Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716200420 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716200420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q., a to F., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. 9, t.č. vo výkone trestu v P. R., zast. JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Železničná 90/12 a R. Q., nar. 04.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, okres B. Z., zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Železničná 90/12, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. februára 2016 č. k. 11P/6/2016-15, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného. V rozhodnutí konštatoval, že otec podal na súd prvej inštancie návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného voči deťom z dôvodu, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody. Matka s návrhom nesúhlasila. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti je nedôvodný. Z rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 2T/132/2014-78 zo dňa 15.01.2015 mal za preukázané, že otec maloletých detí bol uvedeným rozsudkom odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý v súčasnej dobe vykonáva. Tohto trestného činu sa dopustil napriek tomu, že v r. 2008 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom 16.06.2011 mu tento trest bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol 30.11.2011 podmienečne prepustený. Po vyhodnotení tejto situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že jednoznačne otec svojim konaním sa dostal do situácie, v ktorej sa v súčasnosti nachádza, svojim úmyselným konaním, a to neplatením výživného napriek tomu, že pri ostatnom pojednávaní ohľadne úpravy výživného uviedol do zápisnice, že zarába 600 eur netto ako živnostník a sám súhlasil s dohodou s matkou o zvýšení výživného. Súd preto situáciu na strane otca vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine tak, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Podotkol, že je síce pravdou, že otcovi bude narastať dlh, ktorý má voči poskytovateľovi náhradného výživného, avšak v prípade, ak by súd znížil výživné, matka by automaticky poberala takto znížené výživné a dostala by menšie finančné prostriedky náhradného výživného, čo by nepriaznivo pôsobilo na možnosť zabezpečenia výživy detí aj vzhľadom na jej nízky príjem. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že v čase dohody o výživnom bol živnostník, s priemerným príjmom 600 eur mesačne. Vzhľadom na nepriaznivú prognózu v podnikaní dňa 10.03.2015 pozastavil podnikateľskú činnosť - živnosť, a to až do 10.03.2018. Ďalej namietal, že napriek tomu, že požiadal, aby sa pojednávanie 17.02.2016 konalo v jeho neprítomnosti, nemohol byť opomíjaný ako účastník konania, ako to urobil súd prvej inštancie, keď mu nedoručil a neoboznámil ho so zápisnicou z pojednávania zo dňa 17.02.2016, aby sa mohol k tejto vyjadriť. Vzdal sa iba práva nezúčastniť sa pojednávania dňa 17.02.2016, v ostatných procesných právach preto nemal byť vynechaný. Jediným dôvodom, prečo nevyužil možnosť zúčastniť sa pojednávania osobne, bola jeho majetková situácia, pretože nechcel zvyšovať náklady spojené s výkonom trestu odňatia slobody a eskortou. Bolo však podľa jeho názoru vhodné, aby súd vykonal jeho vypočutie v zariadení, v ktorom sa v súčasnosti nachádza. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal príjmom matky, ktorá pracuje ako kaderníčka a v zápisnici uviedla, že má minimálnu mzdu, ktorej tvrdenie je v rozpore s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že matka maloletých od r. 2006 podniká, a teda nepoberá mzdu, tobôž minimálnu, ako uviedla súdu do zápisnice. Na základe uvedeného považoval za zrejmé, že súd rozhodol predčasne, bez objektívnych dôkazov a nezákonne. 3. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie otca považuje za nedôvodné. Poukázala na to, že otec maloletých detí je toho času nesporne vo výkone trestu práve za neplnenie si vyživovacej povinnosti voči ich maloletým deťom, pričom na nej a jej rodine je celá vyživovacia povinnosť a výchova detí. Pokiaľ otec poukazuje na to, že pozastavil živnosť, bolo to z dôvodu nástupu výkonu trestu. Vyslovila názor, že súd má v prvom rade chrániť deti, ich potreby a tým, že ich otec hral hazardné hry, požíval alkohol a uzatváral rôzne pôžičky, toto užíval pre seba s tým, že keď má deti, mal povinnosť ich aj živiť. O deti nejavil do nástupu na výkon trestu žiadny záujem, hoci žijú v jednej dedine, cestoval po zahraničí a z rôznych vyjadrení sa dopočula, že otec sa vyjadril tak, že sa nikdy tak dobre nemal. Otec detí je zdravý, no tak ako počas ich spolužitia, ani toho času sa mu pracovať nechce. Od poslednej úpravy uplynuli dva roky, nároky detí sú ďaleko vyššie, deti by mali dôvod na zvýšenie výživného, no nakoľko má vedomosť, že otec je vo výkone trestu, návrh na zvýšenie výživného nepodala. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 6. Predovšetkým sa zaoberal tým, či postupom súdu prvej inštancie nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom, ako to otec namietal vo svojom odvolaní. 7. Účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (§ 48 ods. 1 Ústavy SR). Nie je však vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka; je však vždy povinný poskytnúť mu možnosť, aby na pojednávaní bol prítomný. Ust. § 33 ods. 2 CMP (§ 115 ods. 1 O.s.p., účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) totiž ukladá súdu, aby na nariadenie pojednávania predvolal účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; a potom je len na účastníkovi, či svoje právo využije. Podľa § 31 CMP (§ 101 ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) totiž súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. 8. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletých detí bol na pojednávanie súdu prvej inštancie, konané dňa 17.02.2016, riadne a včas predvolaný prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody; predvolanie prevzal do vlastných rúk dňa 03.02.2016. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.02.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom z poučenia, podpísaného otcom vyplýva, že výslovne prehlásil, že netrvá na osobnej účasti na pojednávaní. Nežiadal o odročenie pojednávanie, ani o vypočutie. 9. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie dal možnosť otcovi maloletých zúčastniť sa vytýčeného termínu pojednávania, pričom otec sa tejto možnosti výslovne vzdal. Pokiaľ za takejto situácie potom súd prvej inštancie rozhodol vec v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 31 CMP (§ 101 ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), neporušil zákon a otec nemôže vytýkať súdu prvej inštancie, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Otec totiž tým, že sa vzdal svojej účasti na pojednávaní a zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania, vzdal sa aj možnosti vyjadriť sa k dokazovaniu vykonanému na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie bola otcovi maloletých odňatá možnosť konať pred súdom. 10. Preto odvolanie otca v tomto smere odvolací súd nepovažoval za nedôvodné. 11. Preskúmaním ďalej odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj vo veci samej. 12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. 13. Za kvalifikovanú zmenu pomerov sa považuje taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu prvšej úpravy výživného. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). 14. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená ich mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. 15. Podľa záverov aplikačnej praxe sa má v zmysle potencionality posudzovať prípadný výkon trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy, keď sa vychádza z toho, že práve výkon trestu z tohto dôvodu by nemal byť pre páchateľa výhodou, a preto pri kvalifikácii treba vychádzať z možných zárobkov. 16. V predmetnej veci bolo z vykonaného dokazovania zistené, že otec detí pracoval ako živnostník a svoju živnosť pozastavil až 10.03.2015 (na obdobie do 10.03.2018), t. j. po vydaní rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/132/2014-78 zo dňa 15.01.2015, ktorým bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý v súčasnej dobe vykonáva. Z obsahu spisu, ako aj z odvolania otca pritom vyplýva, že zo svojej živnosti dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 600 eur mesačne, t. j. v rovnakej výške ako v čase, keď bola schválená dohoda rodičov v konaní, vedenom na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. 3P/37/2014, kde sa otec zaviazal platiť výživné na mal. F. vo výške 140 eur mesačne a na mal. R. vo výške 110 eur mesačne. 17. Vychádzajúc z princípu potencionality príjmov možno potom konštatovať, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko v prípade, že by otec nebol nastúpil výkon trestu odňatia slobody pre zanedbanie povinnej výživy, bol by dosahoval rovnaký príjem ako pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody a v rovnakej výške ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Tak ako bolo uvedené vyššie, prípadný výkon trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy nemôže byť pre páchateľa výhodou, a preto nemožno prihliadať k tomu, že otec detí v súčasnej dobe nedosahuje vo výkone trestu odňatia slobody príjem v takej výške ako dosahoval pred jeho nástupom. Je nepochybné, že otec si svoju súčasnú situáciu zavinil sám úmyselnou trestnou činnosťou, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy napriek tomu, že už v r. 2008 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol 16.06.2011 premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol 30.11.2011 podmienečne prepustený. Je tak zrejmé, že súčasná situácia otca nemôže byť na ťarchu plnenia si zákonnej povinnosti voči svojim maloletým deťom. 18. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, považoval odvolací súd za správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).