Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010058 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811010058.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému G. X., nar. XX.X.XXXX v I. nad O., bytom O., V. XX/X, pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. k § 188 ods. 1 Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. januára 2016, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/15/2011 zo dňa 5. mája 2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/15/2011 zo dňa 5. mája 2014 bol obžalovaný G. X. spolu s už uvedeným rozsudkom právoplatne odsúdeným P. U. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák, k § 188 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22.07.2010 okolo 02:00 hod. v Handlovej, okres Prievidza, na X. ceste sa obžalovaní vopred dohodli, že prepadnú podnapilých chodcov, po čom obžalovaný P. U. strhol na zem A. G., prikázal mu, aby zostal ticho ležať a nesnažil sa pomôcť poškodenej T. J., ku ktorej pribehol obžalovaný G. X., snažil sa jej strhnúť z ľavého pleca kabelku, poškodená sa bránila, napriek tomu obžalovaný G. X. prekonal jej odpor a vytrhol jej kabelku z rúk, následne z krku strhol zlatú retiazku, po čom obaja obžalovaní z miesta činu ušli a poškodenej T. J. odcudzením vecí spôsobili škodu 850 eur a v bode 2) obžalovaný G. X. uznaný vinným z pokusu krádeže podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 03.12.2011 v čase okolo 19:30 hod. v Handlovej, v lokalite O. námestie, banícka kolónia, na parcele č. A. XXXX/X V k. ú. O., pílil na zemi už spílený konár brezy s cieľom, že si tento napíli na menšie kusy a zoberie domov na kúrenie, pričom si nato doniesol aj ručnú pílku a 2 sekery, následne bol pristihnutý hliadkou OO PZ Handlová v čase okolo 19:45 hodine, pričom dokonaním skutku by spôsobil vlastníkovi dreva Mesto Handlová, Z. baníkov č. 7, XXX XX O. škodu odcudzením vo výške 3,10 eura, napriek tomu, že bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok Obvodného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, Prievidza pod č. konania ObU-PD-OVVS-2011/02583-2 zo dňa 12.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.09.2011, uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 372/1990 Zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená sankcia - pokarhanie. Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. boli obžalovaní G. X. a P. U. zaviazaní k povinnosti uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenej T. J. škodu 850 €. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode písomných dôvodov odvolania obhajca poukázal na podstatný obsah napadnutého rozsudku, na to, že obžalovaný vykonal vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.zák. ohľadne skutku pod bodom 2), ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Tr.zák. prijal a na to, že obžalovaný sa ku skutku pod bodom 1) vyjadril podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., že je nevinný. Podľa názoru obhajoby ohľadne skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku okresný súd nezistil jednoznačne všetky okolnosti prípadu, ktoré by preukazovali jeho spáchanie spôsobom ako uvádza obžaloba. Závery okresného súdu sú ovplyvnené predovšetkým výpoveďami svedkov, podozrivých zo spáchania skutku a výpoveďami poškodených, ktorí svojimi výpoveďami o skreslených, nejasných a nepravdivých skutočnostiach ovplyvnili názor okresného súdu. Rozpory vo svedeckých výpovediach, ktoré sú v značnom protirečení so skutočnosťou, okresný súd neodstránil ani dostatočne a tieto výpovede vyhodnotil v neprospech obžalovaného, pričom obžalovaným uvádzané skutočnosti bral do úvahy len ako nedôveryhodné a účelové. Obhajca poukázal na to, že obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal okolnosti prípadu jemu známe, vysvetlil rozpory oproti svojej výpovedi z prípravného konania a uviedol i dôvody, pre ktoré k ním došlo. Výpovede svedkov a poškodených sú plné rozporov, sú protirečivé a okresný súd v niektorých prípadoch ako dôveryhodnejšie hodnotí výpovede z prípravného konania, iné z hlavného pojednávania. Podľa názoru obhajoby, okresný súd pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov sa neriadil zásadou „in dubio pro reo“. Samotné dokazovanie pred okresným súdom nebolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre riadne zistenie skutkového stavu, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr.por., v dôsledku čoho je aj predčasný záver okresného súdu o vine