KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín26. 9. 2016plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoZm/230/2015 z 26. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. septembra 2016, sp. zn. 16CoZm/230/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3714209443.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/230/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209443
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714209443.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu
Ing. Z. Z., trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. P. Y., advokátom so sídlom
kancelárie R. XX/XX, XXX XX O. K., IČO 37 721 640, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653, právne zastúpenému Advokátska kancelária
Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO 36 863 017, o určenie
neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 23.11.2007, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37CbZm/53/2014-208 zo dňa 18. augusta 2015,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému
nepriznal náhradu trov konania.

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve
zo dňa 23.11.2007, uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako remitentom, ktorej
predmetom bolo udelenie súhlasu remitentovi s vyplňovacím právom zmenky a určenie podmienok
vyplňovacieho práva, je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť VENGE s.r.o., ktorej bol
konateľom a spoločníkom, uzatvorila so žalovaným dňa 23.11.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 20 000 000 Sk. Zároveň so zmluvou o
úvere podpísala spoločnosť VENGE s.r.o. vlastnú blankozmenku za účelom zabezpečenia záväzku
tejto spoločnosti vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, pričom ako ručiteľ tejto vlastnej zmenky sa v
prípade neplnenia povinností vystaviteľa, zaviazal plniť žalobca. Spolu s blankozmenkou podpísala
spoločnosť VENGE s.r.o. ako dlžník aj zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve dňa 23.11.2007, ktorej
zmluvnou stranou bol opätovne aj žalobca ako fyzická osoba. V predmetnej zmluve o
zmenkovom vyplňovacom práve má žalobca postavenie spotrebiteľa vzhľadom k tomu, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V čl. I. bod
7 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve je upravený súhlas avalistu - žalobcu s použitím
blankozmneky remitentom - žalovaným, vystavenej v zmysle zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve
na zabezpečenie pohľadávky z úveru vo výške 20 000 000 Sk, pričom takto upravený súhlas bol
súčasťou formulárovej zmluvy a žalobca ho nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takto



vyjadrený súhlas žalobcu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách z dôvodu, že táto
nebola individuálne so žalobcom dojednaná a tento nemohol jej obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť. V
čl. V bod 4 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné vzťahy
sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom takáto dohoda je absolútne neplatná
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že takouto dohodou sa spoločnosť žalovaného
snažila obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ďalej
poukázal na § 106 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého spoločník ručí za záväzky spoločnosti do
výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, z tohto dôvodu by bolo v rozpore s
dobrými mravmi, aby spoločník, ktorým je žalobca, ručil za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom,
ktorý nadobudol do vlastníctva ako fyzická osoba. Ak chcel žalovaný uspokojiť svoj nárok vyplývajúci
zo zmenky resp. zo zmluvy o úvere, tento bol žalovaný oprávnený si uplatniť v rámci konkurzného
konania vyhláseného na spoločnosť VENGE s.r.o. v konkurze prihláškou pohľadávky. Žalovaný si
predmetnú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere prihláškou uplatnil, avšak nie je zrejmé v akom
rozsahu bude uspokojená a aj z tohto dôvodu bolo vyplnenie zmenky predčasné a ničím nepodložené.
Žalobca poukázal na to, že predmetný záväzok spoločnosti VENGE s.r.o. bol zabezpečený aj záložným
právom ako ďalším zo zabezpečovacích inštitútov a z tohto dôvodu sa mohol žalovaný uspokojiť
prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 17CoE/43/2013 zo dňa 29.5.2013). Z uvedených dôvodov žalobca považuje celú zmluvu za
odporujúcu dobrým mravom ako súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem a z tohto
dôvodu za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené nedostatky
zmluvy, ktoré odporujú dobrým mravom a taktiež ustanovenia o ochrane spotrebiteľa platné v Slovenskej
republike, dal žalobca do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011 zo
dňa 21.11.2012, v ktorom okrem iného súd vymedzuje pojem typovej zmluvy, ktorá sa používa vo
viacerých prípadoch a sú ňou nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia
rôznych variant zmlúv resp. zmluvných ustanovení. Ďalej v predmetnom rozhodnutí krajský súd poukázal
na to, že je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa
dojednávajú vo veľkom počte. V tomto prípade krajský súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a
vyhlásil zmluvu ako celok za neplatnú a to aj s poukazom na viacero rozhodnutí z európskej
legislatívy, ktoré je možné aplikovať aj na tento predmetný prípad. Oprávnenie súdu vyhlásiť zmluvu ako
celok za neplatnú bolo potvrdené aj Rozsudkom Súdneho dvora /prvá komora/ zo dňa 15.3.2012 vo veci
C-453/10 Peroničová, Peroni/SOS financ, spol. s r. o. v časti týkajúcej sa prejudiciálnych otázok v bode
36, kde súd stanovil, že nie je v rozpore s článkom 6 ods. 1 smernice č. 93/13 ak členský štát v súlade
s právom únie stanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá
obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok je neplatná ako celok, pokiaľ to zaistí lepšiu ochranu
spotrebiteľa.

