Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/55/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010091 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811010091.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému J.. H. X., nar. XX.X.XXXX v S. N., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Tr.zák. č. 140/1961 Zb., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 19.1.2015, sp. zn. 3T/29/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.5.2016 v Trenčíne, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.1.2015, sp. zn. 3T/29/2011 bol obžalovaný J.. H. X. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp.zn. 2Pv 48/2005 zo dňa 11.2.2011, pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení Zákona číslo 403/2004 Z.z., na tom skutkovom základe, že dňa 24. marca 2004 asi od 13.00 hodiny do 15.40 hodiny na gynekologickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Bojnice, počas hospitalizácie rodičky G. K. ako ošetrujúci lekár včas neukončil tehotnosť rodičky pri príznakoch ťažkej hypoxie plodu (nedostatočné zásobenie plodu kyslíkom) a včas nevykonal cisársky rez, v dôsledku čoho došlo k ťažkému poškodeniu centrálnej nervovej sústavy plodu a následnému multiorgánovému zlyhávaniu, ktoré viedlo k smrti novorodenca dňa 21. mája 2004 o 18.00 hodine. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadla odvolaním prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedla, že podľa jej názoru okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a na vykonané dôkazy neprihliadol vo vzájomných súvislostiach. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal najmä so závermi znaleckého posudku, ktorý vypracoval MUDr. Vladimír Kraus, CSc. v súvislosti s následne podaným znaleckým posudkom vypracovaným znaleckým inštitútom. Z týchto znaleckých posudkov vyplýva, že u plodu došlo k hypoxii, následkom ktorej bola až smrť novorodenca, pričom je zrejmé, že hypoxia trvala dosť dlhú dobu. Osobou zodpovednou za priebeh pôrodu bol jednoznačne obžalovaný J.. H. X., ktorý ako pôrodník bol povinný sledovať všetky zmeny týkajúce sa plodu, avšak skutočnosť, že dochádza k hypoxii nezistil včas, následkom čoho sa dieťa narodilo s viacerými poškodeniami. Obžalovaný nedostatočne sledoval plod, jeho ozvy a výsledky CTG záznamov a do 20 minút od zistenia, že dochádza k hypoxii plodu, graviditu neukončil. Podľa znaleckého posudku hypoxia dokonca trvala až 120 minút. V uvedenom prokurátorka vidí porušenie dôležitej povinnosti, ktorá mu vyplývala z jeho povolania. Neexistuje žiadna iná osoba zodpovedná za poškodenie centrálnej nervovej sústavy plodu a následne multiorgánové zlyhanie vedúce k smrti novorodenca. V danom prípade obžalovaný mal k dispozícii prístroje na posúdenie prípadnej hypoxie plodu, avšak obžalovaný, ktorý mal po jej zistení urýchlene ukončiť graviditu, tak nepostupoval a porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania. Prokurátorka poukázala na záznamy z CTG vyšetrení, ktoré sú súčasťou znaleckých posudkov a tieto sú jednoznačne usvedčujúcim dôkazom. Tieto preukazujú, že obžalovaný mal vedieť o stave plodu a ak o tom nevedel, tak iba z dôvodu, že nepostupoval ako pôrodník s potrebnou mierou starostlivosti. Podľa zabezpečených dôkazov o 15.00 hod. bolo už zrejmé, že u plodu došlo k hypoxii, no obžalovaný napriek tomu pôrod neukončil cisárskym rezom, príprava ktorého podľa výpovede znalca MUDr. Krausa trvá maximálne 5 minút . Súčasne prokurátorka poukázala na skutočnosť, že okresný súd nevypočul svedkyňu D. X.-X., ktorá odmietla vo veci vypovedať podľa § 130 ods.2 Tr.por., aby si neprivodila trestné stíhanie. Takýto postup okresného súdu prokurátorka nepovažuje za správny, nakoľko už nemôže byť trestne stíhaná za skutok vo vzťahu ku ktorému má vypovedať, pretože za predmetný skutok majúci priamy vzťah k prejednávanej veci bolo voči nej uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp.zn. 2Pv/48/2005 zo dňa 4.8.2010 podľa § 215 ods.1 písm.c) Tr.por. právoplatne zastavené trestné stíhanie a je teda povinná vypovedať ako svedkyňa. Poukázala pritom na predchádzajúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/68/2012 zo dňa 9.4.2013. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 321 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu s tým, že po dostatočne prevedenom dokazovaní súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa dopustil skutku, pre ktorý je stíhaný, no na rozdiel od okresného súdu je tiež názoru, že v konaní nebolo preukázané, že sa vôbec skutok stal, teda že nebolo preukázané, že by došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej G. H.. Osobitne poukázal na to, že už na hlavnom pojednávaní prokurátor žiadal, aby obžalovaný bol vzhľadom na výsledky dokazovania spod obžaloby oslobodený. V ďalšej časti svojho pomerne obsiahleho vyjadrenia podrobne poukazuje na to, že prokurátorka svoje odvolanie opiera výlučne o závery znaleckého posudku Ústavu UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta č. 5/2005 zo dňa 10.3.2008 a výpovede znalca MUDr. Krausa. Vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku však obhajoba uvádza, že z trestného spisu je zrejmé, že znalcom chýbala kompletná zdravotná dokumentácia a to najmä podstatný dokument, na základe ktorého by boli schopní zhodnotiť, či došlo alebo nedošlo k pochybeniu a to kardiotokografický záznam (CTG). Z korešpondencie medzi vyšetrovateľom a riaditeľom nemocnice založenej v trestnom spise je zrejmé, že záznamy CTG nemohli byť zaslané, nakoľko sa v zdravotnej dokumentácii nenachádzali. Vyšetrovateľ teda kópiu záznamu na str. 88 a 89 trestného spisu nemohol získať a nezískal od NsP Prievidza. Z celého spisu nevyplýva a ani sám vyšetrovateľ to nevedel uviesť, odkiaľ získal záznam CTG, či táto kópia bola porovnaná s originálom, pričom vyšetrovateľ tiež na hlavnom pojednávaní uviedol, že originál nikdy nemal k dispozícii, nemohol kópiu porovnať a nevie odkiaľ túto kópiu získal. Je teda výrazná pochybnosť o zákonnom spôsobe získania takéhoto dôkazu v zmysle § 119 ods.2 Tr.por. a nie je možné použiť ho ako dôkaz. Pokiaľ sa aj prokurátorka odvoláva na predmetné CTG záznamy s tým, že z neho vychádzal aj znalec doc. MUDr. Kraus CSc., je potrebné podľa názoru obhajoby poukázať na to, že v konaní nebolo preukázané, že sa jedná skutočne o CTG záznam vyhotovený poškodenej A. H. (K.), pričom naviac znalec potvrdil, že znalecký ústav (UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta) neskúmal pri vyhotovovaní znaleckého posudku pravosť CTG záznamu, iba z neho vychádzal. Dokazovaním bolo podľa názoru však nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že záznam, na základe ktorého znalci Ústavu UPJŠ v Košiciach dospeli k záverom uvedeným v ich znaleckom posudku, nie je záznamom, ktorý bol vyhotovený poškodenej G. H. dňa 24.3.2004. Takýto záver je možné vyvodiť jednak zo skutočnosti, že nejde o kontinuálny záznam, nebol vyhotovený na rovnakom prístroji, záznam CTG označený číslami 88 a 89 neobsahuje žiadne identifikačné údaje, dátum a čas a je zjavne odlišný od záznamu na č.l. 83 až 87. Nie je zrejmé, na základe čoho znalci tvrdia, že aj záznam CTG na č.l. 88 a 89 je záznamom z pôrodu poškodenej G. K. v čase od 13.10 do 15.00 hod. dňa 24.3.2004, nakoľko s poukazom na jej výpoveď zo dňa 5.9.2011, ako aj výpoveď D. H. z toho istého dňa na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v čase od 13.00 hod. do odchodu na pôrodnú sálu, teda do 14.30 až do 15.00 hod. poškodená nebola pripojená na žiadny prístroj. Takýto záver nie je možné vyvodiť ani z výpovede svedka J.. S., ktorý vypovedal, že v čase okolo 13.50 hod. dňa 24.3.2004 vykonal zdravotnú prehliadku poškodenej a v prípade, ak by poškodená bola v tom čase monitorovaná na prístroji a zistil by zdravotné problémy, určite by nariadil alebo osobne vykonal úkony, ktoré by si to vyžadovali. Záver znaleckého posudku Lekárskej fakulty UPJŠ, že záznam CTG u poškodenej v čase od 13.00 do 15.00 hod. je kontinuálnym nepretržitým záznamom, je teda zjavne nesprávny, čomu nezodpovedá ani tvrdenie znalca o tom, kedy mala byť poškodená preložená na pôrodnú sálu (12.48 hod.) Pritom sám znalec MUDr. Kraus na pojednávaní uviedol, že čas 120 minút záznamu znalci vypočítali z jeho dĺžky, avšak nevedia či bol vytvorený v čase od 13.00 do 15.00 hod. Prokurátorka v odvolaní sa však vôbec nezaoberala doplneným znaleckým dokazovaním a to posudkom Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 257/2014 zo dňa 31.10.2014. Závery tohto znaleckého posudku jednoznačne vyvrátili závery posudku Ústavu UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta. Tento znalecký posudok spochybňuje aj po medicínskej stránke pravosť záznamu CTG, keď v jeho záveroch je uvedené, že „nie je úplne typické, že by z plne fyziologického záznamu, akým je záznam z listu č. 86, vznikol hneď závažne patologický záznam, ako je na liste č. 87, vylúčiť to s úplnou istotou však tiež nie je možné. Pritom záznam na liste č. 89 je natáčaný na CTG prístroji Helwed Packard, bez označenia rýchlosti posunu papiera a bez označenia dátumu a času snímania. Tento záznam je plne fyziologický a ukazuje plod v dobrej zdravotnej kondícii, bez známok hypoxie plodu. Nie je možné určiť časovú následnosť, ale je nepravdepodobné, že by tento záznam nasledoval po zázname z listu č. 87 a 88. Je možné, že záznamy z listov č. 87 a 88 omylom snímali pulz matky a dieťa nebolo zachytené, to by však znamenalo závažné pochybenie snímajúcej pôrodnej asistentky, ktorá musela sledovať pulz matky na vylúčenie podobného omylu.“ Okrem toho zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že CTG záznamy na listoch č. 82 až 86 nevykazujú známky hypoxie plodu, naopak záznamy z listov č. 87 a 88 vykazujú závažné ohrozenie plodu hypoxiou, znalci sa však nemohli vyjadriť, kedy boli záznamy nasnímané, dokonca nie je možné určiť, či sa jedná o CTG záznam tej istej osoby. Obhajoba je teda toho názoru, že vyjadrenie tejto znaleckej organizácie jednoznačne vyvracajú závery predchádzajúceho znaleckého posudku Lekárskej fakulty UPJŠ. Pritom v závere znalci uvádzajú, že nebola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná príčina úmrtia novorodenca, keďže nebola vykonaná jeho pitva. Pre jej absenciu, nemôžu vylúčiť prítomnosť významnej vývojovej vrodenej chyby, ktorá mohla prispieť a podieľať sa na úmrtí novorodenca. Preto znalecká organizácia v posudku uviedla, že nie je možné jednoznačne preukázať príčinu smrti novorodenca. V súvislosti so znaleckým posudkom UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta, obhajoba naviac poukázala na skutočnosť, že tento znalecký ústav bol v čase vypracovania znaleckého posudku zapísaný v zozname znalcov, avšak nemal uhradené poistenie zodpovednosti za škodu ako vyplýva z listu Ministerstva spravodlivosti SR č. 27041/2008-51 zo dňa 4.2.2009 a teda v rozhodnom čase nebol oprávnený na výkon znaleckej činnosti s poukazom na § 9 zák.č. 382/2004 Z.z. O znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ prokurátor v odôvodnení odvolania poukazoval na to, že súd nevypočul svedkyňu D. X.-X., ktorá odmietla vo veci vypovedať, aby si tým neprivodila trestné stíhanie, obhajoba je toho názoru, že Okresný súd v Prievidzi postupoval správne, keď túto svedkyňu nevypočul. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tdo/4/2011. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že svedok, ktorý bol skôr obvinený z účasti na trestnom čine obvineného, vo veci ktorého vypovedá, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa § 130 ods.2 Tr.por. a to aj vtedy, ak sa trestné stíhanie proti nemu vedie alebo viedlo samostatne. Toto právo je dôsledkom ústavnej ochrany a má prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania aj vtedy, ak by v dôsledku jeho uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo tzv. dôkaznou núdzou. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, obhajoba navrhla, aby odvolací súd podľa § 319 Tr.por. odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s poukazom na dôvody písomného odvolania, pretože okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôležitými skutočnosťami pre rozhodnutie. Poškodení G. H. a D. H. uviedli, že súhlasia s takýmto návrhom prokurátorky. Obhajca obžalovaného naopak s poukazom na písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť ako nedôvodné, pričom rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný. Obžalovaný uviedol, že žiada, aby súd rozhodol v zmysle návrhu obhajcu. K veci nič nedodal. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a konečný záver o nutnosti oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Podľa názoru prokurátorky vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná najmä kardiotopografickým záznamom (CTG) založeným v trestnom spise a tiež s poukazom na znalecký posudok Ústavu UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta č. 5/2005 zo dňa 10.3.2008 a výpoveď znalca doc. MUDr. Krausa CSc. V súvislosti s dôkazom - znaleckým posudkom Ústavu UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta č. 5/2005 však odvolací súd považuje za nutné uviesť, že tento znalecký posudok trpí vadou nezákonnosti, nakoľko nebol vypracovaný v súlade so zákonom, konkrétne ustanovením § 9 zák.č. 382/2004 Z.z. O znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.9.2004. Podľa ustanovenia § 9 ods.1 citovaného zákona znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname môže vykonávať činnosť, len ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti; svoje poistenie je znalec, tlmočník alebo prekladateľ povinný ministerstvu na požiadanie preukázať. Podľa ods. 2 Poistenie zodpovednosti za škodu podľa odseku 1 musí trvať počas celého výkonu činnosti. Ústav UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta bol uznesením vyšetrovateľa v predmetnej trestnej veci pribratý do konania ako ústav v tom čase zapísaný v zozname znalcov na vypracovanie znaleckého posudku dňa 6.6.2005, teda za účinnosti zák.č. 382/2004 Z.z. Ako vyplýva z listu Ministerstva spravodlivosti SR č. 27041/2008-51 zo dňa 4.2.2009, UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta mala uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu len v období od 14. júla 2006 do 13. júla 2007, teda nie počas celého rozhodného obdobia od pribratia do konania (6.6.2005) až po vypracovanie posudku dňa 10.3.2008. Teda ústav nemohol vykonávať znaleckú činnosť počas celého rozhodného obdobia, z uvedeného dôvodu tento posudok trpí vadou nezákonnosti a nie je možné naň prihliadať. Odhliadnuc od uvedeného, keďže vo veci vyvstala potreba doplniť znalecké dokazovanie pre nedostatočné skutkové zistenia súdom prvého stupňa a nejasnosť a neúplnosť pôvodne podaného posudku a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že Ústav UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta, bola medzičasom vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, bola do konania súdom pribratá znalecká organizácia Forensic.sk , Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o Bratislava na podanie znaleckého posudku vo veci. Zo záverov tohto znaleckého posudku, ktorý sa podrobne zaoberal tiež záznamom CTG zadováženým do trestného spisu, ako i výpovede znalca Doc. MUDr. Jozefa Záhumenského potom okrem iného vyplynulo, že predložené CTG záznamy zo dňa 22.3.2004, 23.3.2004 a 24.3.2004 do času 13.28 hod. na listoch 82-86 neobsahujú údaje o známkach aktuálneho ohrozenia plodu hypoxiou. Pokiaľ sa týkalo záznamu CTG na liste 87 tento záznam je bez označenia identifikácie pacientky, bez označenia dátumu a času snímania, bez označenia prístroja a rýchlosti posunu papiera. Znalci uviedli, že obsahuje 28 cm dielikov, pričom pri rýchlosti posunu 2 cm / minútu je to 14 minút a pri rýchlosti 1 cm / minútu je to 28 minút záznamu. Tento CTG záznam vykazuje známky závažnej hypoxie plodu, avšak nedá sa vylúčiť, že sa nejedná o snímanie pulzu matky. List 87 na druhej strane obsahuje záznam je bez označenia identifikácie pacientky, bez označenia dátumu a času snímania, bez označenia prístroja a rýchlosti posunu papiera. Obsahuje 28 cm dielikov; pri rýchlosti posunu 2 cm / minútu je to 14 minút a pri rýchlosti 1 cm / minútu je to 28 minút záznamu. Záznam vykazuje známky závažnej hypoxie plodu. Krivka nadobúda tvar tzv. sínusoidy, ktorá predstavuje úplnú dereguláciu srdcovej aktivity, kedy frekvenciu srdca ovláda iba automatický pacemaker (udávač kroku) v srdci, bez vplyvu centrálnej nervovej sústavy, často sa to stáva pri závažnej hypoxii mozgu až mozgovej smrti. Pokiaľ ide o záznam CTG na liste 88, že tento záznam je bez označenia identifikácie pacientky, bez označenia dátumu a času snímania, bez označenia prístroja a rýchlosti posunu papiera. Na liste je rukou napísané 5%g +5j oxy a záznam je ťažko patologický, dlhý 11 dielikov, potom nasleduje krátky úsek prerušovaného záznamu a následne nasleduje ručný zápis 15:00 O2, čo by mohlo znamenať podaný kyslík (predpoklad znalcov). Tento krátky úsek znalci hodnotia