Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/408/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203380 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813203380.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu U. F. R. s.r.o., so sídlom L., J. 5, A.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. F., s.r.o., so sídlom L., J. 5, proti žalovaným: X./ V. H., bytom P., kpt. X. XXXX/XX; X./ C. Y., bytom P., H. M. XXXX/XX; X./ F. S., bytom P., K. XXXX/X, o zaplatenie 650,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 09. augusta 2016, č.k. 11C/29/2015-188, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania ZG. p o t v r d z u j e . B. právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 32,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., a vedľajšiemu účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, § 251 a nasl. zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal prisúdenia istiny vo výške 650,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 437,33 eur od 28.09.2012 do zaplatenia a žiadal priznať trovy konania. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 9. mája 2014 platobný rozkaz sp. zn. 4Ro 48/2013, ktorý pre nemožnosť doručenia žalovanému 1./ uznesením zo dňa 18. decembra 2014 zrušil aj vo vzťahu k žalovanému 2./ a 3./. V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaných spoločnosť B. ktorý v písomnom stanovisku zo dňa 16. 1. 2015 uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom poukázal na § 52 ods.2, § 53 ods.2, 3, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákona. Poukázal na to, že zo žaloby nie je zrejmé, o aký právny vzťah ide, aký je vzťah medzi uplatnenou istinou v sume 437,33 eur a zákonným úrokom z omeškania, ktorý žalobca uplatňuje od 28.09.2012 a nie je jasné, za aké obdobie a z akej sumy sú kapitalizované úroky z omeškania. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť tri roky pred podaním žaloby vzniesol námietku premlčania. Bol toho názoru, že žalobca môže žalovať iba skutočne poskytnutú istinu. Žiadal preukázať na základe akého konkrétneho platného zákonného a zmluvného ustanovenia požaduje príslušenstvo pohľadávky presahujúce zákonný úrok ako súčasť istiny. Na záver uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v rozsahu, v akom to vyplynie z vykonaného dokazovania a žiadal priznať i trovy konania. Žalobca dňa 26.05.2016 zobral žalobu späť v rozsahu 147,75 eur. Dňa 06.06.2016 vedľajší účastník podal doplňujúce vyjadrenie a poukázal na § 92 ods. 8 (predtým ods.7) z. č. 483/2001 Z. z. - o bankách, z ktorého vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplatenému dlhu. Ďalej žiadal, aby sa žalobca vyjadril, či vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v období od nadobudnutia účinnosti predmetnej zmluvy o úvere do okamihu postúpenia pohľadávky a preukázal doručenie písomnej výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa neho ide v danom prípade o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákona v dôsledku čoho nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky s poukazom na to, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s. nedošlo, resp., ak by právny predchodca žalobcu nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovanému v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách má sa za to, že došlo k porušeniu tohto paragrafu a v takomto prípade je nutné posudzovať tento úkon ako absolútne neplatný. Navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že chýba na strane žalobcu aktívna legitimácia. Žalobca následne vzal návrh späť a navrhol nepriznať trovy konania vedľajšiemu účastníkovi a vrátiť súdny poplatok. Žalobca zobral návrh späť skôr ako začalo pojednávanie, preto súd akceptoval toto späťvzatie a konanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zastavil. K späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovaných. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods.3,4 z. č. 71/1992 Zb. - o súdnych poplatkoch a vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o 6,70 eur, teda vo výške 32,30 eur. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodne osobitným uznesením v zmysle § 251 a nasl. z. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia B. (ďalej len „združeniu“). Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že združeniu náhradu trov konania neprizná. V celom rozsahu sa nestotožňoval s napadnutým rozhodnutím v časti náhrady trov konania. Namietal zbytočnosť a neúčelnosť vynaložených trov zo strany združenia. Cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa má byť kolektívna ochrana spotrebiteľov, pričom takéto združenie musí byť samé, z podstaty svojej existencie, schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu žalovaného, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. Mal za to, že účelom vstupu združenia nebola ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súd nepriznaním náhrady trov v takýchto prípadoch neporušuje právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03. 3. B. v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §396 CSP. Mal za to, že spotrebiteľ bol v danej veci úspešný a k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku aktivity združenia. Poukázali na to, že v predmetnej veci predložili meritórne vyjadrenia, preto považovali vynaložené trovy za účelné a opodstanené. Nevideli dôvod, prečo by združenie na ochranu spotrebiteľa malo byť postihované nepriznávaním náhrady trov konania za napĺňanie svojho poslania. Nimi vynaložené trovy právneho zastúpenia boli účelné a nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalobcu, ktorou sa snaží vyhnúť svojej povinnosti nahradiť trovy konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Argumentáciu, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach označil za účelovú, nelogickú, až absurdnú. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p., sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza: 5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania. 8. Postavenie B.. ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol. 9. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil, resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky. 10. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo B. na náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016 je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. 11. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 12. Čo sa týka priznanej náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi - B. súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 100%. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tomto smere plne stotožňuje . 13. Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil. 15. Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia B. odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol o ich nepriznaní. Vychádzal z toho, že ZG. dňom 01.07.2016 zaniklo procesné postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., pričom § 255 a nasl. v spojení s 396 CSP, podľa ktorých sa o trovách tohto odvolacieho konania rozhoduje, neumožňuje v takýchto prípadoch náhradu trov konania uvedenému združeniu priznať. 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).