3. Žalovaný sa k žalobe s prílohami vyjadril podaním zo dňa 18.6.2015, v ktorom uviedol, že podaná
žaloba je svojou povahou tzv. určovacou žalobou v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.
Základným procesným predpokladom úspešnosti takej žaloby je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania je potrebné zaoberať sa
otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom
naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (žalovaný
poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 111/2008 z 30.6.2008). Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či
snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny
vzťah alebo právo. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujme na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca preukázať svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, bližšie rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011 z
6.12.2012). Ak žalobca nepreukáže svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide
o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten



- ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa
zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania, bližšie
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/161/2007 zo dňa 6.11.2007). Žalovaný ďalej poukázal
na to, že argumentácia, ktorou sa žalobca snaží dosiahnuť pre neho právne postavenie spotrebiteľa
nemôže nijako obstáť. Napadnutá zmluva nesleduje vonkoncom žiaden spotrebný účel žalobcu ani jeho
blízkych osôb, či členov jeho domácnosti. Žalobca ju neuzavrel za účelom uspokojenia svojich osobných,
nepodnikateľských potrieb. Práve naopak, ako napokon aj výslovne priznáva samotná žaloba, bola
bezprostredne spojená so zabezpečením záväzkov výsostne podnikateľskej povahy, ktoré vznikli zo
zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 23.11.2007 medzi žalovaným ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou
VENGE s.r.o. ako dlžníkom, v ktorej žalobca bol a stále je jediný spoločník a konateľ. Bezprostredne
sa týkala podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorú realizoval prostredníctvom obchodnej spoločnosti,
čo efektívne vylučuje, aby používal status spotrebiteľa. Žalobca nešpecifikuje žiadnu neprijateľnú
podmienku, ktorou by mala byť napadnutá zmluva, pričom žalobca iba konštatuje, že súhlas avalistu
bol súčasťou formulárovou zmluvy a žalobca ho nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Táto
(podmienka) nebola individuálne dojednaná a tento jej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Zároveň však úplne opomína, že predmetná okolnosť nepredstavuje per se neprijateľnú podmienku,
ale je iba nevyhnutným podkladom, aby zmluvná podmienka spôsobujúca nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola vyhodnotená ako neprijateľná.
Nestačí teda samotné použite formulárovej zmluvy, ale táto musí byť navyše postihnutá aj neprijateľným
obsahom. Tvrdenie, že dohoda o voľbe Obchodného zákonníka obsiahnutá v článku V ods. 4 zmluvy
o zmenkovom vyplňovacom práve zakladá obchádzanie Občianskeho zákonníka, nemá žiadnu oporu
v platnom práve. Zmluvné dojednanie, ktoré zodpovedá výslovnej zákonnej úprave, nemôže nikdy
vykazovať znaky neprijateľnosti ani z povahy veci nemôže zákon obchádzať. Napadnutá zmluva
je nerozlučiteľne spojená so zmenkou vystavenou obchodnou spoločnosťou VENGE s.r.o. a slúžila
na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o úvere zo dňa 23.11.2007 uzatvorenej medzi žalovaným a
spoločnosťou VENGE s.r.o. Vzhľadom na zabezpečovací charakter týchto inštrumentov k zmluve o
