Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/90/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210455 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814210455.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, právne zastúpený advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému B. B., naposledy bytom K. XXX/ X, V., o zaplatenie 2.396,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.septembra 2015, č.k. 6C/186/2014-79, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.396,68 eur za čas od 01.01.2015 do zaplatenia zastavil, vo zvyšnej časti návrh zamietol a zároveň rozhodol tak, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 96 ods. 1 O.s.p., § 497 Obchodného zákonníka, ďalej § 1 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1 cit. zákona, ďalej § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., § 52 ods. 1, 2 OZ, § 48 ods. 1, 2, § 100 ods. 1 OZ, § 101 a § 104, § 457 OZ. 2. Predmetom konania potom bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2.396,68 eur z titulom neuhradenej revolvingovej istiny zo zmluvy o kreditnej karte, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. V konaní nebolo sporné, že predmetný úverový vzťah i keď išlo o zmluvu uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je zároveň i spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. a/ zák.č. 190/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný mal úver splácať v splátkach po 33,38 eur, v ktorých splácal úverovú istinu a zmluvný úrok tak, ako vyplýva z harmonogramu splátok. Úver prestal splácať po 15.01.2010, čo vyplýva z účtu predloženého žalobcom. Listom zo dňa 25.05.2011 pristúpil k odstúpeniu zmluvy podľa dojednania obsiahnutého v bode 10.3 písm. b a f Obchodných podmienok pre kreditné karty s účinnosťou od 31.05.2011. V tom čase bol žalovaný v omeškaní so sumou 2.363,77 eur. Vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský úver súd zastáva názor, že na odstúpenie od zmluvy ako i na premlčanie je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danej veci, i keď išlo o absolútny obchod, teda o zmluvu o úvere svojou povahou išlo o vzťah medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorý prijíma úver na osobnú spotrebu. O tom, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere nie sú žiadne pochybnosti, pričom aj z definície spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľa a spotrebiteľ. Na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v takejto občianskoprávnej veci mala dopadať predovšetkým právna úprava regulujúca občianskoprávne vzťahy, teda Občiansky zákonník a nie úprava medzi podnikateľmi v Obchodnom zákonníku. Po odstúpení od zmluvy začala plynúť žalobcovi premlčacia doba len na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ a § 107 OZ. Pokiaľ nastali účinky odstúpenia od zmluvy k 31.05.2011, žalobcovi uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 31.05.2013. Návrh na súd podal dňa 11.06.2014. Čo sa týka právnej argumentácie a úpravy regulujúcej spotrebiteľské vzťahy, ktorá bola prijatá, dopadá aj na zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktoré sú inak absolútnymi obchodmi, keby spotrebiteľská právna úprava nemala žiaden vplyv na obchodno-záväzkové vzťahy, muselo by to viesť k záveru, že zmluvy o úvere sú úplne vyňaté z tejto úpravy. To je rozdiel medzi zmluvou o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľským úverom a zmluvou o úvere uzavretou medzi veriteľom a nespotrebiteľom, ktorá sa riadi výhradne Obchodným zákonníkom. Preto podľa právneho názoru súdu odstúpenie od zmluvy v danej veci spôsobuje účinky predpokladané v § 48 OZ a teda sa zmluva od začiatku zrušuje a účastníci sú povinní si vrátiť navzájom len poskytnuté plnenie. I zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ohľadom odstúpenia od zmluvy odkazuje výlučne na § 48 OZ. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo s poukazom na uplynutie 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ. Pre úplnosť súd dodáva, že právny názor, podľa ktorého odstúpenia od zmluvy, ktorá je zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa spravuje § 48 OZ vyslovil vo viacerých rozhodnutiach aj Krajský súd Trenčín, napr. v rozhodnutiach pod sp.zn. 6Co/773/2011, 17Co/185/2014, 6Co/949/2014. Z týchto dôvodov bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že sa odvoláva voči zamietnutiu návrhu a rozhodnutiu o náhrade trov konania. Ako vyplýva z návrhu a predložených príloh, dňa 02.09.2010 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o kreditnej karte, pričom súd prvej inštancie postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia zamietol návrh z dôvodu, že odstúpenie právneho predchodcu od zmluvy posúdil podľa ust. Občianskeho zákonníka. Žalobca zastáva názor, že vzhľadom na obchodnoprávnu povahu právneho vzťahu majú byť na posudzovanie vzťahu aplikované ust. Obchodného zákonníka. Ust. § 52 ods. 2 OZ bolo do textu Občianskeho zákonníka inplementované zák.č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Novela týkajúcej sa účinnosti ust. § 52 ods. 2 OZ bola zmenená tak, že určila účinnosť tohto ustanovenia dňom 01.04.2015. Predmetné ustanovenie nie je ustanovením procesnej povahy, ale hmotnoprávnym ustanovením, ktorého účelom je určenie právneho rámca pre úpravu právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Keďže konanie v predmetnej veci začalo podaním návrhu na príslušnom súde dňa 11.06.2014, teda pred účinnosťou predmetného ustanovenia novely o pôsobnosti OZ a na všetky vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľských zmlúv, tak aj v súlade s uvedeným zastávajú názor, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa v prvom rozsahu aplikuje ust. Obchodného zákonníka aj to o premlčaní. Ust. § 52 ods. 2 OZ inplementované novelou je reakciou na mätúcu rozhodovaciu prax súdov SR. Ust. o premlčaní, či už podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka nie je možné považovať za výhodnejšie len pre jednu stranu, keďže pôsobia na obe strany zmluvného vzťahu rovnako. Výklad umožňujúci aplikovať ust. Občianskeho zákonníka na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou by mal za následok stav, kedy v podstate budúca norma pôsobí na právne vzťahy, ktorých účastníci v čase vstupovania do tohto právneho vzťahu nemajú možnosť správanie zmeniť tak, aby bolo v súlade so zákonom. Takáto právna rektroaktivita je v právnom štáte neprípustná. Predmetný prípad sa mal posudzovať podľa Obchodného práva a na posúdenie odstúpenia od zmluvy sa malo postupovať v súlade s ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluva zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia a na posúdenie premlčania je potrebné aplikovať § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že pri právach, ktoré vznikajú odstúpením plynie 4-ročná premlčacia doba. Záverom poukázal na mimoriadne negatívny vplyv na nesprávnu aplikáciu ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože uplatňovanie tohto ustanovenia je v absolútnom rozpore so zásadou kontradiktórnosti a tiež v rozpore so zásadou upravenou v ust. § 1 O.s.p.. Dlžník je postupom súdu dodatočne zbavovaný zodpovednosti za neplnenie jeho splatných záväzkov, pričom zároveň je zbavovaný dokonca aj zodpovednosti za pasívny prístup odo dňa vzniku dlhu. Postup súdu podľa ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa popiera základné zásady civilného procesu, výchovnú funkciu súdu, na základe ktorej má viesť účastníkov k čestnému plneniu povinnosti. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 6. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 7. Ďalej je nutné konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie, v časti v ktorej bolo konanie zastavané odvolaním napadnutý nebol a preto v tejto časti je rozhodnutie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 8. Predmetom prieskumu bol potom výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá. 9. V predmetnej právnej veci si žalobca ako postupník uplatnil voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o kreditnej karte, ktorú medzi sebou zatvorili dňa 02.09.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bolo v prvom rade potrebné ustáliť charakter predmetnej úverovej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že predmetná zmluva je podľa svojho obsahu zmluvou o úvere, teda ide o tzv. absolútny obchod uzavretý v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. To však na druhej strane nevylučuje možnosť, že svojim charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, teda zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekoná ako obchodník. Súd prvej inštancie otázku charakteru predmetnej zmluvy o úvere správne posudzoval podľa ust. zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa ust. zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a aplikáciou týchto právnych predpisov dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keď jej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 10. V ďalšom je potom potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva žalobcu správne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Keďže je nepochybné, že v danej veci je záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, neobstojí námietka žalobcu, že otázku premlčania jeho práva ako veriteľ z tejto zmluvy je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Kľúčový význam predmetnej právnej veci má pritom ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto zákonné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pri posudzovaní vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou je potrebné aplikovať tie ustanovenia právnych predpisov, ktoré sú pre spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho práv výhodnejšie. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, ako je napr. v prípade premlčania, je dôvodné aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie podnikateľské právo, teda Obchodný zákonník. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Preto je premlčania práva veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje pre spotrebiteľa výhodnejšiu úpravu premlčania a teda kratšie premlčacie doby oproti úprave Obchodného zákonníka. 11. Okrem toho v zmysle § 853 ods. 1 OZ a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, je potrebné aj v oblasti tzv. absolútnych obchodov aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, ak len tieto absolútne obchody majú svoj pôvod v spotrebiteľskej zmluve. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle § 1 ods. 2 OZ sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa a v Obchodnom zákonníku bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia ochrany spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. 12. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého súd prvej inštancie ex offo sám bez námietky premlčania posúdil premlčanie uplatneného práva žalobcu, tu odvolací súd uvádza, že aj v tomto bol postup súdu prvej inštancie správny. V prípade spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014 prihliadne na premlčanie nároku uplatňovaného voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Ohľadom uvedeného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neboli zákonodarcom prijatá žiadne prechodné ustanovenia. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter, kedy ustanovenie zakladá povinnosť pre súd, či iný orgán v konaní, v ktorom sa proti spotrebiteľovi uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a neexistenciu prechodných ustanovení je súd povinný prihliadnuť na premlčanie i bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom aj v záväzkových vzťahov, ktoré vznikli pred 01.05.2014. 13. Posúdenie skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní bolo teda vecne správne a odvolací súd v ňom nenašiel žiadne pochybenie. Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvej inštancie, ktorý posúdil účinky odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 1, 2 OZ, v dôsledku ktorého začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť 2-ročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ a § 107 OZ dňa 31.05.2011 a táto mu uplynula dňa 16.06.2014 a preto s prihliadnutím na aplikáciu § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bol správne nárok žalobcu v dôsledku jeho premlčania zamietnutý. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná ich plná náhrada voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).