Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/240/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714211533 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714211533.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v obchodno-právnej veci žalobcu Berendsen Textil Servis s.r.o., Drietoma 920, IČO: 44 506 031, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému DIESEL Tank, s.r.o., Robotnícka 2164/99, Považská Bystrica, IČO: 45 997 519, v spore o zaplatenie 900,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20.apríla 2015, č.k. 8Cb 4/2015-67 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvej inštancie žalovaného zaplatiť žalobcovi 180,60 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 23,28 Eur od 19. 10. 2011 do zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 53,76 Eur od 18. 11. 2011 do zaplatenia, a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 103,56 Eur od 17. 12. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 09.06. 2011 strany sporu uzatvorili servisnú zmluvu - Rohože č. 803207, predmetom ktorej bol produkt Logo Rohož veľkosti 200 x 130 cm s cenou servisu 4,60 Eur za týždeň. Dňa 20.09.2011 strany sporu uzatvorili servisnú zmluvu - Rohože č. 803015, predmetom ktorej bol produkt Logo Rohož veľkosti 200 x 130 cm s cenou servisu 6,02 Eur za týždeň a Bavlna hnedá s cenou servisu 3,96 Eur za týždeň. Zmluvy boli podpísané oboma zmluvnými stranami a je v nich uvedené, že osoba, ktorá je oprávnená k podpísaniu zmluvy za zákazníka, je dokonale oboznámená a súhlasí so všetkými bodmi VOP zmluvy tak, ako sú uvedené na strane 2 formulárovej zmluvy a berie na vedomie, že VOP sú neoddeliteľnou súčasťou servisnej zmluvy. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že predložené servisné zmluvy nemali stranu 2. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že okrem ceny za servis rohoží si žalobca uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 720 Eur v zmysle bodu 12. 1 VOP, čo zodpovedá hodnote obratu vo výške 50 % a zároveň podľa bodu 15.2 VOP aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Štatutárny zástupca žalovaného uznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23,28 Eur, 53,76 Eur a 103,56 Eur čo do základu aj výšky, ktoré sumy boli vyúčtované faktúrami č 111108866, č. 111109882 a č. 111110920. Ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 720 Eur poukázal na to, že pokiaľ si žalobca účtoval túto zmluvnú pokutu za nedodržanie doby nájmu, nechápe, prečo by mali platiť túto zmluvnú pokutu, keď sa so žalobcom dohodli na predčasnom ukončení doby nájmu ale zároveň aj na tom, že žalobca im odpredá rohože a preto je nezmysel, aby platili aj cenu rohoží aj zmluvnú pokutu. Právny zástupca žalobcu na túto argumentáciu žalovaného poukázal na dohodu o predčasnom ukončení servisných zmlúv, v ktorej je uvedené, že žalobca odpredá 2 kusy logo rohoží vo veľkostí 200 x 130 cm a 2 kusy logo rohoží o veľkosti 130 x 300 cm za sumu 600 Eur bez DPH, čo s DPH predstavuje sumu 720 Eur. Žalobca sa zaviazal odovzdať odpredané rohože po zaplatení všetkých neuhradených faktúr. Žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške na istine 900,60 Eur a to čo do jeho výšky aj právneho titulu. Zmluvnú pokutu žalobca žaloval z titulu predčasného ukončenia zmluvy a tá je vyúčtovaná faktúrou 111112976, čo predstavuje nárok na 50 % ceny obratu za zostávajúcu hodnotu obratu. Kúpnu cenu za rohože si žalobca neuplatňoval. Žalovaný namietal, že faktúrou 111112976 je účtovaný prenájom rohoží, a nie zmluvná pokuta. Okrem toho, pokiaľ servisná zmluva nebola dohodnutá na dobu určitú, nie je možné vypočítať ušlý zisk. Ak aj uznali nárok aj na zaplatenie 720 Eur titulom zmluvnej pokuty, tak teraz túto namieta z dôvodov, ktoré už uviedol. Keďže žalovaný uznal všetky faktúry s výnimkou faktúry 1112976 splatnej 17.02.2012 súd prvej inštancie už nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie ohľadom uznaných faktúr. Z faktúry 111112976 zistil, že v texte tejto faktúry je uvedené, že touto faktúrou účtuje žalobca žalovanému cenu služieb prenájmu hygienických rohoží za obdobie od 19.01.2012 do 19.01.2012, ďalej je v nej uvedené, že sa jedná o Artikel - prenaj. tovar, Rohož Logo 2,36 - 2,70 m2, Logo Rohože 4 kusy 200x130 s jednotkovou cenou 600 Eur a cena bola vyúčtovaná v cene s DPH vo výške 720 Eur. Žalobca predložil súdu aj sprievodku č. 46902, v ktorej je uvádzaná rovnaká cena 600 Eur bez DPH s rovnakým textom ohľadom identifikácie a počtu kusov rohoží a cena je uvádzaná bez DPH. Z VOP predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že v bode 15.2 je uvedené, že pokiaľ nie je písomne dohodnuté inak, platba musí byť vykonaná najneskôr do 14 dní po dátume vydania faktúry, inak sa zákazník ocitne v omeškaní. Pre tento prípad si zmluvné strany dojednávajú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V bode 12.1 VOP je uvedené, že pri predčasnom ukončení servisnej zmluvy bude spoločnosť - žalobca zákazníkovi účtovať 50 % z ušlých platieb za dobu, po ktorú nebude servisná zmluva realizovaná. Z dohody o ukončení servisnej zmluvy zo dňa 9. 1. 2012 súd prvej inštancie zistil, že strany sporu ako účastníci servisných zmlúv č. 803207 a 803015 sa dohodli na ich ukončení za podmienky, že žalobca odpredá 2 ks Logo rohoží o veľkosti 200 x 130 cm a 2 ks Logo rohoží o veľkosti 130 x 300 cm za 600 Eur bez DPH, teda 720 Eur s DPH, ktorú sumu sa zákazník - žalovaný, zaväzuje zaplatiť. Zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť aj faktúry v celovej výške 180,60 Eur (fa. č. 111108866, č. 111109882, č. 111110920) a uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 900,60 Eur. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 269 ods. 2 Obch. zák., § 536 ods. 1,2,3 Obch. zák. mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že strany sporu mali uzatvorené dve servisné zmluvy, ktoré posúdil ako zmluvy neupravené Obch. zák. a najbližšie ustanovenia, ktoré sa na ne vzťahujú, sú ustanovenia o zmluve o dielo. Cenu za poskytnuté servisné služby žalovaný uznal v celom rozsahu, preto uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 180,60 Eur. Sporná medzi stranami sporu bola v tomto konaní uplatnená zmluvná pokuta vo výške 720 Eur ako aj zmluvná pokuta z faktúr, ktoré žalovaný uznal a ktorú žalobca požadoval vo výške 0,05 % denne odo dňa nasledujúcej po splatnosti tej ktorej faktúry z vyúčtovaných súm, a to podľa príslušných ustanovení VOP. Súd prvej inštancie za použitia ust.§ 544 ods. 1,2,3 Obč. zák. a ust. § 300 Obch. zák., konštatoval, že podmienkou na to, aby si žalobca zmluvnú pokutu mohol uplatniť je, aby bola medzi stranami sporu dojednaná písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Pokiaľ sú ustanovenia o zmluvnej pokute zakotvené vo VOP (tak ako je to v tomto prípade), tak na to, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, by musela byť splnená podmienka, že v písomne uzatvorenej zmluve by účastníci svojimi podpismi potvrdili, že ohľadom zmluvnej pokuty odkazujú na VOP, ktoré sú buď druhej strane známe, alebo by boli k zmluve pripojené. Tým by bola splnená podmienka písomnosti dojednania zmluvnej pokuty, čo však v tomto prípade splnené nebolo. Žalobca len preukázal, že má vypracované VOP. Je síce pravda, že žalovaný v servisných zmluvách potvrdil svojim podpisom, že súhlasí so všetkými bodmi VOP , nie je tam však uvedené, že aj ohľadom zmluvnej pokuty odkazujú na VOP, teda nebola splnená podmienka písomnosti. Na základe tohto súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami sporu dohodnutá a preto nebolo možné priznať žalobcovi právo na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 720,- Eur , ale ani uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z fakturovaných cien servisných služieb. Preto v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca v súvislosti s uplatnenou vyčíslenou zmluvnou pokutou dôvodil, že ju žalovaný uznal, súd prvej inštancie v súlade s ust. § 323 ods. 1 Obch. zák., sa s touto jeho argumentáciou nestotožnil. Uzavrel, že pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v dohode o ukončení servisnej zmluvy žalovaný uznal nielen faktúry za poskytnutý servis, ale aj zmluvnú pokutu , a to v rámci uznanej sumy 900,60 Eur, toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný síce uznal sumu 900,60 Eur, tá sa však týkala ceny servisu a zároveň kúpnej ceny rohoží spolu s DPH 720 Eur, ktorú kúpnu cenu si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Znamená to teda, že pokiaľ aj v tejto dohode o ukončení servisnej zmluvy žalovaný uznal sumu vrátane sumy 720 Eur, rozhodne neuznal zmluvnú pokutu, ktorú si uplatnil žalobca v tomto konaní v rovnakej výške. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ani v prípade platne uzatvorenej dohody o zmluvnej pokute z faktúry č. 111112976 absolútne nevyplýva, že by sa malo jednať o zmluvnú pokutu. Rovnako zo sprievodky č. 46902 možno usúdiť, že uvedenou faktúrou mienil žalobca vyúčtovať žalovanému kúpnu cenu rohoží. Uvedený záver resp. predpoklad súdu však nemal vplyv na posudzovanie uplatňovanej zmluvnej pokuty, ktorú, tak ako je vyššie uvedené, si žalobca uplatňoval, hoci nemal ju platne dohodnutú, a ani ju relevantným spôsobom nepreukázal. Suma 720 Eur nebola špecifikovaná tak, aby z nej bolo zistené, že by mala zodpovedať 50 % z ušlých platieb za dobu nerealizovania servisnej zmluvy pri predčasnom ukončení servisnej zmluvy, ako to zdôrazňoval žalobca a v podstate by to nebolo ani možné vypočítať, keďže zmluva nebola uzatvorená na dobu určitú, ako na to správne upozornil žalovaný, a teda pri ukončení zmluvy dohodou, za situácie, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, ani nie je možné vypočítať ušlé platby. O úroku z omeškania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 Obch. zák., § 369 ods. 1,2 Obch. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Ku dňu 19.10.2011 (ku dňu omeškania s platbou faktúry na sumu 23,28 Eur ) bola základná úroková sadzba ECB 1,5%, ku dňu 18.11.2011 (ku dňu omeškania s platbou faktúry na sumu 53,76 Eur) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25% a ku dňu 17.12.2011 (ku dňu omeškania s platbou faktúry na sumu 103,56 Eur) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,00% , preto súd prvej inštancie priznal uznanú sumu spolu s úrokmi z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšších, než bola základná úroková sadzba ku dňu omeškania so zaplatením jednotlivých fakturovaných súm vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti tej-ktorej faktúry do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa vtedy platného ust. § 142 ods. 2 O.s.p. V danom prípade bol úspešnejší žalovaný, preto by mu patrila podľa pomeru jeho úspechu pomerná časť jeho trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podal za účinnosti O.s.p. proti výroku, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá, odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca potvrdil, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv a následne dňa 09.01.2012 k dohode o ich ukončení, s tým, že žalovaný odkúpi rohože špecifikované v dohode za cenu 720 Eur a uhradí zvyšné faktúry vo výške 180,60 Eur. V tejto dohode žalovaný uznal svoj dlh v zmysle § 323 ods.1 Obch. zák. vo výške 900,60 Eur, ktorý sa zaviazal uhradiť v splátkach. Žalobca zastával názor, že v zmysle § 79 O.s.p. nebol povinný vec právne kvalifikovať, súd prípadnou právnou kvalifikáciou nároku zo strany sporu nie je viazaný a preto v danom prípade mohol súd prvej inštancie posúdiť jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj ako kúpnu cenu, keďže preukázal v konaní uznanie dlhu žalovaným vo výške 720 Eur. Tento nárok súd prvej inštancie jednoducho posúdil ako nárok z titulu zmluvnej pokuty, a nie nárok na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle platne uzatvorenej dohody, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný uznal dlh vo výške 900,60 Eur. Rozhodnutie preto považoval v tejto časti za nepreskúmateľné, zakladajúce dôvod na jeho zrušenie. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.) 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, konštatuje, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obč. zák. a Obch. zák. žalobu v časti zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 9. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu. 10. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu tvrdenia o tom, že v zmysle § 79 O.s.p. nebol žalobca povinný vec právne kvalifikovať, súd prípadnou právnou kvalifikáciou nároku zo strany sporu nie je viazaný a preto v danom prípade mohol posúdiť jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj ako kúpnu cenu, keďže žalobca preukázal v konaní uznanie dlhu žalovaným vo výške 720 Eur. Tento nárok súd prvej inštancie jednoducho posúdil ako nárok z titulu zmluvnej pokuty, a nie nárok na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle platne uzatvorenej dohody, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný uznal dlh vo výške 900,60 Eur. Odvolací súd pre toto konanie túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú bez opory v právnych predpisoch. Hoci je pravdou, že v čase rozhodovania súdom prvej inštancie za účinnosti O.s.p., nebola strana sporu povinná právne kvalifikovať svoj nárok, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca bol v konaní právne zastúpený a právny zástupca nárok žalobcu jednoznačne právne kvalifikoval v tejto časti ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Naviac, na výslovnú otázku súdu prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu na pojednávaní, aby sa jednoznačne vyjadril, na akom skutkovom základe si uplatňuje žalobca sumu 720 Eur, tento odpovedal, že uplatnený nárok z fa. č. 111112976 si uplatňuje z titulu nárokov zo zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty a z medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy v zmysle bodu 12.1 VOP a nárok na zaplatenie 0,05 % dennej zmluvnej pokuty si uplatňuje v zmysle bodu 15.2 VOP. Za tejto procesnej situácie neprichádzalo do úvahy, a to ani v teoretickej rovine, aby súd prvej inštancie vnucoval žalobcovi svoj právny názor len z dôvodu, aby žalobcovi privodil priaznivé rozhodnutie vo veci. Porušil by tým právo na rovnosť účastníkov v konaní a právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne a presvedčivo zdôvodnené a je v ňom vysvetlená úvaha a myšlienkový postup súdu, ktorým sa riadil pri rozhodnutí o celom nároku žalobcu s tým, že súd prvej inštancie sa podrobne venoval a zdôvodnil rozhodnutie o uplatnenom nároku týkajúceho sa fa. č. 111112976. Žalovaný záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvných pokút v jednotlivých zmluvách nerozporoval, preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu. 11. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. 12. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok preskúmal z úradnej povinnosti ako výrok súvisiaci s napadnutým výrokom. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania pretože mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).