úvere, ktorá má povahu absolútneho obchodu, musia mať aj všetky zabezpečovacie právne vzťahy
nimi založené nevyhnutne charakter obchodných záväzkových vzťahov. Primárnym subjektom zmluvy
o zmenkovom vyplňovacom práve nie je žalobca, ale obchodná spoločnosť VENGE s.r.o., ktorá
vystavila zabezpečovaciu zmenku, jedná sa o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktorá
sa týka ich podnikateľskej činnosti, ktorá okolnosť rovnako zakladá aplikáciu tretej časti Obchodného
zákonníka. Za popísaných okolností je vylúčené, aby zmluvné ustanovenie, ktoré len stvrdzuje výslovnú
normatívnu úpravu, mohlo byť kvalifikované ako obchádzajúce zákon. Žalobca nijako nešpecifikuje, v
čom by mal byť ukrátený na svojich právach voľbou Obchodného zákonníka, keď Občiansky zákonník
neobsahuje žiadnu úpravu zmluvného typu napadnutej zmluvy, ktorá by mohla byť výhodnejšia. Žalobca
neuvádza žiadny relevantný argument k tvrdenému stanovisku o údajnom rozpore napadnutej zmluvy
o zmenkovom vyplňovacom práve s dobrými mravmi. Vyslovene absurdný je poukaz na zákonnú
úpravu ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti, ktorý zamieňa
zákonné obligatórne ručenie spoločníka s dobrovoľne prijatým obligačným (zmenkovým) ručením.
Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nemohol
prevziať neobmedzené zmluvné alebo zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti (naopak, najmä pri
vyšších podnikateľských úveroch, sa jedná o bežnú, štandardnú prax). Bez akejkoľvek právnej
relevancie je aj argumentácia o prihlásení pohľadávok žalovaného do konkurzu, ktorý bol vyhlásený
na majetok obchodnej spoločnosti VENGE s.r.o. Jedná sa o následnú udalosť, ktorá nijako nemôže
„spätne“ spôsobiť neplatnosť uzavretej zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve. Navrhol zamietnutie
žaloby v celom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 18.8.2015 v neprítomnosti žalovaného
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalobcu a zistil
tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav : Dňa 23.11.2007 bola medzi žalobcom,
žalovaným a spoločnosťou VENGE, s.r.o. podpísaná zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve. V
rámci uvedenej zmluvy žalobca vystupoval ako avalista, žalovaný ako remitent a spoločnosť VENGE,
s.r.o. ako vystaviteľ. Na základe uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že udeľujú remitentovi -
žalovanému neodvolateľné zmenkové vyplňovacie právo, ktoré žalovaného oprávňuje, aby vyplnil v texte
odovzdanej blankozmenky chýbajúce údaje. Súčasťou zmluvy je aj vyhlásenie vystaviteľa, spoločnosti
VENGE, s.r.o., že na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vystavil vlastnú blankozmenku, ako aj
vyhlásenie žalobcu ako ručiteľa, že ako ručiteľ - avalista avaloval predmetnú blankozmenku. Predmetná



blankozmenka bola na základe zmluvy o vyplňovacom práve doplnená tak, že po doplnení obsahuje
nasledovné údaje: miesto a dátum vystavenie: 23. novembra 2007, mena a suma: EUR 654.853,50 eur,
splatnosť: 18. júna 2013, komu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO 00 151
653, suma slovom: šesťstopäťdesiatštyritisíc-osemstopäťdesiattri eur a päťdesiat eurocentov, doložku:
„BEZ PROTESTU“, splatné: Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché Mýto 6, Bratislava, názov, adresa a podpis
vystaviteľa: VENGE, s.r.o., Obrancov mieru 1156/19, 020 01 Púchov, IČO: 36 815 292, Ing. Z. Z., konateľ
a podpis a PER AVAL za vystaviteľa: Ing. Z. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, U. mieru XXXX/XX, XXX XX O.
a podpis.

5. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 80 písm. c/, § 120 ods. 1 O.s.p. a podľa §
49a, § 40a Občianskeho zákonníka. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy
o vyplňovacom práve k zmenke. Podľa § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania vo veci samej možno
uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal žalobcom preukázanú existenciu
naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej žalobe proti žalovanému, preto už len z tohto
dôvodu podanú určovaciu žalobu zamietol.

6. Poukázal na to, že základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú súd skúma v každom štádiu
konania z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak by
bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto
určenia stalo neistým. Toto predpokladá existenciu stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení súvisí s vyriešením otázky, či konkrétnou žalobou môže
žalobca dosiahnuť odstránenie spornosti svojho práva alebo neistoty v právnom postavení. Žaloba na
určenie nie je spravidla opodstatnená, a teda ani naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde sa možno
domáhať ochrany žalobcovho práva žalobou na plnenie. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je daná. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení vedie, a v zmysle
zákona musí viesť, k zamietnutiu určovacej žaloby. Určovacia žaloba má aj preventívny charakter
a slúži k eliminovaniu sporov, odstráneniu stavu ohrozenia práva resp. právnej neistoty v právnom
vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Naliehavý právny záujem je daný aj
vtedy, ak je síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej
žaloby možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadne budúce spory medzi účastníkmi. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca na určení neplatnosti dohody o zmenkovom
vyplňovacom práve z 23.11.2007 nemá právny záujem. Žalovaný už svoje vyplňovacie oprávnenie,
udelené mu touto dohodou využil a do blankozmenky chýbajúce údaje doplnil. Vyplňovacie právo jeho
vyplnením zaniklo. Vyplnením zmenky došlo ku kreovaniu právne dokonalého cenného papiera, na
ktorom figuruje ako avalista, zmenkový ručiteľ, žalobca. Zároveň súd poukazuje na to, že aj keby súd
vyslovil neplatnosť zmenkovej dohody, nijak by to v tomto konaní nemalo vplyv na platnosť zmenky ako
takej, ktorá existuje samostatne bez ohľadu na zmenkovú dohodu. Zbaviť sa povinnosti zaplatiť zmenku
by žalobca mohol iba v rámci podaných námietok, v prípade ak by prebiehalo konanie o zaplatenie
zmenkovej sumy, na základe podanej žaloby zo strany majiteľa zmenky. Preto mal súd prvej inštancie za
to, že naliehavý právny záujem v tomto prípade nie je daný, pretože týmto určením nemožno definitívne,
bez vytvárania ďalších sporov, právny vzťah medzi účastníkmi uzavrieť.

7. Súd prvej inštancie sa k žalobe vyjadril aj napriek neexistencii naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Žalobca v konaní opakovane poukazoval na to, že má postavenie spotrebiteľa
a má sa na neho vzťahovať ochrana v zmysle právnych predpisov upravujúcich ochranu práv
spotrebiteľov. Podľa názoru súdu prvej inštancie je aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa v tomto
prípade, vzhľadom na charakter uzatvorenej dohody, vylúčená. Dohoda o poskytnutí zmenkového
ručenia, na základe ktorej sa stal žalobca zmenkovým ručiteľom, ako aj samotná zmluva o vyplňovacom
zmenkovom práve, v zmysle definícii spotrebiteľského právneho vzťahu (§ 52 Občianskeho
zákonníka) nespĺňa uvedené kritériá, nakoľko žalobca v rámci tejto dohody ani zmluvy nevystupuje ako
subjekt, ktorý by poskytoval akékoľvek vzájomné plnenie žalovanému a rovnako žalovaný nevystupuje
ako subjekt, ktorý by akékoľvek plnenie prijímal. V rámci inštitútu ručenia absentuje práve prvok
poskytnutia plnenia, nakoľko pri uzatvorení tohto typu zmluvy, žiadne vzájomné plnenie nie je medzi
účastníkmi poskytnuté a v čase uzatvorenia dohody o ručení nie je zrejmé, či niekedy poskytnuté



akékoľvek plnenie bude. Táto dohoda ani zmluva nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy a nie je
možné na ňu aplikovať ustanovenia zákonov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa v právnych vzťahoch.
K postaveniu spotrebiteľa v obdobnej právnej veci poukázal súd prvej inštancie aj na
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 419/11 zo dňa 14.3.2013, v ktorom uviedol,
že fyzická osoba majúca úzke profesionálne alebo podnikateľské väzby na spoločnosť, napríklad vo
forme štatutárneho zástupcu alebo väčšinového podielu na spoločnosti, nemôže byť považovaná za
spotrebiteľa, pokiaľ poskytuje zmenkové ručenie za vlastnú zmenku vystavenú k zabezpečeniu záväzku
tejto spoločnosti zo zmluvy o úvere. V tomto prípade žalobca podpísal zmluvu o vyplňovacom práve ako
ručiteľ, fyzická osoba, ktorá zároveň bola konateľom vystaviteľa zmenky, dlžníka. Vzhľadom k tomu, že
súd nemal preukázané postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, za nedôvodné považoval aj argumenty o
neprijateľných podmienkach.

8. Žalobca ďalej poukazoval na to, že pri podpisovaní zmenky konal v omyle, ktorý považuje za
dôvod neplatnosti predmetného právneho úkonu, nakoľko pri podpise zmenky mal za to, že žalovaný
si bude zmenkový nárok uplatňovať najprv u zmenkového dlžníka, a až zvyšok následne u ručiteľa.
Argumenty žalobcu a konanie žalobcu v omyle súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal
preukázané. S poukazom na § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka uviedol, že omyl v pohnútke nerobí
právny úkon neplatným a § 40a Občianskeho zákonníka sú upravené dôvody tzv. relatívnej neplatnosti
právnych úkonov. Žalobca sa v konaní dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu uskutočneného
23.11.2007. Žalovaný namietol premlčanie tohto práva. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne
sa dovolať relatívnej neplatnosti. V uvedenom prípade premlčacia doba začala plynúť od uskutočnenia
uvedeného právneho úkonu od 24.11.2007 a uplynula dňa 24.11.2010. Nakoľko sa žalobca dovolával
neplatnosti tohto právneho úkonu až na pojednávaní dňa 18.8.2015, súd prvej inštancie vo vzťahu k tomu
argumentu konštatoval premlčanie práva žalobcu a tým aj platnosť uskutočneného právneho úkonu.

9. K tvrdeniu žalobcu s poukazom na zákonnú úpravu ručenia v spoločnosti s ručením obmedzeným,
že ak by mal žalobca ručiť za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom, ktorý nadobudol do
vlastníctva ako fyzická osoba, odporovalo by to dobrým mravom, z ktorého dôvodu je predmetná zmluva
neplatná, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako fyzická osoba, ako samostatný, plnoprávny subjekt,
uskutočnil právny úkon, na základe ktorého sa stal zmenkovým ručiteľom dlžníka spoločnosti VENGE,
s.r.o. platne. Svojím podpisom na zmenke vyjadril súhlas plniť za zmenkového dlžníka v prospech
zmenkového veriteľa, pričom ide o samostatný záväzok žalobcu z uvedeného právneho úkonu do výšky
zmenkovej sumy spolu so zákonným príslušenstvom. Žiadne iné ručenie za záväzky spoločnosti celým
svojim majetkom žalobca neuskutočnil. Súd prvej inštancie nezistil dôvod rozporu právneho úkonu s
dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné
dôsledne rozlišovať záväzky a konanie za spoločnosť VENGE, s.r.o. a záväzky a konanie žalobcu ako
fyzickej osoby, pričom ide o konanie dvoch rôznych subjektov.

10. K uskutočneným dražbách a ohodnoteniu dražených nehnuteľností, na ktoré žalobca opakovane v
priebehu súdneho konania poukazoval, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je určenie
neplatnosti zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, pričom platnosť uskutočnenej dražby, spôsob,
výška ohodnotenia dražených nehnuteľností na uvedené rozhodnutie v predmetnej veci nemá vplyv a
presahuje rámec tohto konania.

11. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom zamestnanca žalovaného, s
ktorým žalobca uzatváral zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, súd prvej inštancie zamietol z
dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania za stavu, keď žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe a z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie skutkový stav na rozhodnutie v
predmetnej veci dostatočne zistený.

12. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovaný výšku trov konania v zákonnej trojdňovej lehote nevyčíslil a zo spisu iné trovy ako trovy
právneho zastúpenia nevyplývajú.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesúhlasu
s rozhodnutím a jeho odôvodnením a mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných



dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Naliehavý právny záujem žalobca odôvodňuje tak, že momentálne je jeho majetok ohrozený. Spoločnosť
VENGE, s.r.o. je v konkurznom konaní a správca z dôvodu ručenia zapísal majetok žalobcu do majetku
úpadcu podľa § 79 zákona č. 7/2005 Z.z., o čom informoval veriteľov publikovaním oznámenia
v Obchodnom vestníku č. 32/2013 zo dňa 14.2.2013 a č. 189/2013 zo dňa 1.10.2013. Ohrozenie
majetku žalobcu a jeho ochrana pred speňažením predstavuje dostatočný naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvu o vyplňovacom práve zo dňa 23.11.2007. Na základe tejto zmluvy žalovaný
vyplnil zmenku, za ktorú ručí žalobca ako fyzická osoba celým svojím majetkom. Vyslovením neplatnosti
zmluvy by vyplnená zmenka stratila platnosť, keďže bola vyplnená na základe neplatného právneho
úkonu a žalobca by nebol ručiteľom za záväzok spoločnosti VENGE, s.r.o. Žalobca opätovne v odvolaní
zdôraznil, že má postavenie spotrebiteľa, súhlas žalobcu bol súčasťou formulárovej zmluvy a žalobca
nemal možnosť tento súhlas žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takto vyjadrený súhlas je neprijateľnou
podmienkou, uvedené aj s poukazom na § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Opätovne poukázal na dojednanie podľa čl. V bod 4 zmluvy o použití Obchodného zákonníka na
vzájomné vzťahy s tým, že dojednanie obchádza ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa a na konanie v omyle, pretože si nebol vedomý právnych následkov pre prípad začatia
konkurzného konania na spoločnosť VENGE, s.r.o., za záväzok ktorej ručí. Predpokladal, že žalovaný
využije záložné právo a najskôr speňaží majetok dlžníka a až následne vyzve žalobcu na uhradenie
prípadného zvyšku dlžnej sumy. V súčasnej situácii môže správca dražiť spísaný majetok v ľubovoľnom
poradí, čo vážne existenčne ohrozuje žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
14. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom
sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením. Opätovne poukázal, že
procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, pričom procesná povinnosť tvrdiť a preukázať jeho existenciu v čase rozhodovania
súdu zaťažuje toho, kto sa určenia domáha, žalobcu.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 10.6.2016, na ktoré nereagoval.

16. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

21. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak



rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

22. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220
ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

23. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

24. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a
ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

25. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní
procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom
prejednania veci. Súd prvej inštancie správne posúdil splnenie procesných podmienok podľa § 101 ods.
2 OSP pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného. Postupom súdu prvej inštancie
nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces.

26. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu
tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že momentálne je
jeho majetok ohrozený, žalobca má postavenie spotrebiteľa, súhlas žalobcu bol súčasťou formulárovej
zmluvy a žalobca nemal možnosť tento súhlas žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takto vyjadrený súhlas
je neprijateľnou podmienkou aj s poukazom na § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
poukázal na dojednanie podľa čl. V bod 4 zmluvy o použití Obchodného zákonníka na vzájomné vzťahy s
tým, že dojednanie obchádza ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Spoločnosť
VENGE, s.r.o. je v konkurznom konaní a správca z dôvodu ručenia zapísal majetok žalobcu do majetku
úpadcu podľa § 79 zákona č. 7/2005 Z.z., o čom informoval veriteľov publikovaním oznámenia v
Obchodnom vestníku č. 32/2013 zo dňa 14.2.2013 a č. 189/2013 zo dňa 1.10.2013. Na základe zmluvy
o vyplňovacom práve zo dňa 23.11.2007 žalovaný vyplnil zmenku, za ktorú ručí žalobca ako fyzická
osoba celým svojím majetkom. Vyslovením neplatnosti zmluvy by vyplnená zmenka stratila platnosť,
keďže bola vyplnená na základe neplatného právneho úkonu a žalobca by nebol ručiteľom za záväzok
spoločnosti VENGE, s.r.o. Žalobca konal v omyle, pretože si nebol vedomý právnych následkov pre
prípad začatia konkurzného konania na spoločnosť VENGE, s.r.o., za záväzok ktorej ručí. Predpokladal,
že žalovaný využije záložné právo a najskôr speňaží majetok dlžníka a až následne vyzve žalobcu na
uhradenie prípadného zvyšku dlžnej sumy. V súčasnej situácii môže správca dražiť spísaný majetok v
ľubovoľnom poradí, čo vážne existenčne ohrozuje žalobcu.

27. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Tieto odvolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré žalobca prezentoval v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení
svojho rozsudku. Súd prvej inštancie správne predovšetkým posudzoval, či žalobca má podľa § 80
písm. c/ OSP na určení neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve zo dňa 23.11.2007 naliehavý právny



záujem. Zmluva o vyplňovacom práve zo dňa 23.11.2007 bola uzavretá medzi žalobcom, žalovaným a
spoločnosťou VENGE, s.r.o., v ktorej mal žalobca postavenie avalistu (ručiteľa), žalovaný postavenie
remitenta a spoločnosť VENGE, s.r.o. postavenie vystaviteľa blankozmenky a v ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že udeľujú žalovanému - remitentovi neodvolateľné zmenkové vyplňovacie právo na vyplnenie
v texte odovzdanej blankozmenky chýbajúce údaje. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyhlásenie žalobcu,
že ako ručiteľ - avalista avaloval predmetnú blankozmenku. Na základe vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie uzavrel, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem z dôvodu, že
žalovaný svoje vyplňovacie oprávnenie využil a do blankozmenky doplnil chýbajúce údaje. Vyplnením
týchto údajov vyplňovacie oprávnenie žalovaného zaniklo a blankozmenka sa stala dokonaným cenným
papierom, zmenkou. Určením neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve za skutkovej situácie, že došlo
k využitiu oprávnenia blankozmenou vyplniť a táto sa stala cenným papierom by sa právne postavenie
žalobcu ako avalistu (ručiteľa) zo zmenky nezmenilo a neplatnosť tejto zmluvy by nemala žiaden vplyv
na platnosť zmenky. Odvolací súd sa stotožňuje pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu
v spore s názorom súdu prvej inštancie, že určením neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve sa vyrieši
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pretože povinnosti zaplatiť zmenku môže žalobca namietať
v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy podaním námietok v rozsahu čl. I § 17 zákona zmenkového
a šekového.

28. Za správny skutkový a právny záver považuje odvolací súd posúdenie skutočnosti, že žalobca nemá
v uzavretej zmluve o vyplňovacom práve postavenie spotrebiteľa a na jeho postavenie v zmluvnom
vzťahu sa nevzťahujú právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

29. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav veci a vyslovil, že žalobca nepreukázal svoje
konanie v omyle podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré rovnako ako v konaní pred súdom prvej
inštancie aj v odvolacom konaní odôvodňoval tým, že si nebol vedomý právnych následkov pre prípad
začatia konkurzného konania na spoločnosť VENGE, s.r.o., za záväzok ktorej ručí a predpokladal, že
žalovaný využije záložné právo a najskôr speňaží majetok dlžníka a až následne vyzve žalobcu na
uhradenie prípadného zvyšku dlžnej sumy. Žalobcu, ktorý má postavenie strany v spore zaťažuje v
konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale predovšetkým dôkazná povinnosť. V opačnom prípade žalobca
pre nepreukázanie svojich tvrdení znáša následok zamietnutia nároku uplatneného žalobou.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy
vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3714209443

  1. 3. 2. 2015Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoZm/1/2015 z 3. 2. 2015
  2. 18. 8. 2015Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37CbZm/53/2014 z 18. 8. 2015potvrdené
  3. 26. 9. 2016Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoZm/230/2015 z 26. 9. 2016 (toto rozhodnutie)