Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/550/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209915 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814209915.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu G., zastúpeného R. proti žalovanému S. C., bytom S., K. XX/X, za účasti občianskeho združenia N. X. (do 30.06.2016 vedľajší účastník popri žalovanom), zastúpeného JUDr. C. A., advokátom so sídlom v C., M. XX, o zaplatenie sumy 5.962,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. februára 2016 č. k. 10C/108/2014- 136 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému a občianskemu združeniu N. X. n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 23. februára 2016 č. k. 10C/108/2014- 136 súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému, voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.962,92 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2007, ktorá predstavovala 79 nezaplatených úverových splátok po 75,48 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy titulom zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, K. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.. Žalobcovi uložil zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 1.071,08 Eur. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že 6.2.2007 K., a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 4.979,09 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 75,48 eur od 20.10.2008 po dobu 119 mesiacov, vždy do 10. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 10.1.2017. Zmluvný úrok predstavoval 12,60% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 14,92%. V dôsledku nesplácania úveru žalovaným v určených mesačných splátkach, mu K., a.s. dňa 23.2.2009 oznámila, že ku dňu 31.1.2009 je v omeškaní so zaplatením sumy 298,60 eur a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej časti úveru v lehote 10 od doručenia výzvy (čl. 121 spisu). 2. V danom prípade K., a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak banka napriek tomu urobí, takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 3. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 23.2.2009 adresovanú žalovanému, no nepreukázal, že mu výzvu aj skutočne zaslal. Zákon č. 483/2001 Z.z. predpokladá, aby výzva adresovaná dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola písomná a veriteľ sa musí aspoň pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi na jeho poslednú známu adresu, a to napr. poštovým podacím lístkom alebo doručenkou. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal doručenie uvedenej výzvy žalovanému, súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky voči žalovanému žalobcovi. 4. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 2.12.2013 ku dňu 2.12.2013 (čl. 19 spisu), v ktorom žalovaného vyzval k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 7.868,26 eur v lehote 15 od doručenia oznámenia, súd poukazuje na to, že podľa cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Žalobca v konaní predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.12.2013 žalovanému. Súd prvej inštancie toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nepovažoval za právne významné z dôvodu, že žalobca nebol oprávnený tak vykonať. Predmetom postúpenej pohľadávky bola suma 7.968,26 eur. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ, K., a. s. so sídlom v C., ako banka postúpil zmluvou zo dňa 27.6.2012 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok žalobcovi potom bola neexistujúca pohľadávka, preto zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 7.6.2012 je neplatná, nakoľko predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že občianskemu združeniu N. ( v tom čase vedľajší účastník popri žalovanom) bol vo veci úspešný, na základe čoho mu patrí právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnych služieb po 200,85 eur. 6. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby a do výroku o trovách konania občianskeho združenia N. podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, a priznal mu náhradu trov konania resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dlžník bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Napriek vyššie uvedenému poukazuje na výzvu zo dňa 23. 02.2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobca uviedol, že právny predchodca nevyužil svoje právo a pred postúpením pohľadávky nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, preto k nej pristúpil on, a to podaním zo dňa 02.12.2013 označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 21.12.2013. Túto skutočnosť takto špecifikoval aj v žalobe. Poukazoval na znenie čl. V. bod 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa sám stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo požadovať splatenie pohľadávky. Preto zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa - v tom čase vedľajšieho účastníka, pretože priznané trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a v danom prípade je na mieste aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 8. Občianske združenie N. sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrilo. 9. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1 CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: 11. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. 12. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. 13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 14. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. 15. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. 16. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 17. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva). 18. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. 19. Ak žalobca resp. právny nástupca banky predložil v tomto konaní písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8, je súčasne s ňou povinný predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno. 20. Zo spisu vyplynulo, že žalobca predložil súdu výzvu banky datovanú dňom 23.02.2009 na zaplatenie omeškaného dlhu z úveru (v nižšej ako v konaní uplatnenej výške) adresovanú žalovanému, no nepreukázal, že túto výzvu naozaj žalovanému doručil, resp. aspoň odoslal. Žalovaný nepotvrdil, žeby mu bola doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu. 21. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu správne zamietnutá, preto posudzovanie ostatných námietok odvolania je nadbytočné. 22. Napriek tomu odvolací súd dodáva, že poukaz žalobcu na zosplatnenie úveru po postúpení pohľadávky nemá pre právne posúdenie platnosti postúpenia žiaden význam, čo vyplýva zo skutočnosti, že výzva na zaplatenie pohľadávky vo výške, ako bola uplatnená v predmetnom konaní t.j. vo výške zodpovedajúcej zosplatnenému úveru, musí byť podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vykonaná pred postúpením pohľadávky. 23. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania občianskeho združenia N.a. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať vo vzťahu k výsledku sporového konania, ktorým bolo v danom prípade zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V danej veci obranu aktívne vykonávalo občianske združenie N.a v tom čase vedľajší účastník popri žalovanom, ktorý sa dovolával neplatnosti postúpenia, premlčania pohľadávky atď.. Z jeho vyjadrení vyplýva, že mu bola známa konkrétna špecifikácia uplatnenej pohľadávky (výška úrokovej sadzby, výška RPMN, dátum splatnosti prvej splátky, začiatok omeškania, výška poskytnutého úveru, výška zaplatených finančných prostriedkov) a ďalších relevantných údajov potrebných na posúdenie dôvodnosti nároku. Trovy právneho zastúpenia občianskeho združenia N. preto považuje odvolací súd za vynaložené účelne. Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.. 24. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo veci potvrdiť. 26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 27. O náhrade trov konania žalovaného súd prvej inštancie nerozhodol zrejme z dôvodu postupu podľa v tom čase účinného § 151 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 155 ods. 1 O.s.p., ktorý umožňuje súdu rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bez použitia § 166 O.s.p.. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný i občianske združenie N. boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného a občianskeho združenia v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).