Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715212078 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715212078.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom D. práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov matky: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XXX, T., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica a otca: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. XXX, právne zastúpeného Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky , v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. mája 2016, č.k. 4P/100/2015-138, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku I., o zvýšenie výživného, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd , ako súd prvej inštancie, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. E. S., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným sumou 180,-Eur mesačne od 1.9.2015, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zameškané výživné od 1.9. 2015 do 31.5.2016 vo výške 410 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, keď prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 9.5.2012, sp. zn. 11P/ 63/2012 - 20 v časti výživného na maloletú E.. 2. Právne vec posúdil podľa ust. § 62 ods. 2,4, § 63 ods. 1,2 § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods.1 Zákona o rodine . 3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. E. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne od 1.9.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné na mal. E. zvýšené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní 11P/63/2012, zo sumy 90 Eur na 110 Eur mesačne od 1.5. 2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2012. V čase určenia výživného bola maloletá E. žiačkou 6. ročníka základnej školy. Od septembra 2015 prispieva otec na výživu maloletej sumou 130 Eur mesačne. Maloletá v roku 2015 ukončila základnú školu a nastúpila na Gymnázium v Trenčíne. Je študentkou 1. ročníka , býva na internáte a každý týždeň dochádza domov do Púchova. Mesačné platby za ubytovanie na internáte predstavujú 27 Eur, stravné na raňajky a večere na internáte 32,60 Eur, stravné počas obedov 23 Eur, internet súvisiaci so štúdiom predstavuje 14,90 Eur. Okrem týchto pravidelných mesačných platieb uhrádza maloletej mobil asi 20 Eur mesačne. Náklady matky predstavujú 105,18 Eur platby za byt, 30 Eur mobil, úver 115,13 Eur, ktorý si zabezpečila na odkúpenie bytu a súčasne aj na pokrytie potrieb súvisiacich so štúdiom maloletej, pretože z príjmu z podnikateľskej činnosti nemala dostatok finančných prostriedkov. Ďalej uhrádza nájomné 100 Eur za priestor, v ktorom podniká, 20 Eur za elektrickú energiu a 4,64 Eur za TV. 4. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný len sčasti. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. V danom prípade súd dospel jednoznačne k záveru, že od poslednej úpravy výživného na maloletú E. došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, kde maloletá E. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala šiesty ročník základnej školy a od septembra 2015 je žiačkou 1. ročníka strednej školy - Gymnázia v Trenčíne. S nástupom na strednú školy matke nepochybne vznikli zvýšené výdavky na zakúpenie školských potrieb a pomôcok ( zošity, pracovné zošity 80 Eur, plášte 46 Eur, 30 Eur poplatok za ZRŠ), pravidelných platieb na stužkovú slávnosť a výlet v treťom ročníku ( 20 Eur mesačne) . Počas týždňa býva maloletá na internáte, kde matke vznikajú zvýšené výdavky za ubytovanie 27 Eur, raňajky a večere na internáte 60 Eur, obedy v škole 25 Eur a mesačné vreckové 40 Eur. Na druhej strane k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane matky, ktorá síce naďalej podniká v oblasti kozmetických a kaderníckych služieb, avšak pokiaľ v čase poslednej úpravy výživného mala za rok 2011 základ dane 1 033 Eur, v súčasnej dobe je to 2 177,24 Eur, čo je takmer dvojnásobok . Pokiaľ sa týka príjmu matky deklarovaného v žiadosti o úver z roku 2013 a 2016, kde matka uviedla príjem cca 750 Eur mesačne, matka takúto informáciu poskytla banke, avšak súd nemal zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní takýto príjem matky za preukázaný. Matka uviedla, že takúto informáciu banke uviedla len pre preto, aby jej bol úver poskytnutý. Matka si musí voči banke byť vedomá následkov uvedenia takejto informácie , avšak pre účely tohto konania súd nemohol objektívne zo zárobku matky 750 Eur mesačne vychádzať. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z príjmu matky z jej podnikateľskej činnosti za rok 2015 a 01-03/2016 vo výške 432 Eur. Príjem matky sa od septembra 2015 zvýšil aj o finančnú pomoc od svojej tety - svedkyne O. a starej matky o cca 500-600 Eur raz za dva mesiace. K zmene pomerov na strane matky od poslednej úpravy výživného došlo aj v tom, že v súčasnej dobe spláca úver vo výške 99,65 Eur mesačne, ktorý si zobrala na odkúpenie bytu, v ktorom spolu s maloletou býva. K podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane otca, ktorý naďalej podniká v oblasti zámočníckych a zváračských prác . Od poslednej úpravy výživného, kedy súd vychádzal z príjmu otca cca 600 Eur mesačne a základu dane 7 655 Eur, je v súčasnosti základ dane otca 10 427, 25 Eur a priemerný príjem podľa faktúr za rok 2015 vo výške 1 883 Eur , za mesiac január až marec 2016 vo výške 