Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/837/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213360 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213360.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa A. E. R. s.r.o., so sídlom L., F. 8, A. : XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. E. Y., advokátom so sídlom v L., F. X proti odporcovi E. L., bytom J., H. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu B. so sídlom v J., X. Z. 5, zastúpeného JUDr. C. M., advokátom so sídlom v Z., J. F. X/A, o zaplatenie sumy 483,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2015, č.k. 11C/52/2015-54, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu z m e ň u j e tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 99,40 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. C. M., advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS : XXXXXXX, do troch dní. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 20,03 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. C. M., advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS : XXXXXXX, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci samej zastavil; rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 21,80 Eur a zároveň žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že pôvodný navrhovateľ M. O. P. a.s. sa podaným návrhom domáhal prisúdenia istiny vo výške 483,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 02.08.2011 do zaplatenia a žiadal priznať trovy konania. V priebehu konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa P., zastúpený E.. C. M., advokátom so sídlom v Z.. Pôvodný navrhovateľ podal návrh na zmenu účastníka na strane navrhovateľa, na základe čoho súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.02.2015 pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľa tak, že navrhovateľ, spoločnosť M. O. P. a.s. vystúpi z konania a na jeho miesto vstúpi A. E. R. s.r.o. so sídlom L., F. 8. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že vedľajší účastník písomným podaním zo dňa 22. 06. 2015 vzniesol námietku premlčania. Následne navrhovateľ písomným podaním zo dňa 27.07.2015 zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal vrátiť súdny poplatok sčasti. Navrhovateľ zobral návrh späť skôr, než sa začalo pojednávanie, preto súd prvého stupňa akceptoval toto späťvzatie a konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 z. č. 71/1992 Zb. - o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov a vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok o 6,70 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, a to proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Namietal, že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodovať podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., a priznať úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Poukazoval na to, že navrhovateľ skupuje veľké množstvo premlčaných pohľadávok, na ktoré nemá ani platný právny titul, pričom ich následne aj napriek vedomosti o ich nedostatkoch, a taktiež napriek nedostatku listinných či iných dôkazov uplatňuje v konaní pred súdom. Spolieha pritom na to, že v konaní bude vystupovať len neinformovaný a rezignovaný spotrebiteľ, a nie aj vedľajší účastník. V takom prípade berie svoje návrhy plošne späť. Mal za to, že v prejednávanom prípade práve vstup vedľajšieho účastníka do konania a ním podané vyjadrenie vo veci samej viedlo k späťvzatiu žaloby navrhovateľom. Ďalej mal za to, že v predmetnej veci neexistujú žiadne zákonné dôvody a ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Poukázal na to, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Namietal, že trovy prvostupňového konania si vedľajší účastník riadne a včas vyčíslil podaním zo dňa 22.06.2015 v sume 99,82 eur, preto navrhol aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 99,82 eur. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 20,03 eur. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.). Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov. V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 483,93 Eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.07.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane trovy konania. Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo zastavené. S takýmto postupom súdu prvého stupňa sa však odvolací súd nestotožnil, pretože za daných okolností bolo potrebné na vec aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odporcovi by v zmysle uvedeného ustanovenia v konaní pred súdom prvého stupňa patrila náhrada trov konania, napriek tomu mu ju nie je možné priznať, nakoľko si žiadne trovy v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, pričom zo spisu ani nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli. Iná situácia vznikla vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník a náhradu trov konania si, na rozdiel od odporcu, riadne a včas uplatnil aj vyčíslil. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), pričom s jeho činnosťou sú spojené aj náklady na právne zastúpenie. V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol žiadny dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Odvolací súd mal za preukázané, že v prvostupňovom konaní vedľajší účastník dňa 19.08.2014 do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 23.06.2015 doručil súdu prvého stupňa právne kvalifikované vyjadrenie. Za tieto úkony právnej služby mu patrí náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej výške 99,40 Eur vrátane DPH. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 483,93 Eur, z ktorej je tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 33,20 Eur. Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 19.08.2014 a písomné vyjadrenie na súd dňa 23.06.2015) t.j. 2 x 33,20 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 8,39 Eur a 20% DPH v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vo výške 20,03 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 99,40 Eur, predstavujúca priznanú náhradu trov prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za podané odvolanie vedľajšieho účastníka zo dňa 08.09.2015. V odvolacom konaní vzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje sumu 16,60 Eur za 1 úkon právnej pomoci, pričom táto sa znižuje na polovicu základnej sadzby, t.j. na 8,30 Eur, keďže podané odvolanie sa netýkalo veci samej. Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi aj náhradu režijného paušálu vo výške 8,39 Eur. V odvolacom konaní tak vznikol vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 20,03 € (8,30 €+ 8,39 € + 20% DPH), ktorú mu odvolací súd priznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .