platení žalovaný podľa zmluvných podmienok ani nemohol použiť, pretože podľa článku III. bod 3 posledná veta bolo zádržné a garančná zábezpeka tvorené tak, že žalovaný zadrží z každej faktúry (faktúra č. 20070297) čiastku vo výške 10 % fakturovanej sumy (942 220 Sk, t.j. 31 275,97 eur, z toho 10 % predstavuje sumu 3 127,60 eur). Z obsahu zmluvy o dielo nevyplýva, že 5 % z ceny diela ako zádržné a 5 % z ceny diela ako garančná zábezpeka majú mať z účtovného hľadiska samostatné označenie a evidenciu. Preto pre určenie, či suma 1 563,80 eur zaplatená dňa 7.3.2014, predstavuje zádržné alebo garančnú zábezpeku je rozhodujúci písomný prejav vôle žalovaného vyjadrený prvýkrát v liste zo dňa 5.3.2013, doručený žalobcovi dňa 6.3.2013 (v spise na č.l. 57-59), a v následnej písomnej korešpondencii, naposledy zo dňa 5.2.2014. Odvolací súd sa nestotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa, že do 6.3.2014 žalovaný neuhradil ani zádržné ani garančnú zábezpeku a že dňa 7.3.2014 mal žalobca voči žalovanému dve rôzne pohľadávky vyplývajúce z faktúry č. 20070297, pričom na existencii týchto peňažných pohľadávok nič nemení ani tá skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobcovi, že pohľadávky na vyplatenie zádržného považuje za premlčanú, keď podľa názoru súdu prvého stupňa premlčanie nespôsobuje zánik pohľadávky, aj premlčané právo naďalej existuje a môže dôjsť k jeho dobrovoľnému zaplateniu a na strane veriteľa nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd sa nestotožnil ani so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nevyužil právo uviesť, či platbou zo dňa 7.3.2014 plní zádržné alebo garančnú zábezpeku a plnením došlo v zmysle § 330 obchodného zákonníka k splneniu skôr splatného záväzku ako zádržného, pretože citované ustanovenie vyžaduje, aby dlžník špecifikoval plnený záväzok v okamihu, v ktorom dochádza k plneniu a tento záver vyvodil zo slovného spojenia tohto zákonného ustanovenia ... je splnený záväzok pri plnení... Tieto závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní v rozsahu listinných dôkazov. Na skutkový stav zistený a ustálený odvolacím súdom, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu dispozitívne ustanovenie § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka aplikovať z dôvodu, že hypotéza tejto právnej normy nie je v danom prípade vôbec daná, nie sú splnené podmienky na to, aby nastal jej následok v podobe dispozície spočívajúcej v tom, že platenie sa týka záväzku najskôr splatného. Žalobca aj žalovaný v písomných vyjadreniach prostredníctvom právnych zástupcov zhodne uviedli, že dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo zo dňa 25.6.2007, bolo skolaudované dňa 28.9.2007 a odovzdané investorovi dňa 31.8.2007 (list žalovaného zo dňa 5.3.2013, zo dňa 12.3.2013 a zo dňa 5.2.2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa 6.11.2015 - v spise na č.l. 169-171). V súlade s článkom III. bod 10 písm. a/ zmluvy o dielo vznikla žalovanému povinnosť uvoľniť zádržné za splnenia tam dohodnutých podmienok, kolaudácia diela, protokolárne odovzdanie diela v zmysle článku VII. a po odstránení všetkých oznámených vád a nedorobkov. Poslednou podmienkou pre vyplatenie zádržného bola písomná výzva zhotoviteľa - žalobcu. Pre počítanie lehoty 30 dní podľa uvedeného zmluvného dojednania bol rozhodujúci dátum odovzdania a prevzatia diela medzi žalobcom a žalovaným (článok VII. zmluvy o dielo), podľa zhodných tvrdení účastníkov konania dňa 28.9.2007. Podmienka odstránenia všetkých oznámených vád a nedorobkov a podmienka podľa článku III. bod 10 písm. a/ posledná veta zmluvy o dielo nebola v konaní tvrdená ani preukazovaná. Od 29.9.2007 začala plynúť 30-dňová lehota na uvoľnenie zádržného a táto plynula do 29.10.2007. Žalobca mohol právo na plnenie uplatniť na súde od 30.10.2007 a od tohto dátumu začala plynúť 4-ročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka v spojení s § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka na uplatnenie práva na plnenie zdržného na súde. Táto premlčacia lehota plynula do 30.10.2011. Dňom 31.10.2011 bolo právo žalobcu na uplatnenie práva na plnenie na súde premlčané. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd žalobu v časti o zaplatenie 1 563 eur zamietol. S posúdením veci a argumentmi prezentovanými žalobcom v odvolaní a v odvolacom konaní sa nestotožnil, z hľadiska aplikácie právnej normy tieto považoval odvolací súd za nesprávne. Za nesprávny považoval odvolací súd výklad článku III. bod 10 písm. a/ zmluvy o dielo prezentovaný žalobcom v konaní tak, že medzi podmienky na vyplatenie zádržného patrila aj podmienka odstránenia všetkých oznámených vád a nedorobkov, ktoré bol objednávateľ oprávnený oznamovať až do skončenia záručnej doby, ktorá skončila dňa 30.11.2012 a preto pred jej skončením nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na vyplatenie zádržného. Z obsahu dojednania článku III. bod 10 rozdeleného samostatne na zádržné a na garančnú zábezpeku je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že vyplatenie zádržného bolo viazané na podmienky, ku ktorým patrila podmienka odstránenia všetkých oznámených vád a nedorobkov, ale kumulatívne s podmienkou kolaudácie diela, išlo o vady a nedorobkov súvisiace s touto kolaudáciou, teda tých vád a nedorobkov, ktoré boli zistené pri kolaudácii. Keďže dielo bolo skolaudavané, mohlo ísť len o tie zjavné vady a nedorobky, ktoré nebránili užívaniu diela. Na podmienku odstránenia všetkých reklamovaných vád v rámci záručnej doby bolo viazané vyplatenie garančnej zábezpeky. V súlade s článkom III. bod 10 písm. b/ zmluvy o dielo vznikla žalovanému povinnosť uhradiť garančnú zábezpeku najskôr 45 dní od uplynutia záručnej doby a odstránení všetkých reklamovaných vád v rámci záručnej doby. Poslednou podmienkou pre uhradenie garančnej zábezpeky bola písomná výzva zhotoviteľa - žalobcu. Pre počítanie lehoty 45 dní podľa uvedeného zmluvného dojednania bolo rozhodujúcim obdobie plynutia dohodnutej 63-mesačnej záručnej doby, ktorá začala plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia diela medzi generálnym dodávateľom stavby a investorom (článok VIII. bod 1 zmluvy o dielo); podľa zhodných tvrdení účastníkov konania bolo dielo investorovi odovzdané dňa 31.8.2007. Podmienka odstránenia všetkých reklamovaných vád v záručnej dobe nebola v súvislosti s plynutím záručnej doby a lehoty 45 dní v konaní tvrdená ani preukazovaná. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v záručnej dobe nereklamoval žiadne vady, ktoré by žalobca nebol odstránil, ktoré tvrdenie žalovaný v konaní nenamietal. Od 1.9.2007 začala plynúť 63-mesačná záručná doba, ktorá plynula do 30.11.2012. Od 1.12.2012 začala plynúť 45-dňová lehota na uvoľnenie garančnej zábezpeky a táto plynula do 14.1.2013. Žalobca mohol právo na jej zaplatenie voči žalovanému žiadať najskôr po jej uplynutí od 15.1.2013. Od tohto dátumu začala plynúť 4-ročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka v spojení s § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka na uplatnenie práva na plnenie garančnej zábezpeky na súde a táto premlčacia lehota plynie do 15.1.2017. Právo na zaplatenie garančnej zábezpeky uplatnil žalobca proti žalovanému v priebehu plynutia zákonnej premlčacej doby. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že listy žalovaného zo dňa 5.3.2013, zo dňa 12.3.2013 a zo dňa 5.2.2014 sú neurčitými vyhláseniami k platbe zo dňa 7.3.2014 s absenciou určitosti a zrozumiteľnosti, a preto sú tieto právne úkony žalovaného podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Táto argumentácia žalobcu neobstojí. Žalovaný vo všetkých a svojich písomným podaniach určených a doručených žalobcovi pred začatím súdneho konania vyjadril svoju vôľu vážne, určito a zrozumiteľne v súlade s podmienkami § 37 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu (pri rešpektovaní všeobecných pojmov vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť podľa právnej teórie), keď v odpovedi na výzvu žalobcu na vyplatenie zádržného a garančnej zábezpeky (dohodnutá podmienka) vyjadril, že žalobca uplatnil nárok na vyplatenie zádržného po uplynutí premlčacej doby spolu s odôvodnením jej plynutia, a že garančnú zábezpeku vyplatí žalobcovi v blízkej dobe. Na tento prejav vôle nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaný garančnú zábezpeku v tomto období žalobcovi nezaplatil. Žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami pre vyplatenie garančnej zábezpeky vyzval na jej vyplatenie žalovaného listom dňa 7.2.2013, v ktorom neurčil žiadnu lehotu na jej vyplatenie a táto lehota nebola v zmluve o dielo medzi zmluvnými stranami ani dohodnutá. Keďže čas plnenia tohto peňažného záväzku žalovaného nebol v zmluve dohodnutý, platí právna úprava podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej bol žalovaný povinný splniť svoj záväzok do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie garančnej zábezpeky. Žalovaný prevzal výzvu dňa 11.2.2013, zákonná lehota začala plynúť dňom 12.2.2013 a plynula do 12.3.2013. Dňom 13.3.2013 sa žalovaný dostal so zaplatením garančnej zábezpeky do omeškania. Pre prípad omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného dohodli zmluvné strany, žalobca a žalovaný, zmluvnú pokutu podľa článku VI. bod 6 zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta je upravená predovšetkým v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, Obchodný zákonník túto úpravu v ustanoveniach § 300 až 302 len dopĺňa. Úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nie je komplexná a nie je samostatná. Zmluvnú pokutu možno definovať ako zmluvnými stranami vopred dohodnuté peňažné plnenie dlžníka pre prípad možného budúceho nesplnenia alebo čiastočného nesplnenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta zabezpečuje hlavný záväzok a jej existencia závisí od tohto hlavného záväzku. Zmluvná pokuta má akcesorický charakter. Pri zmluvnej úprave zmluvnej pokuty je nevyhnutné vychádzať z civilnej úpravy s odlišnosťami zakotvenými pre obchodné záväzkové vzťahy. Obchodný zákonník zakotvuje prostredníctvom ustanovenia § 300 zásadu, že ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť (liberačné dôvody) nemajú vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Platnosť dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá je súčasťou zmluvy o dielo v článku VI. bod 6, posúdil súd podľa § 544 ods.1,2 Obč. zák. ako platný právny úkon. Zmluvná pokuta dohodnutá medzi účastníkmi konania zaisťovala povinnosť žalovaného ako objednávateľa splniť peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo riadne a včas. Zmluvná pokuta bola dohodnutá zákonnou písomnou formou v podobe spôsobu jej určenia ako právo zhotoviteľa na jej zaplatenie. Okrem dohodnutej zmluvnej pokuty uplatnil žalobca proti žalovanému úrok z omeškania ako zákonný úrok z omeškania, pričom tento úrok z omeškania navrhol priznať od 26.3.2013, teda neskôr ako žalobcovi patrí podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri určení základnej úrokovej sadzby vychádzal odvolací súd z obdobia príslušného kalendárneho polroka, t.j. od 1.1.2013 do 30.6.2013, keď ku dňu 1.1.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 % ročne. Zvýšenie o osem percentuálnych bodov predstavuje zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Žalobca uplatnil proti žalovanému úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne. Týmito dispozíciami žalobcu bol odvolací súd viazaný a žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne a zaplatenie zmluvnej pokuty od 26.3.2013 do dňa zaplatenia garančnej zábezpeky, do 7.3.2014. V časti o zaplatenie zákonného úroku z omeškania uplatneného žalobcom podľa § 365 ods. 2 a § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia č. 21/2013 Z.z. a v časti o zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty podľa článku VI. bod 6 zmluvy o dielo odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. V tejto časti odvolací súd nezistil podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a ani podmienky na jeho zrušenie podľa § 221 O.s.p. O náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobca, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie práva, ktorá zodpovedá jeho pomeru a neúspechu v konaní. Celková náhrada trov konania pozostáva : iné trovy : súdny poplatok za odpor vo výške 110,50 eur, súdny poplatok za odvolanie vo výške 110,50 eur, trovy právneho zastúpenia (tarifná hodnota 1 563,80 eur v čase začatia konania podľa uplatnenia) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 71,37 eur/jeden úkon právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 14.5.2014 + paušál 8,04 eur, odpor zo dňa 19.5.2014 + paušál 8,04 eur, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 2.9.2014 + paušál 8,04 eur, pojednávanie dňa 3.9.2014 + paušál 8,04 eur, cestovné na pojednávanie dňa 3.9.2014 za cestu Senec - Považská Bystrica a späť motorovým vozidlom zn. KIA Sportage ev.č. SC176DH vo výške 84,05 eur, náhradu za stratu čase strávený cestou Senec - Považská Bystrica a späť dňa 3.9.2013 v rozsahu 6 polhodín po 13,40 eur vo výške 80,40 eur, odvolanie zo dňa 10.10.2014 + paušál 8,04 eur, vyjadrenie zo dňa 9.11.2015 + paušál 8,39 eur, odvolacie pojednávanie dňa 5.4.2016 + paušál 8,58 eur, cestovné na pojednávanie dňa 5.4.2016 za cestu Senec - Trenčín a späť motorovým vozidlom zn. KIA U. ev.č. U vo výške 50,68 eur, náhradu za stratu čase strávený cestou Senec - Trenčín a späť dňa 5.4.2016 v rozsahu 6 polhodín po 14,30 eur vo výške 85,80 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu 499,59 eur + 57,17 eur + 300,93 + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 171,54 eur = 1 029,23 eur + 221 eur = 1 250,23 eur. Žalobou žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 563,80 eur + úroky z omeškania, ktoré po vyčíslení ku dňu podania žaloby dňa 24.2.2014 predstavujú sumu 82,53 eur + zmluvná pokuta, ktorá po vyčíslení ku dňu podania žaloby dňa 24.2.2014 predstavuje sumu 285,39 eur, spolu vo výške 1 931,72 eur (omeškanie 335 dní). Rozhodnutím odvolacieho súdu žalobou priznaný nárok predstavuje po vyčíslení úroky z omeškania vo výške 84,50 eur a zmluvnú pokutu vo výške 268,19 eur, spolu vo výške 352,69 eur (omeškanie 343 dní). Odvolací súd vyčíslil úroky z omeškania a zmluvnú pokutu ku dňu podania žaloby a ku dňu rozhodnutia veci pre účely zistenia pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania v konaní. Žalovaný bol v konaní v podstatnej časti úspešný, pomer jeho úspechu (82 %) a jeho neúspechu (18 %) v konaní predstavuje 64 %. Odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov súdneho konania (prvostupňového a odvolacieho) vo výške 141,44 eur za súdne poplatky + trovy právneho zastúpenia vo výške 658,71 eur = 800,15 eur. Odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov súdneho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava, ktorú žalovaný uplatnil samostatne za prvostupňové konanie a samostatne za odvolacie konanie. Takto uplatnené trovy právneho zastúpenia nie sú v súlade s § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a za tento úkon právnej služby patrí žalovanému náhrada iba v rozsahu jedného úkonu právnej služby. Priznanie trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu patrí úspešnému účastníkovi konania vždy len v rozsahu jedného úkonu aj v prípade, že v priebehu konania došlo na strane tohto účastníka konania k zmene právneho zastúpenia. Podľa § 149 ods. 1 je žalovaný povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. Lehota na splnenie uložených povinností je určená podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.