Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/86/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010092 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814010092.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému N. N., nar. XX.X.XXXX v A. J., trvale bytom H., K. P. XXXX/XX/XX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2016, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/98/2014 zo dňa 2. septembra 2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný N. N. odsudzuje podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/98/2014 zo dňa 2. septembra 2014 bol obžalovaný N. N. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 4. marca 2013 v čase o 12.25 hodine s úmyslom zmocniť sa finančnej hotovosti nachádzajúcej sa v registračnej pokladni predajne obžalovaný vošiel do predajne Potravín COOP Jednota v obci Lipník, popisné číslo XX, oblečený v dámskej športovej mikine s kapucňou nasadenou na hlave a s nasadenými slnečnými okuliarmi, pričom v pravej ruke držal krátku plynovú strelnú zbraň striebornej farby, EKOL Aras Compact, kalibru 9 mm, ktorú namieril na poškodenú T. K. stojacu za registračnou pokladňou a tejto povedal, aby mu dala peniaze, na čo mu poškodená odpovedala, že nevie otvoriť pokladňu, pričom v tom momente zo skladu vyšla kolegyňa poškodenej K. K., pričom páchateľ na obidve mieril so zbraňou a znova zopakoval slová: „davaj peniaze“, na čo poškodená T. K. nereagovala a obžalovaný následne z predajne ušiel von, pričom poškodeným T. K., K. K. a spoločnosti COOP Jednota Prievidza nespôsobil žiadnu škodu. Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l/ Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks krátkej ručnej expanznej zbrane značky EKOL Aras Compact kalibru 9 mm P.A. Knall, výrobné číslo EAC-1160005 spolu s príslušným zásobníkov, ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. stáva štát. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný. V dôvodoch odvolania uviedol, že k dokazovaniu boli privolaní znalci z odboru psychiatrie na vyšetrenie jeho duševného stavu a schopnosti rozpoznať trestnoprávnosť daného skutku, pri čom sa vyjadrili nasledovne: „Obvinený je iba emočne nestabilná osobnosť s náchylnosťou konať impulzívne, bez ohľadu na následky nevyspytateľnosti, trpí povahovou odchýlkou“ a tiež uviedli, že mohol rozoznať trestnoprávnosť daného skutku a jeho následky pričom, keď si uvedomil, čo vlastne robí, tak okamžite daný skutok prerušil a dal sa na útek. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby odvolací súd obnovil konanie voči nemu a taktiež obnovil znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie. Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného osobitne písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. z dôvodu, že považuje výroky rozsudku okresného súdu za správne a zákonné. Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné. V súvislosti s preskúmavaním správnosti postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, odvolací súd zistil, že v obsahu odvolania obžalovaného nie sú vytýkané chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto chýb procesného charakteru, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako z dôvodov uvedených v odôvodnení podaného odvolania. Z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že podal odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku okresného súdu a preto odvolací súd bol povinný preskúmať opodstatnenosť odvolania voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu. Pokiaľ ide o otázku preskúmania výroku o vine napadnutého rozsudku v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. je odvolanie obžalovaného neprípustné proti výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie o vine. Z uvedených dôvodov odvolací súd nebol oprávnený v rámci odvolacieho konania preskúmavať správnosť výroku o vine, podkladom ktorého výroku rozsudku bolo okresným súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine. Odvolací súd následne pristúpil k preskúmavaniu správnosti ostatných napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, teda výrokov o treste. Vzhľadom na absenciu konkrétne vytýkaných vád v dôvodoch odvolania obžalovaného vo vzťahu k výrokom o uložených trestoch odvolací súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zameral svoju prieskumnú povinnosť len na zisťovanie prípadnej existencie dôvodov, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. Na základe preskúmania výrokov o trestoch napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v rozpore s ustanovením § 36 písm. n) Tr. zák. nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa uvedeného ustanovenia napriek tomu, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti aj tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré vyhlásenie okresný súd následne prijal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa svojej už ustálenej rozhodovacej praxe konajúci senát odvolacieho súdu považuje takýto prístup obžalovaného v rámci konania pred súdom za napomáhanie v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Senát odvolacieho súdu pri tomto svojom právnom závere vychádza z toho, že platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži prokurátorovi na prípravu dôkazov, ktoré majú byť vykonané v konaní pred súdom, teda na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom prizná spáchanie skutku v obžalobe a súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní tým, že prokurátor už nemusí pred súdom vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine v prejednávanom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., v dôsledku čoho pri rozhodovaní o treste došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona nielen v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. ale aj v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. zák. Vo vzťahu k výroku o treste prepadnutia veci odvolací súd nezistil chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Na základe preskúmania správnosti skutkových zistení okresného súdu, rozhodných pre uloženie trestu obžalovanému, odvolací súd dospel k záveru, že tieto skutkové zistenia okresného súdu majú oporu vo vykonaných dôkazoch a sú správne. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky podľa § 322 ods. 3 Tr. por., aby po zrušení napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu rozhodol odvolací súd sám. Odvolací súd v súvislosti s úvahami rozhodnými pre uloženie trestu obžalovanému považuje za potrebné poukázať na správne zistenia okresného súdu, podľa ktorých obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, avšak bol viackrát riešený v priestupkovom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so správnosťou názoru okresného súdu, podľa ktorého u obžalovaného je daná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že hoci okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje existenciu aj priťažujúcej okolnosti, spočívajúcej v tom, že obžalovaný mal spáchať viac trestných činov, zjavne ide o zrejmú nesprávnosť, keďže záver o spáchaní viac trestných činov obžalovaným nielenže nemá žiadnu oporu v spisovom materiáli, ale zistenie takejto priťažujúcej okolnosti okresný súd výslovne nevyjadril ani v zrušených výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. S pripočítaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. v zmysle vyššie uvedeného tak prevažuje u obžalovaného pomer poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami (2 : 0), z ktorého dôvodu odvolací súd vychádzal podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. zo zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 18 ods. 2, ktorej horná hranica je znížená o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 8 Tr. zák.. So zreteľom na uvedené, na okolnosti prípadu, z ktorých je zrejmé, že síce došlo k dokonaniu trestného činu, ale v konečnom dôsledku obžalovaný sám z vlastného rozhodnutia upustil od svojho úmyslu lúpežne získať od predavačiek peniaze hrozbou násilia, pričom od spáchania skutku uplynula dlhšia doba, počas ktorej u obžalovaného nebolo zistené porušovanie právnych noriem, ako aj noriem občianskeho spolunažívania, odvolací súd podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. dospel k záveru, že u obžalovaného by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania pod dolnou hranicou trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov (v zásade zhode s prokurátorom navrhovanou výmerou trestu 5 rokov a 2 mesiace v rámci konania o dohode o vine a treste s obžalovaným), na výkon ktorého trestu bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.