1 848 Eur mesačne. Je pravdou, že z toto príjmu má otec nevyhnutné výdavky , a to odvody do sociálnej poisťovne vo výške 194 Eur, odvody zdravotnej poisťovni 67 Eur, výdavky za ubytovanie vo výške 144,15 Eur, stravu vo výške 120 Eur, cestovné do práce a domov , zakupovanie nevyhnutných pracovných a ochranných pomôcok a to 3x do roka ( montérky, pracovná obuv, pracovné rukavice, zváračské okuliare, čistiace prostriedky) , zváračský kurz raz za dva roky vo výške 240 Eur. Po odpočítaní tých výdavkov je priemerný mesačný príjem otca vo výške 1200 Eur netto. Faktom je, že otec príjem, ktorý dosahuje, dosahuje pri vysokom pracovnom nasadení, na druhej strane však pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať takýto príjem, povinnosťou súdu bolo na tento príjem prihliadať a z neho pri svojom rozhodovaní aj vychádzať. Otec síce poukazoval na zistené zdravotné problémy, ich vplyv na príjem otca však preukázaný nebol. Pokiaľ sa týka osobných a majetkových pomerov otca od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na zmenu pomerov na strane maloletej a rodičov, stanovisko opatrovníka, na odôvodnené potreby maloletej Alexandry ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, osobnú starostlivosť matky o dieťa ako aj celkový vývoj životných nákladov . Po zohľadnení všetkých týchto skutočností a za použitia citovaných ustanovení zákona o rodine dospel jednoznačne k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca je prispievať na výživu maloletej E. od 1.9.2015, kedy maloletá nastúpila na strednú školu, zvýšeným výživným o 70 Eur mesačne ( podľa posledného rozhodnutia súdu ) resp. o 50 Eur mesačne, pretože otec od augusta 2015 prispieva na výživu maloletej dobrovoľne sumou 130 Eur mesačne. Zvýšené výživné tak zabezpečí maloletej E. pokrytie jej základných potrieb, nakoľko v súčasnej dobe matka bez pomoci otca nie je schopná zabezpečiť pre maloletú výživu a starostlivosť bez ohrozenia životnej úrovne matky, ale aj jej maloletého dieťaťa. Keďže matka sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne a súd vyhovel jej návrhu len sčasti, keď zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na sumu 180 Eur mesačne, vo zvyšku návrh matky zamietol. Zameškané výživné od 1.9.2015 do 31.5.2016 vo výške 410 Eur ( 180 Eur -130 Eur =50 Eur x 7 mesiacov t.j. 350 Eur + 180 Eur -150 Eur = 30 Eur x 2 mesiace t.j. 60 Eur ) súd za použitia § 160 ods. 1 O. s. p. súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne popri bežnom výživnom. 5. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, prostredníctvom právnej zástupkyne . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s vyslovením záväzného právneho názoru. Okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, aké výdavky maloletej ako i oboch rodičov má za preukázané, odôvodnené , potrebné a v akej výške. Nie je pravdou tvrdenie maloletej, že otec nad rámec určeného výživného ničím neprispieva , keď od augusta 2015 do rozhodnutia súdu prispel o 20,- eur viac, ako je určené výživné. Otec v konaní preukázal všetky príjmy a výdavky, pričom na strane matky sa súd uspokojil s preukázaním len časti príjmu. Súd sa nevysporiadal so zmenou pomerov, s príjmom matky uvádzaným v žiadostiach o úver a s akou mierou sa podieľa matka na vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou. Namietal príjem matky z podnikateľskej činnosti, ktorý je na hranici straty ako i skutočnosť, že matka v žiadosti o poskytnutie úveru v ČSOB , a.s. zo dňa 30.04.2013 uvádza čistý mesačný príjem z pracovnej činnosti vo výške 780,- eur a v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 7.3.2016 príjem vo výške 734,23,- eur. Nie je možné, aby matka splácala úver vo výške 100,- eur mesačne pri deklarovanom príjme 400,- eur a výške poplatkov na bývanie 100,- eur mesačne . Poukázal na svoj zdravotný stav ako i vplyv ochorenia na pracovný potenciál ako podnikateľa v remeselnej živnosti vyžadujúcej dobrý fyzický stav, keď bez zhoršenia zdravia nebude schopný pracovať 200-300 hodín mesačne , ako doposiaľ. Výška výživného nemá oporu v odôvodnení a súd hodnotenie pomerov rodičov vykonal nedôsledne. 6. Matka v písomne podanom vyjadrení, prostredníctvom právnej zástupkyne, navrhla rozsudok a v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Otec maloletej počas celého konania poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, na skutočnosť, že taktiež spláca úver a spochybňoval potreby maloletej, vrátane príjmu matky. Aj na tieto tvrdenia súd vykonal dostatočné dokazovanie a následne vo veci rozhodol. Zvýšené výživné je primerané možnostiam otca a pokryje potreby maloletej, ktorá je študentkou gymnázia v Trenčíne. Otec dlhodobo neprejavuje skutočný a úprimný záujem o svoju dcéru a v konaní demonštroval nespokojnosť, že ho maloletá nenavštevuje. Pred pojednávaním sa otec stretol s maloletou a videl ju po niekoľkých rokoch. Situácia bola stresujúca, maloletá plakala, pretože otec sa k nej správal ako k cudzej osobe . Poukázala na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že maloletá sa učí dobre, je vychovávaná zodpovedne k budúcnosti a životu a osobnosť dieťaťa je bez akéhokoľvek pričinenia otca formovaná pozitívne a v súlade so spoločenskými normami. Skutočnosť, že dieťa na svoj vývin a prípravu na svoje budúce povolanie má značné náklady, je potrebné, aby sa otec na týchto nákladov v rámci pomerov vo svojej rodine podieľal. 7. Kolízny opatrovník v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že od poslednej úpravy výživného na mal. E. v roku 2012 sa pomery zmenili prechodom do prvého ročníka Gymnázia v Trenčíne. Matka sa zvýšili výdavky spojené s cestovným, poplatkami za internát, stravu, učebnice a školské pomôcky. Maloletá E. pri pohovore uviedla, že je matke vďačná, že školu, ktorú si vybrala, jej umožní študovať. Matka s maloletou býva v garsónke, ktorá je vo vlastníctve matky a na ktorú si matka zobrala úver, ktorý pravidelne spláca. Domácnosť je skromne zariadená, udržiavaná však v poriadku a čistote. Matka pracuje na živnosť v oblasti služieb- kozmetika. Má však zdravotné problémy , trpí ochorením štítnej žľazy, má boleriózu a intoleranciu na laktózu a histamín, je obmedzovaná v stravovaní . Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní, o dcéru sa nezaujíma. Je živnostník, vlastní rodinný dom a okrem mal. E. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, k mal. synovi. Pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadať na výdavky matky ako i uspokojovanie potrieb dieťaťa, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov / § 62 ods. 2 Zákona o rodine/ . Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil v plnom rozsahu. 8. Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z. z., „ ďalej len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas /§ 362 ods.1 CSP/, oprávnenou osobou , preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z. z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné. 9. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č. 161/2015 z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „ CSP“ / zák.č. 160/2015 Z.z./ . 10. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje. 11. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 12. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné: 16. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu . Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine , právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami , ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. 17. V zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. treba vec posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1,2 cit. zákona, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj na strane povinného /ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/. 18. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu, výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmané schopnosti na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. 19. V prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny . Následkom princípu proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, v zmysle vyššie uvedeného, je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu, aký by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru. 20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ako i vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na aktuálne obmedzené možnosti a schopnosti matky, vystihujúcim odôvodnené potreby maloletej, s prihliadnutím na zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu, ako i preukázanú podstatnú zmenu pomerov, zodpovedá zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 110,- Eur na sumu 180,- Eur. 21. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej E. bola určená rozsudkom zo dňa 09.05.2012 vo výške 110,- eur mesačne . Z odôvodnenia rozsudku vyplýva , že otec maloletej bol živnostník, pracoval ako zvárač , kde základ dane za rok 2011 bol vo výške 7.655,- eur. Matka bola súkromná podnikateľka, s ročným základom dane za rok 2011 vo výške 7.655,- eur. Súčasný príjem otca , podľa daňového priznania za rok 2015 je vo výške 10.427,25,- eur a príjem matky z podnikateľskej činnosti je vo výške 4.781,78,- eur . 22. Námietky otca týkajúce sa príjmov matky, ako i jej schopnosti dosahovať vyšší príjem, nie sú dôvodné. Matka vyvíja maximálne úsilie za účelom dosiahnutia finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb maloletej, čo v správe potvrdil i kolízny opatrovník. I keď otec poukazuje na nízky príjem matky, v konaní nepreukázal, či je v schopnostiach a možnostiach manželky otca nájsť si riadne zamestnanie a dosahovať tak stály príjem. 23. Rovnako nie je možné prihliadať na tvrdenia otca, že do budúcnosti pracovné nasadenie otca, s poukazom na zhoršenie zdravotného stavu, nebude možné. V danom prípade táto skutočnosť nenastala a výška výživného je posudzovaná v čase rozhodovania súdom ako i z dôkazov predkladaných a vyhodnotených. 24. V súvislosti s námietkou otca s poukazom na odôvodnené potreby maloletej je potrebné uviesť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Vykonaným dokazovaním okresným súdom bolo preukázané, že maloleté dieťa má zvýšené potreby, a to nástupom na strednú školu, pričom súd zohľadnil výdavky na cestovné, internát, stravné, školské pomôcky. 25. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Pri určení výživného vo výške 180 eur súd správne vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možnosti dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom zároveň prihliadal i na osobnú starostlivosť matky o maloletú. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu. 28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).