ako závažnú patológiu so známkami hypoxie plodu. List 88 na druhej strane obsahuje CTG záznam bez označenia identifikácie pacientky, bez označenia dátumu a času snímania, bez označenia prístroja a rýchlosti posunu papiera. Obsahuje 30 cm dielikov, pričom pri rýchlosti posunu 2 cm / minútu je to 15 minút a pri rýchlosti 1 cm / minútu je to 30 minút záznamu, pričom záznam vykazuje známky závažnej hypoxie. Krivka nadobúda tvar tzv. sínusoidy, ktorá predstavuje úplnú dereguláciu srdcovej aktivity, kedy frekvenciu srdca ovláda iba automatický pacemaker (udávač kroku) v srdci, bez vplyvu centrálnej nervovej sústavy, často sa to stáva pri závažnej hypoxii mozgu až mozgovej smrti. Nasleduje záznam na liste 89, bez označenia identifikácie pacientky, dátumu a času snímania, pričom záznam bol snímaný prístrojom Hewlett-Packard, pričom chýba záznam o rýchlosti posunu papiera, pričom tento záznam nevykazuje známky ohrozenia plodu hypoxiou a je nepravdepodobné, že by tento mohol nasledovať po zázname listu 87, 88. Uvedené CTG záznamy neobsahujú údaj o identifikácii pacientky a preto nie je možné na základe analýzy dostupných kópií vyjadriť sa k tomu, či ide o záznamy jednej rodičky alebo viacerých osôb. Záznamy na listoch č.l. 82-86 boli s najväčšou pravdepodobnosťou snímané na rovnakom prístroji Hewlett-Packard, záznamy na liste 87-88 nevykazujú rovnaké charakteristiky a je veľmi pravdepodobné, že boli snímané na inom prístroji. Nedá sa v žiadnom prípade určiť čas snímania, ani snímaná osoba. Znalec uviedol, že nie je úplne typické, že by z plne fyziologického záznamu, akým je záznam z listu č.l. 86 vznikol hneď závažný patologický záznam ako na liste č.l. 87, vylúčiť to však s úplnou istotou nemohol. Znalec uviedol, že vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, nie je možné vyjadriť sa, kedy boli záznamy nasnímané a dokonca nie je možné určiť, či sa jedná o CTG záznamy tej istej osoby a o ktorej hodine začala hypoxia plodu. Vzhľadom na uvedené zistenia znalcov potom nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátorky, že CTG záznamy sú usvedčujúcim dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného, keďže nebolo možné zistiť z týchto záznamov a určiť čas snímania, ani snímanú osobu a taktiež o ktorej hodine začala hypoxia plodu, teda nemožno posúdiť od ktorého momentu a či vôbec konanie obžalovaného bolo v rozpore s jeho povinnosťami lekára. Pritom je tiež s poukazom na znalecký posudok spochybnená aj pravosť celého záznamu CTG, keď v jeho záveroch je uvedené, že vylúčiť to s úplnou istotou však tiež nie je možné, no nie je úplne typické, že by z plne fyziologického záznamu, akým je záznam z listu č. 86, vznikol hneď závažne patologický záznam, ako je na liste č. 87. Uvedené v kontexte so zistením, že CTG záznam nebol súčasťou zdravotnej dokumentácie poškodenej a ani sám vyšetrovateľ nevedel uviesť, odkiaľ získal kópiu záznamu CTG, či táto kópia bola porovnaná s originálom, pričom sám uviedol, že originál nikdy nemal k dispozícii a nemohol kópiu porovnať, vyvoláva pochybnosti o zákonnosti spôsobu získania tohto dôkazu. Napokon pokiaľ ide o námietku zo strany prokurátorky, že vo veci mala byť opakovane vypočutá z dôvodov uvedených v odvolaní svedkyňa D. X.-X., ktorá odmietla vo veci vypovedať podľa § 130 ods.2 Tr.por., aby si neprivodila trestné stíhanie, odvolací súd v tomto smere napriek názoru vyslovenému v predchádzajúcom rozhodnutí súhlasil s argumentáciou obhajoby, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tdo/4/2011. Preto nepovažoval za pochybenie, keď okresný súd túto svedkyňu opakovane nevypočul. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd nutné poukázať z hľadiska dôvodov podaného odvolania, pričom s ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý v celom rozsahu považuje za zákonný a odôvodnený. Pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver na základe vykonaného dokazovania urobiť nemožno. Keďže nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to bol obžalovaný, kto zanedbaním svojich povinností lekára zapríčinil následok kladený mu za vinu obžalobou, okresný súd obžalovaného správne v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátorky nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.