Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/73/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204036 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814204036.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého C. J., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u starých rodičov U. a C. L., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky H. J. Procháskovej, zomrelej dňa XX.X.XXXX a otca Mgr. H. J., bytom J., Na F. XX/X, za účasti starých rodičov maloletého U. L. a C. L., obidvaja bytom J., V. L. XXX/X, zastúpení E.. J. L., advokátom so sídlom J., G. Y. 6, o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2015, č.k. 6P/14/2014- 175 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na mal. C. a vo výroku o zročnom výživnom p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť otca H. J., voči maloletému C. v sume 300,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať starým rodičom U. L. a C. L. vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, s účinnosťou od 18.06.2014. Zameškané výživné za čas od 18.06.2014 do rozhodnutia vo veci vo výške 2.550,- eur uložil otcovi dieťaťa zaplatiť k rukám starých rodičov U. L. a C. L. v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich splátok s tým, že prvá splátka bude splatná počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletým neupravil. Ďalej vyslovil, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.04.2007, č.k. 6C/88/2006-177, v časti týkajúcej sa určenia výživného a úpravy styku. Vychádzal zo zistenia, že v danej veci sa otec mal. dieťaťa návrhom podaným na súde dňa 04.03.2014 domáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka maloletého H. J. J., ktorej bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti dňa 22.02.2014 zomrela a on ako otec maloletého má morálnu povinnosť o maloletého C. sa postarať. V priebehu konania sa starí rodičia maloletého C., U. L. a C. L. domáhali zverenia maloletého C. do spoločnej náhradnej starostlivosti starých rodičov a uloženia vyživovacej povinnosti otcovi maloletého C.. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom 6P 14/2014-78 zo dňa18.11.2014 tak, že maloletého C. J., zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom U. L.. Návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 4CoP/5/2015-99 zo dňa 26.03.2015 rozsudok okresného súdu zrušil v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému C. a vo výroku o úprave styku otca s maloletým C. a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Súd prvého stupňa po doplnenom dokazovaní vychádzal zo zistenia, že otec maloletého je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností LV XXXX k.ú. J. trojizbového bytu č. X v 1/2-ici. Rovnako tak je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorú nadobudol v dedičskom konaní po nebohom otcovi a to bytu nachádzajúceho sa v J., ul. L., v ktorom býva jeho matka. Nie je vlastníkom
žiadneho motorového vozidla, vlastníkom motorového vozidla Y. T. je jeho partnerka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Z partnerského vzťahu pochádzajú dve maloleté deti vo veku 5 a 3 roky. Partnerka je poberateľka rodičovského príspevku, pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v banke. Otec maloletého má náklady spojené s užívaním bytu mesačne vo výške 220 eur vrátane všetkých poplatkov, daň z nehnuteľnosti 17 eur ročne voči každej nehnuteľnosti, 120 eur náklady za smeti raz ročne pre štvorčlennú rodinu, mesačná splátka hypotekárneho úveru ČSOB vo výške 404,64 eur, úver bol poskytnutý 07.08.2009 vo výške 60.000 eur za účelom kúpy nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému C. vo výške 300 eur mesačne od 18.06.2014 t.j. od právoplatnosti predbežného opatrenia vydaného v konaní sp. zn. 7P/21/2014 tamojšieho súdu, ktorým bol maloletý dňa 11.04.2014 dočasne zverený do spoločnej starostlivosti starých rodičov L.. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd zo skutočnosti, že otec maloletého s Mestom J. skončil pracovný pomer dohodou k 15.12.2014, pri skončení pracovného pomeru mu boli vyplatené finančné čiastky za november 2014 vo výške 13.861,38 eur a za december 2014 vo výške 13.427,91 eur predchádzajúcim zamestnávateľom, u ktorého dosahoval priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 1/2014-11/2014 vo výške 2752,72 eur. V čase keď bol evidovaný na úrade práce t.j. do mája 2015, podľa vyjadrenia otca poberal dávky priemerne vo výške 700 eur mesačne. Od 05.05.2015 nastúpil do pracovného pomeru s Mestom J. s dohodnutým zárobkom 1100 eur v hrubom Na základe rozhodnutia uznesenia mestského zastupiteľstva Mesta J. zo dňa 24.06.2015 bol odvolaný z funkcie riaditeľa služieb Mesta J. na základe dohody účastníkov. Od uvedeného obdobia je dobrovoľne nezamestnaný. Vychádzajúc z uvedeného súd preto vychádzal u otca nie z faktického príjmu, ale z príjmu predpokladaného min. do výšky 1100 eur , ktorý by mohol otec dosiahnuť pri zvýšenom pracovnom úsilí a s poukazom na výšku vyplatených finančných prostriedkov bývalým zamestnávateľom. Súd poukazoval aj na tú skutočnosť, že otec maloletého si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 130 eur, na základe rozhodnutia 6C88/2006-177 zo dňa 26.04.2007, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a upravený výkon rodičovských práv. Od uvedeného obdobia uplynula doba 8 rokov od kedy sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa minimálne v náraste jeho nákladov vzhľadom k veku a absolvovaniu školskej dochádzky a vykonávaniu mimoškolských aktivít. Z dôvodu, že určil počiatok vyživovacej povinnosti od 18.06.2014, vzniklo zameškané výživné do rozhodnutia vo veci vo výške 2550 eur /300-130 = 170 x15= 2550/, ktoré povolil súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody poskytnutých splátok. Súd styk otca k maloletému neupravil aj vzhľadom k tej skutočnosti, že aj účastníci nežiadali upraviť styk k maloletému z dôvodu existencie výchovného opatrenia nariadeného rozsudkom 6P 14/2014-78 zo dňa 18.11.2014, na základe ktorého sa účastníci konania majú podrobiť povinnosti odbornému poradenstvu na ÚPSVaR Prievidza, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát poradensko- psychologických služieb, Prievidza. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 25 ods. 1,2,3, § 45 ods. 7,8, § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o určení výživného a výroku o zročnom výživnom, podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ súd prvého stupňa pri posudzovaní jeho majetkových pomerov vychádzal z predpokladaného príjmu, a to minimálne do výšky 1100 eur, ktorý otec podľa názoru súdu mohol dosiahnuť pri zvýšenom pracovnom úsilí u zamestnávateľa Technické služby H. J. a následne u zamestnávateľa Mesto J. zdôraznil, že v prípade druhého zamestnávateľa bol z funkcie riaditeľa mestským zastupiteľstvom Mesta J. odvolaný, a teda svojím konaním sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu tak, ako je vymedzené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej namietal, že súd pri rozhodovaní o určení výživného nezhodnotil všetky predložené a vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, keď neprihliadol na tú skutočnosť, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. H. a F., ktoré má so súčasnou partnerkou, o ktoré sa riadne stará, vychováva a ktorým prispieva na výživu. Poukázal na to, že jeho partnerka poberá len rodičovský príspevok a všetci spoločne žijú v jednej domácnosti. Okrem svojich bežných výdavkov spojených so starostlivosťou o domácnosť a jej príslušníkov má i ďalšie výdavky, a to hypotekárny úver vo výške 404,64 eur. Uviedol, že je naďalej nezamestnaný, aj napriek aktivitám smerujúcim k získaniu zamestnania, čo príslušný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opomenul. V priebehu konania súd prvého stupňa vychádzal pri stanovení výšky výživného zo mzdy z jeho funkčného obdobia, ktoré neodrážajú v súčasnej dobe realitu, nakoľko zohľadnené podklady stanovujúce možnosti jeho príjmu pominuli, čo preukáže listom a žiadosťou o zabezpečenie zamestnania. Ďalej poukázal na to, že má trvalý pobyt v okrese Prievidza, kde nezamestnanosť v mesiaci júl 2015 dosiahla úroveň 11,3% a súd mal
na danú skutočnosť prihliadať. Napriek všetkým týmto skutočnostiam, najmä v súvislosti so súčasným ekonomickým postavením, má naďalej ako otec mal. C. záujem o riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti, ktorú doteraz v mesačných splátkach po 130 eur riadne a včas plnil, a to napriek všetkým skutočnostiam vo zvýšenej forme berúc do úvahy súčasné potreby mal. C.. Navrhol, aby odvolací súd s poukazom na jeho príjmy, majetkové pomery a súčasný status nezamestnaného, určil vyživovaciu povinnosť voči mal. C. v čiastke 170 eur dňom právoplatnosti rozhodnutia k rukám starých rodičov, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného a zročného výživného zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Starí rodičia U. a C. L. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ otec v odvolaní uviedol, že sa svojím konaním dobrovoľne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, poukázali na to, že otec na pojednávaní dňa 31.07.2015 uviedol, že odvolanie z funkcie riaditeľa služieb J. bolo po vzájomnej dohode z dôvodu nízkeho príjmu. Otec na jednej strane uvádza, že v meste, v ktorom má trvalý pobyt sa pohybuje nezamestnanosť na úrovni 11,3%, na strane druhej sa mu ponúknutá mzda vo výške 1100 eur za výkon funkcie riaditeľa pripadá neprimerane nízka. Vynára sa tu myšlienka účelového konania otca spočívajúca v zotrvaní v stave dobrovoľného nezamestnaného až do času, kým toto sporové konanie nebude ukončené. Poukázali na to, že výdavky na mal. Adama ako žiaka siedmeho ročníka základnej školy a ako aktívneho športovca sú mesačne oveľa vyššie, než súdom určená výška výživného 300 eur mesačne.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že mal. C. je žiakom základnej školy, kde dosahuje výborné výchovno-vzdelávacie výsledky, aktívne sa zapája do mimoškolských aktivít, venuje sa futbalu, hrá prvú ligu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Doposiaľ určené výživné nepostačuje na krytie potrieb dieťaťa s poukazom na jeho záujmy, pričom jeho základné životné potreby podstatne vzrástli. Je v záujme maloletého podporovať ho naďalej v aktivitách a rozvíjať jeho schopnosti. Poukázal na to, že otec maloletého ukončil dňa 24.06.2015 pracovný pomer s H. J., nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na tamojšom úrade, teda je dobrovoľne nezamestnaný.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2, ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne si nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1,2 O.s.p.) a pri posudzovaní osobných, zárobkových
a majetkových pomerov otca maloletého, postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Súdom prvého stupňa zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého ako osoby povinnej a oprávnené potreby mal. C. ako osoby oprávnenej, sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v takej výške, ako určil súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že u otca ako osoby povinnej bolo potrebné prihliadať nielen na jeho faktické príjmy, ktoré deklaroval v tomto konaní, ale aj na jeho potencionálne príjmy. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že otec bol zamestnaný v Technických službám H. J. s.r.o., F. 1, J. od XX.XX.XXXX do 15.12.2014 na základe pracovnej zmluvy, pričom od 01.12.2014 do 15.12.2014 pracoval v tejto spoločnosti na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa. Za obdobie od 01/2014 do 11/2014 dosiahol otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2752,72 eur. Pracovný pomer otca u tohto zamestnávateľa bol skončený podľa § 60 Zákonníka práce dohodou. Pri skončení pracovného pomeru boli otcovi vyplatené finančné prostriedky, a to za november 2014 vo výške 10.028,02 eur a v mesiaci december vo výške 13.385,09 eur, z ktorých otec použil sumu 10.000 eur na výmenu bytového jadra a ostatné finančné prostriedky použil na bežný chod domácnosti. Ukončenie pracovného pomeru dohodou u tohto zamestnávateľa aj odvolací súd vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a pri posudzovaní jeho zárobkových možností a schopností vychádzal z príjmu, ktorý otec mohol dosahovať u tohto zamestnávateľa, keby neukončil pracovný pomer dohodou. Následne bol otec evidovaný na úrade práce do mája 2015, kde poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 700 eur mesačne. Od 05.05.2015 nastúpil do pracovného pomeru v príspevkovej organizácii Služby mesta J. s dohodnutým brutto zárobkom 1100 eur mesačne. Z výsluchu otca na pojednávaní bolo zistené, že otec mal u tohto zamestnávateľa vykonávať funkciu riaditeľa a konateľa tejto organizácie, pričom otec ukončil pracovný pomer v tejto organizácii v skúšobnej dobe z vlastného podnetu z dôvodu nízkeho príjmu a následne bol na základe rozhodnutie mestského zastupiteľstva odvolaný z funkcie riaditeľa Služieb mesta J.. Od uvedeného obdobia je otec dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Otec mal. C. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z družského vzťahu, a to k mal. H. a mal. F., ktorí sú vo veku 5 a 3 rokov, partnerka otca poberá rodičovský príspevok. H.. C. je žiakom 7. ročníka základnej školy, aktívne sa zapája do mimoškolských aktivít, je registrovaný vo futbalovom klube FC L. P. X., v súvislosti s čím má spojené zvýšené výdavky. Za takto zisteného skutkového stavu aj odvolací súd bol toho názoru, že v schopnostiach a možnostiach otca i s prihliadnutím k jeho ďalším dvom vyživovacím povinnostiam je platiť výživného na mal. C. vo výške 300 eur mesačne, pričom táto suma zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. C.. Z obsahu spisu totiž jednoznačne vyplýva, že otec sa z vlastného rozhodnutia dobrovoľne zriekol pravidelného mesačného príjmu, keď pracovný pomer u predchádzajúcich zamestnávateľov Technické služby H. J. a následne u zamestnávateľa Mesto J. ukončil z vlastného podnetu a svojím ľahkovážnym a nezodpovedným správaním si zapríčinil svoju súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu sám. Otec by si mal byť vedomý toho, že plnenie vyživovacej povinnosti má prioritné postavenie a zo zákona o rodine otcovi vyplýva povinnosť vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich schopností a možností dosahoval taký príjem, z ktorého by výživné na mal. dieťa mohol platiť v rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že otec si svoju terajšiu zhoršenú finančnú situáciu zapríčinil sám, nakoľko predchádzajúci pracovný pomer ukončil z vlastného podnetu, pričom táto skutočnosť nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti voči mal. C.. Za tohto stavu boli odvolacie námietky otca neopodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na mal. C. a vo výroku o zročnom výživnom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .