Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1092/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201062 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811201062.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. XXX/XX, zastúpeného H.. T. J., advokátom so sídlom vo M., V.P. W. XX, proti žalovanému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., S. XXX/XX, zastúpenému Z.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., M. J. XX/ X, o zaplatenie 645 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2015, č. k. 10C/55/2011-149, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 480 eur s úrokom z omeškania vo výške 3,5% ročne zo sumy 480 eur od 03.07.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 645 eur s príslušenstvom, z titulu náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.07.2010 v čase asi o 12.35 hod. žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla značky BMW, čiernej farby, EČV: R pri cúvaní na autobusovom nástupišti v R. na X. ulici, medzi nástupišťom č. XX a č. XX prešiel po cestovnej taške žalobcu, v ktorej mal uložený notebook značky G. G. XXXXG, keď žalobca spolu so svojou priateľkou S. H. čakal na príchod autobusu. Žalobca následne zistil, že žalovaný mu neopatrným cúvaním poškodil cestovnú tašku a takmer úplne zničil notebook, ktorý v nej bol uložený. Notebook kúpil žalobca za cenu 645 eur dňa 02.09.2009 v predajni H. F. - G., v R.. Žalobca sa pokúsil so žalovaným telefonicky dohodnúť na náhrade spôsobenej škody; žalovaný sa však v telefonickom rozhovore vyjadril, že žiadnu škodu neuhradí, nakoľko po jeho taške prešiel neúmyselne. Z uvedeného dôvodu podal žalobca na žalovaného trestné oznámenie. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že škoda tvrdená žalobcom bola spôsobená cúvajúcim vozidlom žalovaného, ktoré prešlo po batožine žalobcu, preto ide o udalosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, a teda o zodpovednosť žalovaného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ide o prípad tzv. osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie mal za preukázaný aj vznik škody na notebooku žalobcu, ktorá skutočnosť vyplynula predovšetkým z výpovedí svedkov, ktorí notebook žalobcu po jeho poškodení videli, pričom opis jeho poškodenia jednotlivými svedkami sa v podstatných rysoch zhodoval. Dospel tak k záveru, že škoda na notebooku žalobcu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Konštatoval, že žalovaný a jeho spolujazdec svedok J. U. na pojednávaní síce uviedli, že sú si istí, že žalovaný s vozidlom prešiel iba jednu cestovnú tašku, v tejto súvislosti však poukázal súd prvej inštancie najmä na skutočnosť, že ani jedna z týchto osôb z vozidla po prejdení batožiny nevystúpila, aby sa presvedčila, čo sa vlastne stalo, z miesta incidentu vozidla ihneď odišli, takže žalovaný ani svedok nemohli riadne zistiť, akú vec vlastne prešli a nemohli preto jednoznačne tvrdiť, že vozidlo prešlo iba jednu tašku. Na základe uvedeného mal za preukázané, že žalovaný svojim konaním dňa 02.07.2010 naplnil všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, a teda za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá. 2. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že u žalovaného nie sú naplnené ani liberačné dôvody podľa § 427 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa žalovaný svojej zodpovednosti mohol zbaviť vtedy, ak by preukázal, že žalovaný si škodu spôsobil sám, čo v danej veci preukázané nebolo. Ďalej potom skúmal, či konanie žalobcu naplnilo predpoklady uvedené v ust. § 441 Občianskeho zákonníka, a teda, či škoda bola spôsobená sčasti alebo úplne zavinením žalobcu. Vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením rozhodnutia OR PZ v Prievidzi o priestupku č. K.-X/DI-SK-XXXX zo dňa 17.02.2012 mal preukázané, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že ako účastník cestnej premávky - chodec bezdôvodne zastal na vozovke, v dôsledku čoho mal súd za to, že žalobca tým, že položil svoju batožinu na vozovku porušil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, t. j. povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Na druhej strane zohľadnil skutočnosť, že žalobca svojim konaním, ktoré spočívalo v odložení batožiny na vozovku neporušil svoje právne povinnosti až v takej intenzite, že by sa bol dopustil priestupku, keď z rozhodnutia o priestupku č. ORP-9/DI-SK-2012 zo dňa 17.02.2012 mal za preukázané, že správny orgán - OR PZ v Prievidzi konštatoval, že predmetná taška (tašky) bola položená vedľa žalobcu a ten ju svojim telom označoval. Konanie o priestupku bolo v tejto časti zastavené, keďže sa nepodarilo preukázať, že žalobca odložením tašky spôsobil prekážku na ceste a bezodkladne ju neodstránil. Na základe uvedeného súd konštatoval, že v konaní sa nepodarilo preukázať, že škodu si žalobca zavinil výlučne sám, ale žalobca sa spolupodieľal na vzniku škody, pričom podiel, akým sa žalobca ako poškodený v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka podieľal na vzniknutej škode ustálil na výške 20%. 3. Pokiaľ ide o škodu, uviedol, že žalobca si uplatnil škodu v sume 145 eur, ktorá zodpovedala kúpnej cene poškodeného notebooku. Notebook bol kúpený dňa 02.09.2009; škoda na notebooku bola spôsobená 02.07.2010, v tom čase mal teda notebook 10 mesiacov. Podľa zistení súdu náklady na opravy notebooku by presiahli vyše 700 eur, boli by vyššie ako kúpna cena nového notebooku. Oprava by teda bola nerentabilná. Vypočutý svedok H. F. uviedol, že podobný notebook sa dá kúpiť za 550 eur, túto skutočnosť uviedol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.06.2011, teda 21 mesiacov po kúpe poškodeného notebooku. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že výška škody, ktorá žalobcovi vznikla, zodpovedá cene nového notebooku s rovnakými parametrami ako mal pôvodný, teda cene, ktorú by bolo potrebné vynaložiť na zaobstaranie rovnakej veci. Súd cenu takéhoto nového notebooku s parametrami zodpovedajúcimi pôvodnému notebooku žalobcu určil úvahou. Vychádzal pritom z vyjadrení svedka F. o vývoji cien na trhu z notebookmi a technickom vývoji v tejto oblasti, keď svedok uviedol, že jeden typ notebooku sa vyrába približne pól roka. Ak by teda podľa výpovede kúpna cena rovnakého notebooku za 21 mesiacov klesla o 100 eur, dospel súd k záveru, že možno dôvodne predpokladať, že za 10 mesiacov by klesla cca o 50 eur, teda adekvátny nový notebook by v čase poškodenia pôvodného notebooku stál okolo 600 eur. Pri zohľadnení podielu žalobcu na vzniknutej škode v rozsahu 20% zaviazal potom žalovaného nahradiť žalobcovi škodu, ktorá zodpovedá 80% zo sumy 600 eur, čo činí 480 eur, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 4. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaný. 5. Žalobca odvolaním napadol zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Za pochybenie súdu prvej inštancie považoval skutočnosť, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil, že v zmysle ust. § 429 s poukazom na ust. § 420 a § 427 Občianskeho zákonníka je zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z titulu objektívnej zodpovednosti nemá vplyv na náhradu spôsobenej škody ani prípadné zbavenie sa priestupkovej alebo trestnej zodpovednosti vodiča. Zbavenie sa tejto zodpovednosti môže prichádzať do úvahy len z liberačných dôvodov; takéto liberačné dôvody neboli v konaní preukázané. 6. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že predmetný notebook bol v čase kolízie v taške na mieste kolízie a ďalej, že išlo o notebook používaný 10 mesiacov, takže výška škody na ňom mala byť určená znalcom. Namietal, že celé dokazovanie jeho viny bolo založené len na výpovedi žalobcu, svedkyne S. H. a výpovediach svedkov, ktorí neboli očitými svedkami poškodenia notebooku, ale informácie mali sprostredkované od uvedených osôb, s ktorými boli v príbuzenskom pomere. Vyslovil názor, že žalobca výpovede účelovo menil tak, aby mal z toho prospech, resp., aby sa vyhol trestu, pričom súd sa dostatočne nevysporiadal s nesúladmi vo výpovediach. Bol toho názoru, že zdržiavanie sa žalobcu na vozovke s odložením batožiny na vozovku malo priamo príčinnú súvislosť na vzniku kolízie s motorovým vozidlom a bolo rozhodujúcou príčinou vzniku škody, preto miera zavinenia žalobcu 20% je nedostatočná. 7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní stranami vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky strán sporu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné: 9. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 CSP (predtým § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.). 10. V prejednávanej veci žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a žalovaný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f / O.s.p.. 11. Predovšetkým je potrebné uviesť, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd posudzoval v odvolaniach uvedené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 12. Podstatou odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. V danej veci žalovaný vo svojom odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. žiadnym spôsobom nekonkretizuje, neuvádza žiadne vady uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p., pre ktoré uplatnil tento odvolací dôvod. Preskúmaním spisu ani odvolací dôvod takéto vady v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil, preto žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. nepovažoval za uplatnený dôvodne. 13. Pokiaľ ide o ďalší žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP). 14. Podstatou žalobcom aj žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15. V prejednávanej veci odvolací súd po preskúmaní zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle ust. § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP), dospel k správnym skutkovým záverom a vec aj správne právne posúdil. 16. K uplatnenému odvolaciemu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že v neboli dôvodné námietky žalovaného o tom, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, po akej batožine žalobcu svojim cúvajúcim vozidlom prešiel. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, a to najmä výpoveďami žalobcu, svedkyne S., svedkov Z. M. a Z. H., že žalovaný prešiel nielen po cestovnej taške žalobcu, ale aj po notebooku žalobcu. Táto skutočnosť nesporne vyplýva aj z rozhodnutia Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi č. k. ORP-XXX/DI-SK-XXXX zo dňa 05.04.2011, v ktorom sa vo výrokovej časti rozhodnutia konštatuje, že v konaní o priestupku bolo zistené, že žalovaný pri dopravnej nehode dňa 02.07.2010 spôsobil dopravnú nehodu tak, že pri cúvaní poškodil nielen cestovnú tašku žalobcu, ale tiež jeho notebook. Súd prvej inštancie tak správne vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, a to jednak z výpovedí svedkov, ako aj z uvedeného rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza, keď žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že prešiel iba po cestovnej taške žalobcu. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že túto dôkaznú núdzu si zapríčinil žalovaný sám, pretože pokiaľ by dodržal predpisy o cestnej premávke, bezodkladne zastavil vozidlo, zotrval na mieste dopravnej nehody a vyplnil a podpísal príslušné tlačivo pre zabezpečenie náhrady škody a z miesta dopravnej nehody neušiel, mohol dostatočným spôsobom preukázať svoje odlišné tvrdenia. 17. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť, že by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli v konaní najavo, a dospel tak k nesprávnym skutkovým záverom, preto žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nepovažoval odvolací súd za uplatnený opodstatnene. 18. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktorý uplatnili obe sporové strany, obe sporové strany nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videli najmä v tom, že súd prvej inštancie nesprávne určil mieru spoluzavinenia poškodeného na vzniknutej škode. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že v danej veci sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, teda o zodpovednosť objektívnu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa žalovaný mohol zbaviť iba z liberačných dôvodov, ktoré podľa jeho názoru v danej veci neboli zistené. Žalobca však zrejme opomenul skutočnosť, že aj v prípade tejto osobitnej zodpovednosti možno aplikovať ust. § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; možnosť použitia § 441 Občianskeho zákonníka aj na tento typ osobitnej zodpovednosti vyplýva totiž zo systematického začlenenia § 441 do spoločných ustanovení o náhrade škody. Aj z ustálenej judikatúry (R3/1984) vyplýva, že prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného, prípadne, ak protiprávny úkon poškodeného je len jednou z príčin škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, potom môže znášať poškodený škodu pomerne. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade so zákonom, keď po zistení, že žalobca porušil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka tým, že položil svoju batožinu na vozovku, ktorá nie je vhodným miestom na odkladanie batožiny a zvýšil tým pravdepodobnosť vzniku škody spôsobenej účastníkmi cestnej premávky, ustálil jeho spoluzodpovednosť na vzniknutej škode. Súdom prvej inštancie určený podiel zodpovednosti žalobcu vo výške 20% považoval odvolací súd za primeraný. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri stanovení výšky škody, keď túto stanovil úvahou na podklade odborného vyjadrenia svedka H. F., pričom nariadenie znaleckého dokazovania by vzhľadom k výške predmetu sporu podľa názoru odvolacieho súdu viedlo k neúmerne vysokým nákladom pre strany sporu. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na čiastočný úspech (neúspech) oboch strán v odvolacom konaní. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).