Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1174/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714211669 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714211669.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Mgr. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. ul. č. XXX, R., Q. republika, zastúpený advokátskou kanceláriou G. Lehnert, k.s., so sídlom Rajská ul. č. 7, Bratislava a Mgr. Tomášom Luščoňom, advokátom so sídlom v Bratislave, Rajská ul. 7 proti žalovaným: 1/ Mgr. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., zastúpenej JUDr. Martinom Bezákom, PhD., advokátom AK Klincová 15, Bratislava, 2/ P. R., a.s. so sídlom G. cesta XXXX, C., 3/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXXX/XX, C., o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. júla 2015, č. k. 10C/237/2014-97, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 01.06.2004 medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej 1/ trovy konania vo výške 530,93 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej 1/ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol manželom žalovanej 1/, ktoré manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8C/152/2008 zo dňa 23.02.2009 rozvedené. Dňa 01.06.2004 uzavrela žalovaná 1/ bez vedomia žalobcu so žalovaným 2/ zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalovaný 2/ zaviazal poskytnúť žalovanej 1/ pôžičku v celkovej výške 12.000.000,- Sk, pričom táto sa ju zaviazala vrátiť najneskôr do 31.12.2007 (istinu) a úroky z pôžičky vo výške 200% základnej úrokovej sadzby NBS ročne vždy k ultimu príslušného kalendárneho roka. Uvedené finančné prostriedky z pôžičky boli použité na výstavbu rodinného domu súp. č. 1709, k. ú. Púchov. S výstavbou domu sa začalo v roku 2004 a v r. 2005 bol zapísaný do katastra nehnuteľností, teda počas trvania manželstva. Keďže medzi žalobcom a žalovanou 1/ nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, žalobca podal na Okresnom súde Považská Bystrica návrh na vyporiadanie BSM, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 5C/41/2010. Ako výlučný vlastník rodinného domu je zapísaná žalovaná 1/. V decembri 2010 došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo žalovaného 2/ na žalovaného 3/. Žalovaná 1/ bola v období od 05.12.2001 do 10.06.2005 členom dozornej rady žalovaného 2/. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 196a Obchodného zákonníka v spojení s § 200 ods. 3 Obchodného zákonníka v súvislosti s čím uviedol, že žalobca ako člen dozornej rady žalovaného 2/ nikdy nedisponoval dokumentom, ktorého predmetom by bolo udelenie súhlasu dozornej rady s poskytnutím pôžičky v prospech žalovanej 1/. Dňa 16.10.2007 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, v zmysle ktorého došlo k zmene splatnosti istiny a úrokov pôžičky. Poukázal aj na to, že zmluva o pôžičke nie je uzavretá za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku, teda bez primeraného zabezpečenia zriadeného vopred. Upozornil na úzke rodinné väzby medzi členmi predstavenstva dozornej rady žalovaného 2/ a žalovanou 1/. Z dôvodu, že z poznámky k riadnej účtovnej závierke žalovaného 2/ z r. 2010 je zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného 3/, žalobca podal žalobu aj voči žalovanému 3/ ako novému veriteľovi. Žalobca v žalobe uviedol, že podmienky dohodnuté medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ sú v rozpore s bežným obchodným stykom, pričom poukázal na dohodnutú úrokovú sadzbu. Žalovaná 1/ v konaní o vyporiadní BSM navrhuje, aby jej rodinný dom bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva a ona ako protiváhu prevezme celý záväzok zo zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom, a teda záväzok žalovanej 1/ na vrátenie pôžičky neexistuje, a teda nemôže byť vnímaný ako pasívum BSM. Takouto protiváhou nie je ani prípadný nárok žalovaného 2/ alebo žalovaného 3/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže takýto nárok je premlčaný. Poukázal na rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe 40/1996 a uznesenie Ústavného súdu SR z 12.4.2012 sp.zn. IV. ÚS 185/2012. Uviedol, že posúdenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy o pôžičke ako predbežnej otázky v rámci vyporiadania BSM je právne záväzné len pre žalobcu a žalovanú 1/. Zdôraznil, že určenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvy pomôže vyriešiť spornú otázku všetkých účastníkov tohto konania a rozhodnutie súdu o tom, že právny úkon je neplatný, môže vytvoriť pevný základ žalobcu a žalovanej 1/, pričom môže vytvoriť predpoklady pre vyporiadanie ich zaniknutého BSM mimosúdnou dohodou bez potreby pokračovať v súdnom konaní o vyporiadanie BSM. 2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Zaoberal sa najskôr otázkou, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Uviedol, že v danom prípade bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že na Okresnom súde Považská Bystrica sa pod sp. zn. 5C/41/2010 vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva medzi žalobcom a žalovanou 1/. Uvedenú žalobu možno subsumovať pod všeobecný pojem „žaloby na plnenie“. V zásade platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na určovacej žalobe; uvedené však neplatí bezpodmienečne a v prípade, že žalobca preukáže naliehavý právny záujem na rozhodnutí podľa § 80 písm. c/ O.s.p., aj keď by mohol priamo žalovať žalobou na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Ak by určovacia žaloba vytvorila pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je takáto určovacia žaloba prípustná, aj keď je zároveň možná i žaloba na plnenie. Určovací výrok je záväzný inter partes. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke by takýto právny základ pre právny vzťah účastníkov konania nevytvorila, a to s poukazom na to, že žaloba na plnenie (žaloba o vyporiadanie BSM), už podaná bola, a to v r. 2010, preto táto určovacia žaloba nespĺňa preventívny charakter, a teda určovacím výrokom by sa nepredišlo žalobe na plnenie. Vyriešenie platnosti, resp. neplatnosti daného právneho úkonu (zmluvy o pôžičke) si môže súd v konaní o vyporiadanie BSM vyriešiť ako predbežnú otázku a od vyriešenia tejto otázky závisí to, o čo žalobcovi ide, a síce či má súd v konaní o vyporiadanie BSM prihliadať na premlčaný dlh alebo nie. Danou žalobou žalobca rozmnožuje spory medzi ním a žalovanou, pričom môže nastať prípad, keď prípadné určenie neplatnosti zmluvy by spôsobilo, že žalovaná 2/ by sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného 3/, keďže táto mu (ako vyplýva z listinných dôkazov) plnila v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2004, čím by došlo k ďalšiemu sporu o plnenie. Preto žalobu pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby zamietol a žalobou sa po vecnej stránke nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ v súčasnosti na Okresnom súde Považská Bystrica prebieha medzi žalobcom a žalovanou 1/ konanie o vyporiadanie BSM, ktoré bolo začaté ešte v r. 2010, a teda časovo predchádza tomuto konaniu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV ÚS 185/2012-32 zo dňa 12.04.2012, v ktorom Ústavný súd vyslovil, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na výsledku sporu aj napriek tomu, že zároveň iniciovala aj konanie o vyporiadanie BSM. Vyslovil názor, že možnosť posúdenia otázky platnosti zmluvy o pôžičke ako otázky predbežnej v rámci konania o vyporiadanie BSM by bolo z pohľadu všetkých účastníkov nedostatočné, a to vzhľadom na to, že žalovaný 2/ postúpil ako veriteľ zo zmluvy o pôžičke svoju pohľadávku na žalovaného 3/ a žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM. V prípade, ak by platnosť zmluvy o pôžičke určitým spôsobom posúdil súd v konaní o vyporiadanie BSM, toto posúdenie by nemalo žiadnu právnu záväznosť pre žalovaného 2/ alebo žalovaného 3/, čo by mohlo viesť k tomu, že by boli začaté ďalšie súdne konania po tom, ako by súd konajúci vo veci vyporiadania rozhodol odlišne od želaní a predstáv niektorého z účastníkov konania. Preto sa nemožno stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke dochádza k rozmnožovaniu sporov. V prípade, ak bude rozhodnuté, že zmluva o pôžičke je neplatná, pohľadávka žalovaného 2/ (resp. žalovaného 3/) voči žalovanej 1/ je bezdôvodným obohatením, a to bez ohľadu na fakt, že došlo k jej zaplateniu. V takomto prípade je namieste, aby súd v konaní o vyporiadanie BSM medzi žalobcom a žalovanou 1/ prihliadol na fakt, že právo veriteľa z bezdôvodného obohatenia je premlčané (bez ohľadu na vznesenie námietky premlčania dlžníkom z bezdôvodného obohatenia), pretože dlžník z bezdôvodného obohatenia by pri racionálnom správaní sa účastníka zmluvného vzťahu nevracal bezdôvodné obohatenie veriteľovi a vzniesol by námietku premlčania. Vzhľadom na to by potom žalobca pri vyporiadaní BSM získal z majetkovej podstaty BSM viac ako v prípade, ak by súd prihliadol pri vyporiadaní BSM na záväzok žalovanej 1/ zo zmluvy o pôžičke ako na platný záväzok, ktorý sa do vyporiadania BSM zahrnie tak, ako navrhuje žalovaná 1/. Napriek tomu, že je na rozhodnutí žalovanej 1/, či námietku premlčania vznesenie, nemôže byť právna istota žalobcu a jeho majetkové postavenie ako účastníka v konaní o vyporiadaní BSM v právnej neistote vzhľadom na nepredvídateľné konania žalovanej 1/ a jej úzke prepojenie so žalovaným 2/ a žalovaným 3/. 4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné: 7. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ust. § 470 ods. 1 CSP zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. 8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. 9. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva z konkrétneho právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že sa má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z uvedených dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku v ust. § 137 písm. d/ pripúšťa v súčasnosti žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä hmotného práva.) 10. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie Občiansky súdny poriadok v ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku pripúšťal podanie určovacej žaloby, t. j. žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak bol na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, bol daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. preto spravidla nemohla byť opodstatnená tam, kde bolo možné žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p.. Vyslovený predpoklad však nebolo možné chápať všeobecne. Ak žalobca preukázal, že má právny záujem na to, aby bolo určené určité právo alebo právny pomer, hoci by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nebolo možné mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - bolo možné považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvoril pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, a ak sa predišlo tým žalobe na plnenie, bola určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že bola možná tiež žaloba na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p.. 11. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovaným 1/, 2/, 3/ určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2004 uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, podľa ktorej sa žalovaný 2/ zaviazal poskytnúť žalovanej 1/ pôžičku vo výške 398.327,03 eur. 12. Naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby videl v tom, že rozhodnutie o určení platnosti alebo neplatnosti zmluvy o pôžičke pomôže vyriešiť spornú otázku všetkých účastníkov tohto konania, ale predovšetkým v tom, že rozhodnutie súdu o tom, že predmetný právny úkon je neplatný, môže vytvoriť pevný právny základ pre právny vzťah žalobcu a žalovanou 1/, môže vytvoriť predpoklady pre vyporiadanie ich zaniknutého BSM mimosúdnou dohodou, bez potreby pokračovať v súdnom konaní o vyporiadanie BSM. 13. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že žaloba o vyporiadanie BSM zo strany žalobcu už bola na Okresnom súde Považská Bystrica podaná, a to ešte pred podaním tejto určovacej žaloby; konanie sa vedie na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 5C/41/2010 a nie je doposiaľ právoplatne skončené. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaná 1/ v konaní o vyporiadanie BSM navrhuje, aby jej rodinný dom, na ktorý si vzala spornú pôžičku, bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva s tým, že ona ako protiváhu prevezme záväzok zo zmluvy o pôžičke. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tento zmluvu o pôžičke považuje za neplatnú, takže s navrhovaným spôsobom vyporiadania BSM nepochybne nebude súhlasiť. Otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2004, uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ sa preto nepochybne bude musieť súd zaoberať v rámci vyporiadania BSM žalobcu a žalovanej 1/ ako otázkou predbežnou a túto otázku tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, si je súd prvej inštancie oprávnený rozhodnúť sám, v uvedenom konaní, bez toho, aby bola podaná nová určovacia žaloba o určenie neplatnosti uzavretej zmluvy. 14. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie nevidel naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby o určenie neplatnosti uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2004 za situácie, že už na Okresnom súde Považská Bystrica prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobcom a žalovanou 1/ Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že táto určovacia žaloba by mohla predísť vzniku ďalších sporov, nakoľko dôvod, pre ktorý žalobca deklaroval svoj právny záujem na podaní určovacej žaloby, t. j. vyriešenie otázky, čo patrí do masy majetku tvoriaceho zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bude v konaní o vyporiadanie BSM vyriešená. 15. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 185/2012-32 zo dňa 12.04.2012, tu odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci sa jednalo o iný skutkový stav ako v posudzovanej veci, pričom odvolací súd v zásade nevylučuje, že za určitých okolností je možné podanie určovacej žaloby aj popri žalobe na plnenie (čo konštatoval aj súd prvej inštancie v prejednávanej veci vo svojom rozhodnutí), v posudzovanej veci však naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby pri už podanej žalobe o vyporiadanie BSM odvolací súd z už uvedených dôvodov nevidel. 16. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).