Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010241 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812010241.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného D. F., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom U., E. M. D. č. XXX/XX t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí prítomného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/75/2012 zo dňa 6. apríla 2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný D. F. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr.zák., pretože dňa 2.11.2010 okolo 13:45 hod. v Prievidzi, na Ulici S. č. XX, zazvonili pri vchodových dverách bytu č. 7, v ktorom bývala rodina poškodeného L. W., ktorý vyšiel pred dvere, obžalovaný L.. T. B. a obžalovaný D. F. vyzvali poškodeného, aby vrátil notebook, čo poškodený odmietal, tvrdil, že v byte je len notebook jeho brata a poškodený žiadny iný notebook v minulosti neodcudzil, obžalovaný L.. T. B. chytil poškodeného za hrudníka a vtlačil ho do bytu, do chodby bytu následne vošli obžalovaný L.. T. B. aj s obžalovaným D. F., obžalovaný L.. T. B. udrel päsťou poškodeného L. W. do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, obžalovaný L.. T. B. mu chytil ruky a vyzval obžalovaného D. F., aby mu išiel pomôcť, obžalovaný D. F. udrel poškodeného do tváre, ťahal ho za vlasy, v úmysle vytiahnuť ho z bytu, čomu sa poškodený bránil, a vtedy obžalovaný L.. T. B. pravou nohou stúpil na hlavu poškodenému, ležiacemu na zemi, obžalovaný D. F. pristúpil nohou poškodenému krk, po čom do chodby bytu vošla z izby poškodená L. W. a vyzývala oboch obžalovaných, aby opustili byt, lebo privolá políciu, obžalovaný L.. T. B. jej vulgárne nadával a vyhrážal sa, že ak zavolá políciu, fyzicky ju napadne, obžalovaný D. F. vtedy chytil poškodenú L. W. a vyhrážal sa jej fyzickým násilím, pritlačil ju o skriňu v chodbe bytu a následne obžalovaný L.. T. B. a obžalovaný D. F. z bytu odišli, v dôsledku fyzického napadnutia poškodený L. W. utrpel drobné zranenie, opuch a tržnú ranu hornej pery, krvné odreniny na ramenách, čo si nevyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu život. V tejto trestnej veci bol už predtým obžalovaný D. F. rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/75/2012 zo dňa 6.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/90/2015 zo dňa 4.1.2016 právoplatne uznaný vinným v bode 1/, 2/ z pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. sčasti samostatne a sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. Obžalovaný D. F. bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. n/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 41 ods. 2, 51 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky s probačným dohľadom. Podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 2 Tr.zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu 40 mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. bolo obžalovanému zakázané v skúšobnej dobe požívanie psychotropných a omamných látok. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor svoje odvolanie podrobne písomne odôvodnil. Namietal nesprávne vyhodnotenie osoby obžalovaného, keď tento sa priznal len k trestnej činnosti, ktorá mu bola dostatočne preukázaná inými dôkazmi. Ďalej vyslovil názor, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. neprichádza do úvahy, ak obžalovaný spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní len pri objasňovaní jedného zo stíhaných skutkov, zatiaľ čo objasňovanie iného skutku sťažuje a jeho spáchanie popiera. V tejto časti, použijúc „hypotetický príklad“, prokurátor argumentáciu súdu považoval za „absurdnú“. S poukazom na predchádzajúcu súdnu trestnosť obžalovaného a jeho priestupkovú minulosť, z ktorej okrem iného vyplýva, že ide o osobu mimoriadne konfliktnú, súd prvého stupňa nesprávne v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že u obžalovaného ide o bezúhonnú osobu. Prokurátor taktiež vyslovil právny názor, že ani zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nebráni urobiť pri hodnotení osoby obžalovaného záver, že sa jedná o obžalovaného so sklonmi páchať trestnú činnosť a tento má negatívny, resp. ľahostajný vzťah k spoločenským hodnotám chránených Trestným zákonom. Súd prvého stupňa uloženým trestom nerešpektoval podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. záujem na zabezpečení ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, pričom v prípade recidívy trestnej činnosti je potrebné zohľadniť aj to, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa. Preto je potrebné uprednostniť represívnu zložku pred výchovnou zložkou trestu. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám uložil obžalovanému podľa §§ 172 ods. 1, 37 písm. h/, 38 ods. 4, 41 ods. 1 Tr.zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obžalovaný odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. K výroku o vine v preskúmavanom rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že tu súd prvého stupňa postupoval v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu (sp.zn. 23To/90/2015 zo dňa 4.1.2016), ktorým bol zrušený výrok o oslobodení obžalovaného D. F. spod obžaloby v časti týkajúcej sa vyššie uvedených trestných činov, ako aj celý výrok o treste u tohto obžalovaného, pričom vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní opätovne vyhodnotil dôkazy a správne dospel k záveru o vine obžalovaného. K tomu je potrebné uviesť, že ani obžalovaný ani prokurátor výrok o vine odvolaním ani nenapadli. Ďalej k vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúcich sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že s výnimkou jednej okolnosti (bezúhonnosť pozri nižšie) sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa na hodnotení osoby obžalovaného, vrátane priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. Súd prvého stupňa pritom svoj názor na osobu obžalovaného, ale aj na primeraný trest, správne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Súd prvého stupňa priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (napomáhanie) oprel nielen o jeho vyhlásenie vo vzťahu k jeho drogovej trestnej činnosti, ale najmä o to, že u tejto trestnej činnosti významne napomohol pri usvedčení spoluobžalovaného U. B., ktorý trestnú činnosť popieral. Vo vzťahu k hodnoteniu osoby obžalovaného je možné prisvedčiť názoru prokurátora, len pokiaľ vytýkal v odvolaní súdu prvého stupňa, že hodnotil osobu obžalovaného ako bezúhonnú. Súd prvého stupňa však takéto nie celkom správne hodnotenie osoby obžalovaného už ale správne nepremietol aj do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr.zák. (vedenie riadneho života). Je síce faktom, že inštitút zahladenia odsúdenia (bez ohľadu na to, či ide o zákonnú fikciu alebo rozhodnutie súdu, resp. prezidenta), neznamená, že určitý trestný čin nebol vôbec spáchaný, resp. že by ho nespáchal konkrétny obžalovaný. Podľa § 93 ods. 1 Tr.zák. však platí, ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. V tomto prípade ide o hmotnoprávne trestné ustanovenie kogentnej povahy (pozri slovo „hľadí“), a preto je neprípustné, aby takto zahladené odsúdenie bolo podkladom pre rozhodovanie súdu podľa Trestného zákona (vrátane rozhodovania o treste), ktorý tvorí hmotno-právnu oblasť trestného práva. Tento záver platí o to viac, ak by sa takto zahladené odsúdenie malo vyhodnotiť dokonca „v neprospech“ páchateľa trestného činu. Iná situácia je napríklad však pri rozhodovaní o väzbe, ktorá je inštitútom trestného práva procesného, kde napríklad obavu z pokračovania v trestnej činnosti (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por.) možno dôvodiť aj z recidívy obvineného, hoci predchádzajúce odsúdenia sú zahladené. Z týchto dôvodov sa odvolací sú nestotožnil s názorom prokurátora v tom, že uložený trest odňatia slobody, vo výmere maximálne prípustnej pre povolenie podmienečného odkladu s probačným dohľadom, by bol neprimerane mierny tak, ako túto podmienku pre zrušenie výroku o treste odvolacím súdom vyžaduje ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. Odvolací súd nie je pritom takého názoru, že by namietané hodnotenie osoby obžalovaného súdom prvého stupňa, vrátane potrieb jeho prevýchovy, nevyhnutne muselo viesť k uloženiu trestu odňatia slobody bez možnosti povolenia jeho odkladu. Ani prokurátorom uvádzaný záujem všeobecnej (generálnej) prevencie nemôže viesť k uloženiu „represívneho“ trestu (ak takýto trest nevyplýva priamo zo zákona) tak, že sa uprednostní táto zložka trestu pred výchovnou zložkou trestu tak, ako to navrhoval prokurátor v odôvodnení svojho odvolania. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.