obžalovaného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. Preto za daného stavu z dokazovania, vykonaného na hlavnom pojednávaní, nie je možné jednoznačne ustáliť, že konanie obžalovaného, ktorého sa mal dopustiť spôsobom popísaným v obžalobe z hľadiska trestno-právneho formálneho, ako aj materiálneho, naplnilo zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. Obhajoba navrhla, aby odvolací súd na podklade tohto odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, týkajúceho sa osoby obžalovaného, proti ktorým podáva odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Preto obhajoba tvrdí, že napadnutý rozsudok trpí chybami pre nejasnosť jeho skutkových zistení, ako aj pre to, že okresný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, tieto nedostatky nie je možné v ďalšom konaní odstrániť a je toho názoru, že odvolací súd má sám rozhodnúť rozsudkom. Keďže sú dané pochybnosti o správnosti doterajších skutkových zistení a na objasnenie veci treba vykonať ďalšie dôkazy, obhajca navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozsudkom rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného osobitne písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. z dôvodu, že považuje odvolaním napadnuté výroky rozsudku okresného súdu za správne a zákonné. Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Na základe preskúmania správnosti postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obžalovaného, uvedenej v podanom odvolaní. Z vyššie citovaného obsahu odvolania obžalovaného nepochybne vyplýva, že obžalovaný v podanom odvolaní namietal správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por., keď vytýkal okresnému súdu, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal podľa názoru obžalovaného správne dospieť k záveru, že pravdivá je výpoveď obžalovaného. Odvolací súd k obžalovaným namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd svoj záver o preukázaní, že sa skutok pod bodom 1) napadnutého rozsudku stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu, odôvodnil nasledovne: „... čo sa týka skutku pod bodom 1 tohto rozsudku na základe dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a ktoré tvoria súhrn priamych a nepriamych dôkazov je možné konštatovať, že tieto dôkazy dostatočne usvedčujú obžalovaných X. a U. zo spáchania trestnej činnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku. Treba uviesť, že takýto záver je možno urobiť aj napriek tomu, že či už v priebehu prípravného konania alebo na hlavnom pojednávaní nielen obaja obžalovaní, ale aj poškodená J. a svedok G. čiastočne menili svoje výpovede. V prípade obžalovaných považuje súd zmenu výpovedí za účelové, vedené snahou (v prípade obžalovaného X.) zbaviť sa trestnej zodpovednosti, prípadne zmierniť trestnú zodpovednosť (v prípade obžalovaného U.). V prípade obžalovaného U. treba uviesť, že tento nepopieral, že by sa podieľal na prepadnutí poškodenej a G., tvrdil len, že fyzicky G. nenapadol. Tento obžalovaný svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní zároveň usvedčuje obžalovaného X.. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že bezprostredne po skutku, tento mal pri sebe kabelku a retiazku poškodenej. V súvislosti s tvrdením obžalovaného X., že on sa nenachádzal na mieste skutku a naopak to bol obžalovaný U., ktorý mal veci poškodenej bezprostredne po skutku, treba poukázať na tú skutočnosť, že táto jeho obrana je v rozpore z jeho výpoveďami v prípravnom konaní, kde tvrdil, že na útoku na poškodenú sa podieľal tak, že jej z krku strhol retiazku. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní považuje súd z dôvodov, ktoré uviedol vyššie, za účelovú. Oboch obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje najmä svedok G., ktorý v závere výpovede, ktorá bola podľa § 88 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná na hlavnom pojednávaní potvrdil, že kabelku a retiazku odcudzila poškodenej jedna a tá istá osoba. Súd v rámci rozhodovania o vine v súvislosti so skutkom pod bodom 1 tohto rozsudku si dôsledne vyhodnotil výpoveď poškodenej J. na hlavnom pojednávaní a tiež jej výpovede v prípravnom konaní a pri konfrontácii. Jedná sa o často dosť protirečivé výpovede, treba však uviesť, že aj keď dosť často výpovede menila, v zásade nikdy nezmenila svoje tvrdenia ohľadne toho, že na ňu a G. útočili obaja obžalovaní. Pri hodnotení výpovede na hlavnom pojednávaní súd musel v prípade nielen poškodenej, ale aj výpovede G. prihliadať na tú skutočnosť, že skutok sa stal v roku 2010, čo je dosť dlhý časový odstup a tiež skutočnosť, že obaja, aj podľa vlastného vyjadrenia boli dosť pod vplyvom alkoholu. Preto za vieryhodnejšie, považuje ich výpovede v prípravnom konaní. V prípade ďalších svedkov prítomných na mieste skutku, pri hodnotení vieryhodnosti ich výpovedí treba poukázať aj na tú skutočnosť, že sa jednalo o osoby prítomné pri závažnom trestnom čine lúpeže a z tohto pohľadu súd hodnotil aj výpovede svedkov V., D. B.. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam podľa názoru súdu na základe vykonaného dokazovania je možné ustáliť záver, že skutok pod bodom 1 rozsudku spáchali obžalovaní X. a U., tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.“ Pokiaľ ide obhajobou namietané vyššie citované hodnotenie vykonaných dôkazov, na obsah ktorých okresný súd podrobne tiež poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci dospel k záveru, že okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Ako vyplýva z vyššie citovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd podrobne vysvetlil, z ktorých dôkazov, ktoré hodnotil jednotlivo ako aj navzájom, ustálil skutkový stav veci pod bodom 1) napadnutého rozsudku, pričom neopomenul vyporiadať sa s rozdielmi v obsahu vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obhajoby v odvolaní, podľa ktorej argumentácie mal okresný súd účelovo vyberať výlučne dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného, keďže z vyššie citovaného obsahu napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že okresný súd dôsledne prihliadal len na obsah dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ okresný súd v súvislosti s hodnotením dôkazov poukázal aj na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v kontexte vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov išlo len o jeden z argumentov, prečo okresný súd neuveril výpovedi obžalovaného vykonanej na hlavnom pojednávaní pred konfrontáciou obžalovaného s obsahom jeho výpovede z prípravného konania. Odvolací súd sa stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu, podľa ktorého rozpory vo výpovediach spolupáchateľa a vypočutých svedkov neboli tak závažné, že by za použitia zásady v pochybnostiach prospech obvineného vylučovali správnosť záveru o spáchaní skutku pod bodom 1) obžalovaným G. X.. Obsah výpovedí vypočutých osôb nad všetku pochybnosť svedčí o tom, že k prepadnutiu poškodených nepochybne došlo spôsobom uvedeným v skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku a úlohou okresného súdu bolo z vykonaných dôkazov ustáliť, kto bol páchateľom a ako sa ten ktorý páchateľ podieľal na spáchaní tohto skutku. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne vyhodnotil obsah výpovedí vypočutých osôb, keď s poukazom na vyššie citované úvahy na základe výpovede svedka G., ktorá bola v úplnom súlade s výpoveďami ostatných svedkov, mal vyvrátenú pravdivosť výpovede obžalovaného X. na hlavnom pojednávaní. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky obhajoby, podľa ktorých by mal napadnutý rozsudok trpieť chybami pre nejasnosť jeho skutkových zistení a pre nesprávnu aplikáciu zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu na základe správne zisteného skutkového stavu veci skutok pod bodom 1) napadnutého rozsudku tiež správne právne posúdil ako zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák, k § 188 ods. 1 Tr.zák., správnosť ktorej právnej kvalifikácie skutku pre prípad preukázania spáchania skutku obžalovaný v odvolaní nenamietal. Keďže odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na základe odvolania obžalovaného nezistil dôvod na zrušenie výroku napadnutého rozsudku o vine obžalovaného, v zmysle § 317 ods. 1, 2 Tr.por., preskúmal aj nadväzujúce výroky o treste a náhrade škody z hľadiska prípadných chýb v zmysle § 371 ods. 1 Tr.por., keďže odvolaním obžalovaného neboli osobitne vytýkané chyby výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste a náhrade škody. Z hľadiska preskúmavania výrokov napadnutého rozsudku, nadväzujúcich na správny výrok o vine obžalovaného, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr.por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné. Na základe preskúmania výrokov napadnutého rozsudku nadväzujúcich na správny a zákonný výrok o vine obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr.por. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolania zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.