Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716202720 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716202720.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky I., zastúpenej M. proti A., zastúpeného M., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom - A. G., nar. XX.XX.XXXX , G. G., nar. XX.XX.XXXX a O. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. N., na odvolanie A. G. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01. júna 2016, č.k. 7P/25/2016-50, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd svojím rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol, mal. A., mal. G. a mal. O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. A. po 100 Eur, na mal. G. po 80 Eur a na mal. O. po 70 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých. Súčasne A. G. uložil povinnosť nahradiť I. G. trovy konania 268,45 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet jej zástupkyne, zaplatiť na účet tamojšieho súdu titulom trov konania preddavkovaných štátom sumu 1,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a na účet Z., IČO XX XXX XXX, so sídlom A. titulom súdneho poplatku zaplatiť sumu 66 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd konštatoval, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ich manželstva sa narodilo sedem detí, z ktorých tri sú maloleté - A., G., O.. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je prakticky od uzavretia neusporiadané a pre stratu dôvery a akejkoľvek citovej náklonnosti navrhovateľky vo vzťahu k manželovi neexistuje ani predpoklad ich vzájomného zmierenia. Príčinu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi okresný súd zistil v nadmernom požívaní alkoholických nápojov zo strany manžela, ktorý pod ich vplyvom sa správa agresívne nielen voči navrhovateľke, ale aj vo vzťahu k ich piatim deťom, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Manžel v priebehu konania deklaroval, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, pretože má záujem na obnovení spolužitia s navrhovateľkou (manželkou), v tomto smere žiadne úsilie nevyvinul, naopak aj naďalej v nadmernej miere konzumuje alkoholické nápoje, čo vo svojej výpovedi potvrdila nielen navrhovateľka, ale aj dospelé deti účastníkov U. a M., ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na uvedené okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol a súčasne upravil ich práva a povinnosti k mal. deťom A., G. a O. na čas po rozvode tak, že deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará a svojou doterajšou starostlivosťou dáva záruku tomu, že aj v budúcnosti bude riadne zabezpečovať ich zdravý telesný a duševný vývoj. Otca maloletých detí súčasne zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na mal. A. sumou 100 Eur, na výživu mal. G. po 80 Eur a na výživu mal. O. po 70 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Pri určení výšky výživného okresný súd zohľadnil jednak odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú žiakmi základnej školy, ako aj príjmové pomery rodičov, z ktorých matka je poberateľkou opatrovateľského príspevku mesačne len vo výške 270,32 Eur, otec detí u svojho súčasného zamestnávateľa bude dosahovať zárobok mesačne vo výške cca 600 Eur netto. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 62 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., a nakoľko rozvrat manželstva účastníkov spôsobil svojím neprispôsobivým správaním výlučne manžel, prihliadajúc tiež na súčasnú finančnú situáciu navrhovateľky, uložil A. G. (manželovi) povinnosť nahradiť navrhovateľke vzniknuté trovy v celkovej výške 268,48 Eur, ktoré trovy podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavujú trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci á 66 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť zástupkyne navrhovateľky na pojednávaniach dňa 03.05.2016 a 01.06.2016), 3 x režijný paušál á 8,58 Eur a 20 % DPH zo sumy 223,74 Eur. Navrhovateľka bola súdnom v konaní, vzhľadom na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery oslobodená od súdnych poplatkov, preto súd v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal manžela k povinnosti zaplatiť na účet Z., so sídlom A. sumu 66 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal manžela k povinnosti zaplatiť na účet tamojšieho súdu sumu 1,12 Eur, ktorá predstavuje svedočné vyplatené v konaní vypočutej svedkyne U. G. zo štátnych prostriedkov, teda trovy konania preddavkované štátom. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie A. G. (manžel) a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že manželstvo účastníkov je od jeho uzavretia neusporiadané a neexistuje predpoklad vzájomného zmierenia, ani so záverom súdu prvej inštancie, že príčinou rozvratu manželstva je jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Uviedol, že s manželkou žije v domácnosti viac ako 23 rokov, a pokiaľ by manželstvo nebolo funkčné, podala by návrh na rozvod manželstva oveľa skôr a nemali by ďalšie deti a spoločné plány týkajúce sa bývania. Deklaroval, že manželku má stále rád, pričom pripustil, že v súčasnosti prežívajú v manželstve zlé obdobie, a to od straty jeho zamestnania v roku 2001. Poprel, že by manželku alebo maloleté deti fyzicky napádal, prípadne obmedzoval spôsobom uvedeným v návrhu na rozvod manželstva. Potvrdil, že dochádza k nezhodám medzi dospelými deťmi, predovšetkým synom M. a ním, pretože ho títo nerešpektujú. Pokiaľ ide o tvrdenie ohľadom ním nadmerného požívania alkoholu, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko alkohol pije len príležitostne pri práci na poli alebo na stavbe, má finančné problémy a nemá prostriedky na kúpu alkoholu. Výpovede plnoletých detí U. a M. považoval za tendenčné, ich výpoveď ho hlboko ranila, nakoľko vždy robil všetko pre to, aby rodine nič nechýbalo. S rozvodom manželstva nesúhlasil, nakoľko je najmä v záujme mal. detí zachovanie kompletnej rodiny, mal za to, že manželské spolužitie je možné obnoviť. Nesúhlasil s určením výšky výživného pre maloleté deti a vytýkal súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal výškou mesačných životných nákladov mal. detí, ani tým, či matka preukázala výšku mesačných nákladov maloletých detí, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v súdom stanovenej výške. Pokiaľ matka tvrdí, že mal. A. si vyžaduje celodennú starostlivosť, toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko došlo k výraznému zlepšeniu jeho zdravotného stavu, nie je odkázaný na celodennú starostlivosť, v mnohých činnostiach je samostatný a pohyblivý, ktorou skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Pokiaľ matka tvrdila, že má príjem z výpomoci tretím osobám na poli a na stavbách, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko túto činnosť vykonáva bezodplatne a príjem z nej nemá. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou, ktorá mu bola uložená, vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol o oslobodení navrhovateľky od platenia súdnych poplatkov a nezohľadnil fakt, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, súpisné číslo XXX, zapísané na LV č. XXX, k.ú. C. O. a bezpodielovou spoluvlastníčkou 2-izbového bytu v k.ú. C. a taktiež to, že berie na seba neprimerané majetkové riziká, keď je ručiteľkou najstaršiemu synovi M. pri úvere na kúpu auta. Vyjadril presvedčenie, že plnoletý syn M. je povinný prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Navrhovateľka má príjem vo výške 77,50 Eur ako rodinné prídavky a daňový bonus 90 Eur na maloleté deti. Vytýkal tiež súdu prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania, keď v časti konania o úprave pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode ide o konanie, ktoré možno začať bez návrhu a o trovách konania malo byť rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V prípade, že súd neprijme jeho právne argumenty a manželstvo účastníkov rozvedie, domáha sa určenia výživného pre mal. A. vo výške 50 Eur mesačne, mal. G. 50 Eur mesačne a mal. O. vo výške 50 Eur mesačne. 3. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že jej tvrdenia z návrhu na rozvod manželstva potvrdili okrem plnoletých detí M. a U., ktorých vierohodnosť odvolateľ spochybnil, i maloleté deti A., G. a O. pri výsluchu kolíznej opatrovníčky a sám odvolateľ potvrdil, že aj deň pred pojednávaním prišiel domov pod vplyvom alkoholu. Odvolateľ ani po vynesení rozsudku nezmenil svoje správanie, pravidelne sa opíja a ona s deťmi sa musia pred ním zamykať, nakoľko nevedia, či a v akom stave príde. Zdôraznila, že všetci predchádzajúci zamestnávatelia odvolateľa prepustili z dôvodu požívania alkoholických nápojov na pracovisku, tento vlastnou vinou prišiel o prácu, ktorá bola finančne omnoho lepšie hodnotená. K argumentu odvolateľa, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, súpisné číslo XXX, k.ú C. O., uviedla, že sa jedná o drevenicu bez vody, ktorá bola pôvodným humnom, a pokiaľ by sa jednalo o rodinný dom celoročne obývateľný, odsťahovala by sa tam i s maloletými deťmi. V súčasnosti ho využíva len v lete na rekreačné účely. I do uvedeného domu odvolateľ niekoľkokrát prišiel pod vplyvom alkoholu a snažil sa robiť „poriadky“. Poprela tvrdenie odvolateľa, že ručila synovi M. pri kúpe auta, syn si kúpil staršie auto, žiadnym spôsobom na tejto kúpe neparticipovala. K trovám právneho zastúpenia uviedla, že na rozvrate manželstva má vinu výlučne odvolateľ a jeho chovanie ju donútilo podať návrh na rozvod manželstva. 4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že správanie odvolateľa sa nezmenilo ani po rozhodnutí súdu, ohrozuje zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletých detí, podľa vyjadrení matky otec pokračuje v požívaní alkoholických nápojov, medzi rodičmi dochádza k hádkam, čo veľmi zle znášajú maloleté deti. 5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. V danej veci súd prvej inštancie na návrh I. G. (manželky) rozhodol o rozvode manželstva účastníkov, upravil pomery manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode a súčasne rozhodol o poplatkovej povinnosti, o trovách konania a trovách konania preddavkovaných štátom. 7. A. G. (manžel) podaným odvolaním napadol všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie. 8. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom v zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine je vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý bráni tomu, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine). Nemôže sa jednať o akýkoľvek krátkodobý, prechodný rozvrat medzi manželmi, ale rozvrat musí vykazovať také znaky, ako je jeho hĺbka, intenzita a trvalosť. Najmä musí ísť o stav rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý vážne narušuje ich vzájomné spolužitie, má určitú intenzitu a svoje časové trvanie. Znamená to, že vytvára takú situáciu, v ktorej manželstvo nemôže plniť svoje základné funkcie, ktorými sú funkcia biologická, výchovná, ekonomická, funkcia vzájomnej podpory a pomoci. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok manželského spolužitia, či sa jedná len o bežné nezhody, ktoré nebránia tomu, aby si manželstvo plnilo svoje základné funkcie. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat javí ako nenapraviteľný stav, t. j. bez reálnych predpokladov na obnovenie spolužitia manželov a všetkých funkcií manželstva. Pre posúdenie rozvratu manželstva je teda právne významné zaoberať sa tým, či je reálny predpoklad zlepšenia vzájomných manželských vzťahov, teda, či možno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 9. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je dlhodobo, prakticky od jeho uzavretia, neusporiadané a pre stratu dôvery a akejkoľvek citovej náklonnosti navrhovateľky vo vzťahu k manželovi neexistuje ani predpoklad ich vzájomného zmierenia. Vážny rozvrat v manželstve účastníkov potvrdili plnoleté deti účastníkov M. a U., ale i pri výsluchu kolíznym opatrovníkom všetky tri maloleté deti A., G. i O.. V konečnom dôsledku narušenie vzájomných vzťahov minimálne od roku 2001 potvrdil i A. G.. Napriek tomu videl nádej na obnovenie manželského spolužitia a stav v manželstve nepovažoval za trvalý. 10. Z obsahu spisu vyplýva , že od podania návrhu na rozvod manželstva žiadna pozitívna zmena vo vzťahu účastníkov nenastala, naopak, ich vzťahy sa ešte viac narušili, manžel naďalej požíva alkoholické nápoje (opil sa i deň pred pojednávaním v danej veci konanom dňa 03.05.2016), ktorú skutočnosť potvrdili svedkovia vypočutí v danej veci i kolízny opatrovník maloletých detí (na základe pohovoru s maloletými deťmi). Navrhovateľka deklaruje, že k zmene správania sa manžela nedošlo ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, pravidelne sa opíja, ona sa s deťmi musí pred ním zamykať, preto na rozvode manželstva trvá. 11. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, po preskúmaní podaného odvolania a vyjadrenia k odvolaniu i stanoviska kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no bezpodmienečne netrvá na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním ustanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Je bez pochybností preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to i s prihliadnutím na nemenný postoj navrhovateľky, ako i skutočnosť, že manžel ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ani po jeho rozhodnutí svoje správanie voči navrhovateľke a deťom pochádzajúcim z ich manželstva nezmenil, naďalej požíva alkoholické nápoje. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, pričom príčinou vzniku a prehlbovania vážneho rozvratu manželstva bolo správanie sa manžela, ktorý počas trvania manželstva požíval v nadmernej miere alkoholické nápoje a následne sa hrubo správal nielen voči navrhovateľke, ale i deťom, plnoletým i maloletým, pochádzajúcim z ich manželstva. V dôsledku uvedeného vznikla medzi účastníkmi situácia, v ktorej si manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom podporu a pomoc a spoločne sa podieľajú na výchove maloletých detí. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci, ani funkciu výchovnú. Navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia odmieta. 12. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, uvádzané A. G. v jeho odvolaní, nie sú z právneho hľadiska v danej veci významné, nakoľko § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci bolo preukázané. 13. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva ako vecne správny potvrdil. 14. Podľa § 113 ods. 1 O.s.p.( účinného do 30.06.2016) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (od 01.07.2016 § 100 CMP). 15. Odvolateľ vo svojom podaní síce spochybnil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode, žiadne argumenty, týkajúce sa vhodnosti iného východného prostredia, resp. nedostatkov v starostlivosti matky o maloleté deti neuviedol, tieto neboli zistené ani z obsahu spisu. Nebol ani podaný otcom odvolací návrh v súvislosti so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, prípadne striedavej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne zverenia mal. A., mal. G. a mal. O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, za vecne správny, nakoľko matka sa o deti doposiaľ riadne stará, zabezpečuje ich zdravý telesný a duševný vývoj, neboli zistené žiadne výhrady k jej starostlivosti. 16. Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany A. G. (otca), ktorý je povinný prispievať na výživu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov na čas po rozvode manželstva, odvolací súd vychádzal zo základných kritérií pri určovaní výživného, ktorými sú predovšetkým odôvodnené potreby detí, ako aj možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov, pričom deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 Zákona o rodine). Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Citovaná úprava vyživovacej povinnosti vychádza zo zásady, že výživu detí majú zabezpečiť rodičia, pričom sa jedná o ich prvoradú povinnosť. Rodičia však majú povinnosť zabezpečiť nielen výživu, ale aj ďalšie potreby súvisiace so vzdelávaním a prípravou maloletých detí na ich budúce povolanie. Ide o osobne, ako aj časovo nezastupiteľnú povinnosť. Platiť výživné je nevyhnutné v čase, keď to vyžadujú odôvodnené potreby dieťaťa, pretože inak by to malo za následok ohrozenie jeho zdravého vývinu. 18. Súd prvej inštancie stanovil výživné zo strany otca pre mal. A. vo výške 100 Eur mesačne, pre mal. G. vo výške 80 Eur mesačne a pre mal. O. 70 Eur mesačne. Vychádzal z príjmu matky vo výške 270,32 Eur - opatrovateľského príspevku a zárobku otca vo výške cca 600 Eur mesačne netto. 19. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že v danej veci je výška výživného určovaná do budúcnosti, t. j. od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov, považoval uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí vo výške stanovenej rozhodnutím súdu prvej inštancie za správne. S prihliadnutím ku skutočnosti, že mal. A. je žiakom X. ročníka základnej školy, má zdravotné problémy, mal. G. je žiačkou X. ročníka základnej školy a mal. O. žiačkou X. ročníka základnej školy, odvolací súd považoval výšku výživného, určenú pre maloleté deti zo strany otca, za primeranú jeho možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom, ako i odôvodneným (všeobecne známym) potrebám maloletých detí v súvislosti s návštevou základnej školy, ich veku a zdravotného stavu. Stanovenie nižšieho výživného v zmysle návrhu otca (50 Eur na každé dieťa) by malo za následok ohrozenie zabezpečenia základných životných potrieb maloletých detí, nakoľko matka môže svoju vyživovaciu povinnosť, vzhľadom na výšku jej príjmu, plniť výlučne svojou osobnou starostlivosťou. Nie je možné ponechať prevažne na matku, aby uspokojovala všetky potreby maloletých detí, nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale i po finančnej stránke. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie o výške výživného za vecne správny. 20. K námietke A. G., ohľadne rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, odvolací súd udáva, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania v celom rozsahu stotožňuje, vrátane odôvodnenia tohto výroku, ktoré považuje za správne (§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ sa otec domáhal v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania aplikácie ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a dôvodil, že súd mal použiť citované zákonné ustanovenie, nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje, nakoľko Občiansky súdny poriadok (do 30.06.2016), podľa ktorého posudzoval odvolací súd správnosť výroku o trovách konania, má osobité ustanovenie o trovách konania o rozvod manželstva § 144 O.s.p., ktoré súd prvej inštancie na danú vec správne aplikoval. Rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v danej veci nebolo možné, nakoľko konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode je len konaním spojeným s konaním o rozvod manželstva (§ 113 O.s.p.). 21. Správny bol i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti odvolateľa v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a výrok o trovách konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p., s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na správne odôvodnenie týchto výrokov rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Záverom udáva, že odvolateľ síce v podanom odvolaní tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie namietal, žiadne dôvody svojho odvolania však vo svojom podaní neuviedol. 22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 24. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného, alebo zadržaného maloletého prevziať.