Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224655 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812224655.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky L., zastúpenej D. proti odporkyni O., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 10C/302/2012-103 zo dňa 24. marca 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 10C/302/2012-108 zo dňa 13. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolanie odporkyne o d m i e t a . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil odporkyni povinnosť vypratať rodinný dom číslo súpisné XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2, zapísaný v KN, na LV č. XXX, k.ú. Q., v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 734,53 Eur, na účet D.. T., advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, riadiac sa právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co/485/2014-74 zo dňa 10.06.2014. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v KN, na LV č. XXX, k.ú. Q. ako parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2 a rodinného domu číslo súpisné XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X. Prístavba rodinného domu, ktorá nemá pridelené súpisné číslo, je postavená na parc. č. XXXX/X. Právo doživotného bývania v prístavbe bolo zriadené vo forme vecného bremena v prospech bývalého manžela navrhovateľky, R. M., kúpnou zmluvou zo dňa 20.04.1995. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že právo doživotného bývania R. M. bolo vo forme vecného bremena zriadené k rodinnému domu číslo súpisné XXX, nachádzajúceho sa parc. č. XXXX/X, ktorý nebol predmetom uvedenej zmluvy. Kúpna zmluva spĺňa náležitosti podľa § 37 ods. 1, 2, § 39, § 40, § 46 Občianskeho zákonníka. V zmluve je určitým a nezameniteľným spôsobom špecifikovaný predmet zmluvy a predmet vecného bremena, v ktorom účastníci zmluvy prejavili vôľu zriadiť vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania v prospech R. M. a manželky L. k stavbe postavenej na parc. č. XXXX/X, k prístavbe - samostatnej bytovej jednotky. Účastníci zmluvy žiadnym spôsobom neprejavili vôľu zriadiť vecné bremeno k rodinnému domu číslo súpisné XXX, postavenému na parc. č. XXXX/X. Bolo nesporné, že po rozvode manželstva navrhovateľky v roku 1998 až do roku 2006 bývalý manžel navrhovateľky býval v prístavbe sám a súčasne užíval aj pôvodný rodičovský dom. Po rozvode manželstva sa navrhovateľka v lete 2007 nasťahovala do prístavby rodinného domu, pretože v pôvodnej časti býval bývalý manžel, čo rešpektovala. Následne dňa 01.10.2007 uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Dôvodom jej uzavretia bola jej požiadavka, že sa presťahuje do Q. len za predpokladu, že sa stane vlastníčkou nehnuteľností. Bývalý manžel s tým súhlasil. Po rozvode manželstva, podľa vyjadrenia navrhovateľky, bola prístavba domu väčšinou prázdna. Jej bývalý manžel v nej od rozvodu manželstva býval asi jeden a pol až dva roky, do smrti svojich rodičov. Po ich smrti sa nasťahoval do pôvodnej časti nehnuteľnosti a užíva ju doposiaľ. Navrhovateľka od príchodu do Q., t. j. od roku 2007 doposiaľ, žije v prístavbe rodinného domu, ktorú v súčasnosti obýva sama. V novembri 2011 sa k R. M. prisťahovala odporkyňa aj so svojím maloletým synom a spoločne žijú v pôvodnej časti rodinného domu, kde tvoria spoločnú domácnosť. Konštatoval, že právo doživotného bývania R. M. sa vzťahuje výlučne k prístavbe pôvodného rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2. Vecné bremeno však nebolo zriadené v jeho prospech k pôvodnému rodinnému domu číslo súpisné XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2, kde spolu s odporkyňou žije. K tejto nehnuteľnosti ani R. M., ani odporkyňa nemajú žiadne práva, nemajú právny titul na jej užívanie. Pokiaľ ju užívajú bez súhlasu navrhovateľky, bez uzavretej nájomnej zmluvy, užívajú ju neoprávnene a navrhovateľka má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva odporkyni, pretože bez právneho dôvodu do jej vlastníckeho práva zasahuje, a preto je povinná predmetnú nehnuteľnosť vypratať. Súhlas navrhovateľky s užívaním pôvodného rodinného domu odporkyňou preukázaný nebol. R. M. sa po rozvode manželstva s navrhovateľkou rozhodol užívať prístavbu rodinného domu, hoci mu nič nebránilo, aby užíval pôvodný rodinný dom, ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno, pretože až do roku 2007, t. j. do prisťahovania sa navrhovateľky, tieto nehnuteľnosti užíval výlučne sám. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V zákonnej lehote na podanie odvolania bolo prvostupňovému súdu doručené podanie odporkyne, označené ako odvolanie. V podaní uviedla „že podáva odpor proti zákonnej sudkyni proti rozsudku zo dňa 24. marca 2015 pre zaujatosť voči odporkyni a taktiež voči R. M.“. Sudkyňa vopred povedala advokátke, na čo sa má spýtať a čo má povedať, rovnako aj vedúcej katastrálneho úradu. Navrhovateľka s jej rodinou jej nadávajú a fyzicky napádajú. Uviedla, že žije s R. M. v harmonickom vzťahu, vychováva syna H. a žiadnym spôsobom nezasahuje do práv navrhovateľky. Súdu vytýkala, ako môže zakázať žiť vo vzťahu dvoch ľudí. Uznesením zo dňa 13.11.2015 vyzval okresný súd odporkyňu, aby svoje podanie, doručené súdu 26.05.2015, opravila a doplnila podľa súdom poskytnutého poučenia. Navrhovateľku vyzval, aby v prípade, že podáva námietku zaujatosti, túto odôvodnila v súlade s poučením, ktoré jej za tým účelom poskytol. Prvostupňový súd uznesenie, ktorým vyzýval odporkyňu na odstránenie vád podaného odvolania podľa § 209 ods. 1 veta prvá O.s.p., odporkyni doručoval do vlastných rúk na adresu prechodného bydliska. Na tejto adrese odporkyňa prijímala zásielky súdu počas predmetného konania a z tejto adresy odosielala aj podanie označené ako odvolanie. Nakoľko odporkyňa si túto zásielku počas jej uloženia nevyzdvihla, považuje sa v zmysle § 47 ods. 2 veta druhá O.s.p. za deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Odporkyňa odvolanie nedoplnila, na výzvu súdu na odstránenie a doplnenie vád podaného odvolania nereagovala. Ustanovenie § 205 ods. 1 O.s.p. upravuje, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Taxatívne odvolacie dôvody vymedzuje ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. je povinnosťou súdu vyzvať toho, kto podal odvolanie, aby nesprávne, neúplné, alebo nezrozumiteľné odvolanie doplnil, alebo opravil a odvolateľa poučiť o následkoch neodstránenia vád odvolania. Vzhľadom na to, že odvolanie, podané odporkyňou, nemá zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 a 2 O.s.p.), pre ktorý nedostatok súd nemôže postupovať v opravnom konaní, tak ako mu ukladá zákon, t. j. prejednať ho a rozhodnúť o ňom, napriek tomu, že účastník bol poučený o chýbajúcich náležitostiach odvolania a o následkoch neodstránenia odvolania, odvolací súd odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietol. V odvolacom konaní mala úspech navrhovateľka, ktorá náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .