Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/374/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213250 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213250.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. S. č. XXX/X, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova č. 13, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava ( s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká č. 36, o zaplatenie 11.262,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. februára 2016 č. k. 15C/363/2015-122 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 1.584,32 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a to zaplatením advokátovi žalovaného JUDr. Bohdanovi Jakubisovi. III. Žalovanému a Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania a to trovy právneho zastúpenia 656,89 eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom Bratislava, Dobrovičova č. 13 a pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania a to trovy právneho zastúpenia 1160,16 eur, k rukám právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Bratislava, Zámocká č. 36, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 11.262,34 eur s úrokom z omeškania a povinnosťou nahradiť trovy konania. Jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere zo dňa 16.9.2010, pričom následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.6.2013. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 11.987,45 eur a pozostávala z istiny 8.829,06 eur, riadneho úroku 2.433,28 eur, úroku z omeškania 662,32 eur a ostatného príslušenstva 62,79 eur. Podľa zmluvy žalovanému bol poskytnutý úver 8.000,- eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 161,73 eur, žalobca si pritom uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2011 do 20.8.2017 v počte 70 o celkovej výške 11.262,34 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.8.2017 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. 3. Pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom podaní z 03.12.2015 poukázal na právnu úpravu spotrebiteľských právnych predpisov s tým, že na predmetnú zmluvu o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca rovnako nepreukázal, že pohľadávka v čase postúpenia bola spôsobilá na postúpenie, pretože nebol predložený žiaden dôkaz o odoslaní výzvy žalovanému. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V konečnom dôsledku namietal aj rozsah postúpenia pohľadávky, pretože banka môže postúpiť len pohľadávku splatnú. Keďže žalobca nemá teda aktívnu legitimáciu v danom spore, žiadal žalobu zamietnuť. 4. Žalovaný v priebehu konania namietal možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom, keďže k tomuto bola oprávnená len banka. Namietal, že žalobca nepredložil výzvu pre účely ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a ani jej zaslanie žalovanému. Nepoprel, že mu Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla úver 8.000,- eur, ktorý začal splácať, následne ho prestal splácať. Nepamätal si, či mu bola doručená výzva banky, v roku 2011 pracoval v Bratislave. Neobdržal ani žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky. Nebolo mu doručené ani vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Následne vzniesol aj námietku premlčania, keďže nebolo preukázané, kedy sa dostal do omeškania so splácaním úveru. Spochybnil platné postúpenie pohľadávky a poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax v tejto oblasti. Postup banky pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nebol podľa jeho názoru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 5. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. 6. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách, ktorú pohľadávku voči žalovanému mal získať na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013. Pri postupovaní bankovej pohľadávky musí Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka postupovať okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ zákonné predpoklady uvedené v tomto ustanovení nie sú splnené, banka nemôže pohľadávku postúpiť, pretože ide o postúpenie v rozpore so zákonom /§ 525 odst. 2 Občianskeho zákonníka/ a tým neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo. Bolo povinnosťou žalobcu s ohľadom na námietky žalovaného a vedľajšieho účastníka preukázať splnenie podmienok platného postúpenia. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE mala byť uzavretá 27.6.2013, postupovaná pohľadávka bola identifikovaná číslom úverovej zmluvy, zostatkom pohľadávky 1.1987,45 eur, istinou celkom 8.829,06, istinou do splatnosti 0,- eur, istinou po splatnosti 8.829,06 eur, počtom dní omeškania 887 dní, dátum poslednej úhrady je uvedený 20.1.2011. Keďže išlo o postúpenie bankovej pohľadávky bolo povinnosťou žalobcu preukázať , že banka mohla pristúpiť k postúpeniu pohľadávky ak aj napriek písomnej výzve banky, alebo pobočky zahraničnej banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky. Uvedenú skutočnosť však žalobca v konaní nepreukázal. Existencia písomnej výzvy a jej doručenie dlžníkovi je zákonným predpokladom platného postúpenia, pričom zmyslom výzvy banky a jej doručenia je pred aktom postúpenia ešte dať dlžníkovi možnosť uhradiť svoj omeškaný záväzok s následkom vyhnutia sa prípadnému postúpeniu aj inej osobe, ako banke. V predmetnej veci žalovaný doručenie výzvy pred postúpením namietal a táto skutočnosť zostala nepreukázaná. Výzva Slovenskej sporiteľni a.s. zo dňa 25.5.2011 nemôže byť výzvou pre účely postúpenia pohľadávky, keďže pohľadávka bola postupovaná až dňa 27.6.2013, teda po viac ako dvoch rokoch a nie je zrejmé, či žalovaný bol skutočne v omeškaní aj pred samotným postúpením. Okrem toho zostalo nepreukázané akékoľvek doručenie výzvy žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže žalovaný nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky pre účely ustanovenia § 92 ods. 8 citovaného zákona, je spochybnená platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a ak tieto pochybnosti žalobca neodstránil relevantným dôkazom, súd musel uzavrieť, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Pokiaľ ide o námietku v tom smere, že ak je dlžník v omeškaní po dobu viac ako jedného roka v nadväznosti na druhú vetu § 92 ods. 8 citovaného zákona, táto veta sa nevzťahuje na prvú vetu tohto ustanovenia, avšak upravuje, že banka alebo pobočka banky toto nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu s tým, že táto skutočnosť neplatí ak súčet všetkých omeškaní presiahol 1 rok. Ďalšou relevantnou námietkou neplatnosti postúpenia pohľadávky je rozsah postupovanej pohľadávky. Z prílohy k postúpeniu pohľadávok vyplýva, že malo ísť o pohľadávku celkom v sume istiny po splatnosti 8.829,06 eur a ďalej úrokov a ostatného príslušenstva. Dalo by sa teda vyvodiť, že malo ísť o postúpenie už zosplatneného dlhu z titulu zmluvy o úvere. Slovenská sporiteľňa a.s. listom z 20.5. 2013, teda pred samotným postúpením mala vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 s tým, že celkový dlh 11.732,45 eur mal žalovaný uhradiť do 15 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaný poprel doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Uvedené má význam predovšetkým v kontexte toho, v akom rozsahu splatného a omeškaného dlhu banka postupuje pohľadávku, pretože aj podľa názoru súdu banka môže postúpiť svoju pohľadávku len v rozsahu zodpovedajúcom nesplácanému dlhu, ako vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k dotknutému zákonnému ustanoveniu. Ak teda banka postupuje svoju pohľadávku z úveru, v zásade môže postupovať len pohľadávku v rozsahu nesplateného dlhu, pretože žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a nemôže ich vo vlastnej réžii ani spravovať, napríklad vyberať poplatok za vedenie bankového účtu, za správu úveru a podobne. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013 súd považuje za neplatné pre rozpor s § 53 odst. 8 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nie je preukázané, či veriteľ dodržal zákonom upravený postup pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a to či vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok na plnenie v lehote 15 dní a upozornil na možnosť zosplatnenia. Žalobca nevedel uvedené preukázať, preto je namieste obrana žalovaného, že žalobca nemohol nadobudnúť postúpením pohľadávky aj nezosplatnenú časť úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Nemôže obstáť ani obrana žalobcu, že svoju aktívnu legitimáciu preukázal doručením oznámenia o postúpení pohľadávky Slovenskou sporiteľňou a.s. Vzhľadom na spornosť postúpenia pohľadávky, súd sa musí zaoberať platnosťou postúpenia v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to i v situáciách, keď postúpenie oznamuje dlžníkovi sám postupca /4 Obo 210/2001 zo dňa 11.6.2003/. Stratilo by akýkoľvek význam ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak by súd v týchto situáciách nemal možnosť riešiť otázku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok a mal sa uspokojiť len s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky o to zvlášť, keď má ísť o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oznámenie o postúpení pohľadávky nemôže v žiadnom prípade nahrádzať písomnú výzvu banky pred samotným postúpením pre účely § 92 ods. 8 citovaného zákona /viď rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009/. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, pretože zákonná formulácia neobsahuje výslovnú úpravu, že predmetom postúpenia môže byť len časť peňažného záväzku. V takomto prípade by skutočne akýkoľvek subjekt, ktorý nie je bankou, nadobudol práva banky aj z titulu správy bankového úveru, ochrany bankového tajomstva a podobne, a to všetko bez zákonnej licencie vykonávať práva banky. 7. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol. 8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP).V konaní bol úspešný žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného, preto im prináleží náhrada trov konania. Súd však vzhľadom na povahu totožnej obrany žalovaného a vedľajšieho účastníka prostredníctvom osoby toho istého právneho zástupcu, sa zaoberal účelnosťou uplatnených trov konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania skôr, ako právny zástupca žalovaného, a to dňa 10.11.2014, uplatnil právo na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vo výške 270,54 eur /§ 10 ods. 1 vyhlášky/ a to prevzatie veci a príprava zastúpenia 270,54 eur, RP 8,39 eur, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu (odvolanie žalobcu čo do pripustenia vstupu vedľajšieho účastníka zo dňa 25.8.2015) v sume jednej polovice základnej sadzby v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, t.j. 135,27 eur, RP 8,39 eur, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 3.12.2015 v sume 270,54 eur a RP 8,39 eur (za tento úkon uplatnil odmenu len 237,54 eur), účasť na pojednávaní dňa 21.1.2016 v sume 270, 54 eur, (za tento úkon uplatnil len odmenu v sume 237,34 eur), RP 8,58 eur, účasť na pojednávaní dňa 25.2.2016 v sume 270,54 eur (za tento úkon uplatnil odmenu len 237,34 eur), RP 8,58 eur. Na pojednávaní dňa 21.1.2016 a 25.2.2016 pritom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka substitučne zastupoval právny zástupca žalovaného JUDr. Bohdan Jakubis. Spolu patrí právneho zástupcovi vedľajšieho účastníka náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.160,56 eur. 9. Vzhľadom na účelnosť úkonov právnej pomoci zo strany právneho zástupcu žalovaného, súd mu priznal odmenu len za niektoré úkony. Právny zástupca žalovaného JUDr. Bohdan Jakubis v konaní konal aj ako substitučný zástupca JUDr. Patrika Podhorského, pričom išlo o totožnú právnu pomoc, dokonca právny zástupca žalovaného pri prednese ako zástupca žalovaného odkazoval na právne odôvodnenie v písomnom vyjadrení právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Súd preto priznal právnemu zástupcov žalovaného odmenu len za úkony, a to prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.1.2016 v sume 270,54 eur a RP 8,58 eur, odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 21.1.2016 právnemu zástupcovi nepriznal, pretože išlo o totožné právne zastúpenie vedľajšieho účastníka a žalovaného a právny zástupca žalovaného len „zopakoval“ obranu a tvrdenia vedľajšieho účastníka uvedené už v predchádzajúcom písomnom vyjadrení zo dňa 3.12. 2015, v ktorom bola obsiahnutá už námietka aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky. Rovnako súd nepriznal odmenu za písomné vyjadrenie z 26.1.2016, pretože aj v tomto písomnom vyjadrení, bola opätovne zdôvodnená námietka aktívnej legitimácie žalobcu z tých istých právnych dôvodov ako uvádzal už v predchádzajúcom podaní vedľajší účastník žalovaného. Išlo o totožnú právnu argumentáciu, preto súd považoval aj toto vyjadrenie za nie nevyhnutné zvlášť za stavu, že vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň. 25.2.2016 /námietka premlčania uvádzaná v tomto vyjadrení nemala žiadne opodstatnenie/. Právnemu zástupcovi žalovaného patrí odmena za zastupovanie na pojednávaní dňa 25.2.2016, pretože však zastupoval aj vedľajšieho účastníka a aj žalovaného, za právne zastúpenie žalovaného mu súd analogicky v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky znížil základnú sadzbu odmeny o 50 %, t.j. na sumu 135,27 eur, k tomuto úkonu patrí RP 8,58 eur. Na tomto pojednávaní reagoval právny zástupca aj na predchádzajúce písomné vyjadrenie žalobcu, poukazoval na nové skutočnosti ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, preto v zásade súd považoval tento úkon za účelný. V súvislosti s účasťou na pojednávaní patrí právnemu zástupcovi náhrada za stratu času za 10 polhodín á 13,98 eur, t.j. 138,90 eur /§ 17 ods. 1 vyhlášky/ a náhrada cestovných výdavkov za cestu Bratislava - Prievidza a späť, 368 km, spotreba 5,6 l/100 km, cena Diesel 1,343 eur/liter, pohonné hmoty 27,68 eur, náhrada za používanie motorového vozidla 368 km á 0,183 eur / km predstavuje 67,34 eur /§ 15 písm. a/ vyhlášky/. Právnemu zástupcovi žalovaného patrí odmena za právne zastupovanie spolu 656,89 eur. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej časti peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou platného postúpenia pohľadávky. V danej veci však došlo k zosplatneniu úveru už právnym predchodcom žalobcu podaním zo dňa 20.05.2013 ku dňu 17.05.2013. Ďalej uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanému o postúpení pohľadávky, čo zakladá aktívnu legitimáciu a vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení a toto spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie uvedenému žalobca poukazuje na výzvu, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Namietal tiež priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6MCdo/5/2013, ako aj na účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že sa jedná o spotrebiteľskú vec. Pre vstup preto nebol žiadny dôvod a predstavuje iba zbytočné navyšovanie trov konania za účelom získania finančných prostriedkov. Namietal účelnosť úkonu právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ a „písomné vyjadrenie vo veci“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania vo výške 334,95 eur. 11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako správny potvrdiť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 558,24 eur. Podľa jeho názoru sa súd správne vysporiadal s nedostatkom aktívnej legitimácie na strane žalobcu a správne z tohto dôvodu žalobu zamietol. Žalobca síce predložil text výzvy, avšak ani napriek výzve súdu nepredložil doklad o jej zaslaní a doručení žalovanému. Stotožnil sa tiež so záverom súdu prvej inštancie, že spôsobilou k postúpeniu je len splatná časť peňažného záväzku. Právny predchodca žalobcu pred zosplatnením nedodržal postup podľa § 53 ods. 9 OZ. Vo vzťahu k ním prezentovaným právnym názorom poukazoval na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. 12. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ( s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), žiadalo rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pôvodný vedľajší účastník poukázal na tú skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je svojou povahou spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Stotožnil sa s konštatovaním súdu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Poukázal na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako aj na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému postúpená na neho, boli podmienky postúpenia tak, ako ich vyžaduje zákon, splnené. Mal za to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o splnení povinností vyplývajúcich zo zákona, preto je zmluva o postúpení absolútne neplatný právny úkon, žalobca v prejednávanej veci nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Napriek výzve právneho predchodcu žalobcu, predloženej žalobcom nie je preukázané, že výzva bola aj skutočne zaslaná a doručená. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Poukázal tiež na porušenia spotrebiteľského práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že platné právne predpisy nevylučujú, aby sa strana sporu odborne spôsobilá hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, nemohla dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu jej nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Poukázal na súvisiace rozhodnutia iných odvolacích súdov, vychádzajúc z ktorých, trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 279,12 eur. 13. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhujúc jeho zmenu v tejto časti, v zmysle ktorej by mu bola priznaná náhrada trov konania vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie vo výške 1.584,32 eur a súčasne žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 279,12 eur. Namietal správnosť záveru o nepriznaní mu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - účasť na pojednávaní dňa 21.01.2016 pre ich neúčelnosť, ktoré uplatňoval vo výške 513,04 eur (odmena, rež. paušál, náhrada za stratu času, PHM, náhrada za používanie motorového vozidla). V tejto časti považoval rozhodnutie za arbitrárne, svojvoľné, vzbudzujúce oprávnené pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcu. Tieto trovy považoval za v každom prípade účelne vynaložené. Každý má právo na právne zastúpenie v konaní. Považoval za absurdné, že mu neboli priznané trovy za úkon, za nevykonanie ktorého mu hrozí poriadkové opatrenie (neúčasť na pojednávaní). Krátenie trov na strane úspešného účastníka a s tým spojená argumentácia súdu je ústavne neudržateľná. Namietal tiež nepriznanie odmeny za úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k žalobe, keďže išlo o jediné vyjadrenie žalovaného k uplatnenému nároku. Krátenie odmeny za zastupovanie na pojednávaní dňa 25.2.2016 na 50 % považoval za neznalosť zákona, nejde o prípad uvedený v ust. § 13 ods. 2 AT. Rozhodnutie považoval za výsledok neznalosti právnych predpisov konajúceho sudcu s následkom neprimeraného znevýhodnenia jednej strany sporu. 14. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného argumentoval skutočnosťami vzťahujúcimi sa k účelnosti trov vedľajšieho účastníka (odvolanie čo do trov však podal samotný žalovaný), ktoré dôvody boli prakticky zhodné s jeho odvolacími námietkami smerujúcimi proti rozhodnutiu v časti, ktorou bol zaviazaný k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi (nie žalovanému). 15. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 16. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolania strán sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl. 18. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 20. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). 21. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 22. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného za použ. ust. § 388 CSP zmeniť, nakoľko v tejto jeho časti neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie. 26. V preskúmavanej veci podali žalobca aj žalovaný odvolania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O ich odvolaniach rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované. 27. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných podmienok. 28. Žalobca aj žalovaný uplatnili vo svojich odvolaniach odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP). 29. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 30. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. 31. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. 32. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi. 33. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej a k náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a pôvodného vedľajšieho účastníka, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením v týchto častiach, sa odvolací súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP). 34. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti. 35. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách). 36. Ako správne uvádza súd prvej inštancie, aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009. 37. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. 38. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. 39. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky. 40. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 41. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. 42. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. 43. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 44. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva). 45. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná dňom 25.08.2009), avšak nepreukázal je zaslanie, ani doručenie žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne súd prvej inštancie uzavrel, že k platnému postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013 správne vyhodnotil ako neplatné ( § 39 OZ) pre rozpor s ust. § 53 ods. 8 OZ. 46. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. 47. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci. 48. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v potvrdil. 49. Ako nedôvodné, v konečnom dôsledku vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa (ne)účelnosti trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný a na strane druhej ako dôvodné odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa výšky trov vzniknutých mu v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré zo strany súdu boli čiastočne považované za neúčelne vynaložené. 50. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do 30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaného za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej úpravy. V dôsledku nového procesného kódexu (§ 82 CSP) došlo k zmene právnej úpravy v zmysle ktorej, v postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej bola ochrana práv podľa osobitného predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 CSP ( zachovanie právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP ) účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované. 51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. 53. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu, ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie žaloby nepochybne považovať žalovaného, a tiež Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - do konania vstúpil dňa 10.11.2014), v prospech ktorého združenia, a tiež v prospech žalovaného súd prvej inštancie náhradu trov konania aj priznal. 54. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú právnym poriadkom možnosť právnej pomoci. 55. Pôvodný vedľajší účastník, ako aj žalovaný využili svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto bolo potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. („AT“) vo vzťahu ku každému z nich. 56. Po preskúmaní trov pôvodného vedľajšieho účastníka, odvolací súd dospel k záveru, že za účelné v prejednávanej veci je potrebné považovať trovy pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia v rozsahu, ako mu boli priznané okresným súdom s tým, že súd prvej inštancie správne pri určení výšky trov z hľadiska ich jednotlivých položiek patriacich Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vychádzal z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež jasne vyplýva kto, komu a v akej výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť. Písomné vyjadrenie pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré žalobca ako neúčelný úkon v odvolaní namieta, adresované súdu prostredníctvom jeho právneho zástupcu nemožno označiť za formulárové. Hmotnoprávne námietky v nich produkované boli konkrétne, špecifické na podmienky a predmet danej veci, kontinuálne a dôvodne na seba vzájomne nadväzujúce a vzájomne sa dopĺňajúce, obsahujúce o.i. práve poukaz na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v spore, na čom súd prvej inštancie tiež založil svoje rozhodnutie. Paradoxne je to však samotný žalobca, ktorý vyprodukoval „formulárové“ vyjadrenie k odvolaniu „vedľajšieho účastníka“ proti trovám, ktorý však takéto odvolanie nepodal (rozhodnutie o trovách napadol samotný žalovaný). Rovnako správne odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná ako úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. 57. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie ohľadne časti neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia žalovaného v spore. Podľa názoru odvolacieho súdu trovy právneho zastúpenia žalovaného v rozsahu, ako ich tento uplatnil je potrebné vyhodnotiť ako účelne vynaložené na obranu jeho práv v konaní. Trovy žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie pozostávajú z odmeny advokáta, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času, náhrady cestovného a náhrady za používanie motorového vozidla podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) a d), § 15 písm. a), § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (AT). Patrí mu tak odmena za nasledovné úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.1.2016 á 270,54 eur + RP 8,58 eur, 2. odmena za zastupovanie na pojednávaní dňa 21.1.2016 á 270,54 eur + RP 8,58 eur + náhrada za stratu času za 10 polhodín á 13,98 eur, t.j. 138,90 eur a náhrada cestovných výdavkov za cestu Bratislava - Prievidza a späť, 368 km, spotreba 5,6 l/100 km, cena Diesel 1,343 eur/liter, pohonné hmoty 27,68 eur, náhrada za používanie motorového vozidla 368 km á 0,183 eur /km predstavuje 67,34 eur. Dôvodne vo vzťahu k tomuto úkonu žalovaný namieta, že jeho kvalifikovane neospravedlnená neúčasť na pojednávaní, na ktorom zvolený právny zástupca bránil jeho práva je v zmysle procesného kódexu sankcionovaná, preto splnenie si tejto jeho povinnosti nemôže na strane druhej viesť k uplatneniu sankcie vo vzťahu k nemu ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu a hlavnému účastníkovi v podobe nepriznania mu trov, ktoré mu v konaní vzhľadom na právne zastúpenie vznikli, bez ohľadu na rozsah prednesu jeho právneho zástupcu. V kontexte s uvedeným, nemožno tieto trovy hodnotiť ako neúčelné. Rovnako mu patrí odmena aj za ďalší súdom prvej inštancie nedôvodne nepriznaný mu úkon a to písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 27.01.2016 á 270,54 eur a RP 8,58 eur, pretože ako správne v odvolaní namieta, išlo o jediné jeho písomné vyjadrenie k žalobe. Súdu z ust. § 167 ods. 2 CSP priamo plynie povinnosť spolu s doručením žaloby vyzvať žalovaného na podanie písomného vyjadrenia a pokiaľ mu v súvislosti s jeho podaním vzniknú trovy, nemožno ich považovať za neúčelne vynaložené. Skutočnosť, že vo svojom vyjadrení namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, zhodne s predchádzajúcim vyjadrením pôvodného vedľajšieho účastníka na správnosť tohto záveru nemôže mať dopad, pokiaľ v konečnom dôsledku práve na tomto právnom závere súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj založil. Právnemu zástupcovi žalovaného patrí v rovnakej výške tiež odmena za zastupovanie na pojednávaní dňa 25.2.2016 á 270,54 eur a RP 8,58 eur + náhrada za stratu času za 10 polhodín á 13,98 eur, t.j. 138,90 eur a náhrada cestovných výdavkov za cestu Bratislava - Prievidza a späť, 368 km, spotreba 5,6 l/100 km, cena Diesel 1,343 eur/liter, pohonné hmoty 27,68 eur, náhrada za používanie motorového vozidla 368 km á 0,183 eur /km predstavuje 67,34 eur . Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalovaného sú tak spolu 1.584,32 eur, ktorých náhradu mu odvolací súd priznal a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. 58. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu vždy a za každých okolností potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporu, v ktorom žalovaný a na jeho strane vystupujúci pôvodný vedľajší účastník dosiahli plný úspech. 59. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, nehovoriac o samotnom žalovanom, by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa neho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci (je charakterizované podľa neho typizovanými, formulárovými podaniami), a v prípade svojho procesného úspechu, by mu bola priznaná plná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia (ktoré v konaní aj uplatňoval), môžu si nepochybne aj žalovaný a vedľajší účastník zvoliť právnych zástupcov, ktorí ich budú v konaní zastupovať a pri splnení zákonných predpokladov im rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, pričom prostredníctvom inštitútu „účelnosti“ trov, nemožno ani jedného z nich sankcionovať v podobe nepriznania trov, ktoré im v konaní vznikli v dôsledku toho, že využili svoje právo na odbornú, kvalifikovanú právnu pomoc, čo v konečnom dôsledku malo za následok aj úspech v spore na strane žalovaného a tým tiež pôvodného vedľajšieho účastníka. 60. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je. 61. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil a v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného za použ. ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 62. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní tak žalovanému, ako aj Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. 63. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného a Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie. 64. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).