Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811205487 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811205487.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: S.V. W. XXX, XXX XX R., IČO 36312029, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 554,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. septembra 2015, č. k. 16Er/1053/2011-16, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,31 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01.04.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 554,70 Eur, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie (likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným), mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Na základe uvedeného exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia zastavil a súdnemu exekútorovi v zmysle § 196 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal náhradu trov exekúcie vo výške 41,31 Eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Vyjadril názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 377/2008-13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV. ÚS 27/2008 zo dňa 24.01.2008. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd predtým, než pristúpil k vecnému preskúmaniu rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. V zmysle § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 202 ods. 4 OSP, odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V zmysle § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 OSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012). V predmetnej veci súd prvého stupňa svojím uznesením zo dňa 25.09.2015 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 196 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvého stupňa. Podaním zo dňa 01.10.2015, podaným osobne na súde prvého stupňa dňa 02.10.2015, podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,31 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku II. o náhrade trov exekúcie dňa 02.10.2015 a teda po 31.10.2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 01.11.2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 04.09.2013, v zmysle ktorého bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje. Z obsahu odvolania odvolací súd taktiež vyvodil, že oprávnený napáda aj časť výroku, ktorou súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Konkrétne vyčíta súdu skutočnosť, že ten bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, v dôsledku jeho výmazu z Obchodného registra a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Takéto odvolanie však odvolací súd posúdil ako odvolanie smerujúce len proti dôvodom napadnutého rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade je zrejmé, že vyhovením odvolaniu oprávneného by časť výroku napadnutého rozhodnutia o zastavení konania dotknutá nebola. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie v tejto časti v zmysle § 202 ods. 4 OSP ako neprípustné. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať odvolanie proti výroku napadnutého rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie. Nesprávne poučenie súdu prvého stupňa o práve podať odvolanie však nemôže priznať účastníkovi konania viac práv, ako mu priznáva zákon. Keďže podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie ako aj proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.