Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/986/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215845 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215845.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu W. M. F., s.r.o., so sídlom v V., P. 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Z. M., s.r.o., so sídlom v V., P. 5, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. O. X. č. XXX, zastúpenému JUDr. V. L., advokátom so sídlom v V., Y. XX, za účasti D., IČO: XX XXX XXX (do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka popri žalovanom) zastúpeného JUDr. V. L., advokátom so sídlom v V., Y. XX, o zaplatenie 2.169,60 eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. júla 2015 č. k.12C/140/2014 - 130 v spojení s opravným uznesením zo dňa 06. júla 2015 č.k. 12C/140/2014-152, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalovanému p o v i n n o s ť zaplatiť žalobcovi sumu 1.247,06 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.1. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.7. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27.11 eur od 21.1. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.7. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.1. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 27,11 eur od 21.7. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.1. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2015 do zaplatenia a vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 2. júla 2015 č. k.12C/140/2014 - 130 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.247,06 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2001 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.1. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.7. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27.11 eur od 21.1. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.7. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.1. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 27,11 eur od 21.7. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.1. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2015 do zaplatenia a vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa vtedy účinného § 142 ods. 2 O.s.p. a stranám náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že právny vzťah medzi stranami založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka a predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis . Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občiansky zákonník. Takisto na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. 3. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, dohodnuté splátky nesplácal riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávku v celkovej výške 2.787,62 eur a táto pohľadávka v dôsledku postúpenia prešla na žalobcu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie posledných 80 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.9. 2010 do 20.4. 2017, resp. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobcom dňa 11.8. 2013 v celkovej sume 2.169,60 eur (správne sa malo jednať pri správnom prepočte Sk na eurá o sumu 2.168,80 eur - 817 Sk = 27,11 eur), nárok ktorý bol ohľadne 12 splátok úveru za obdobie od 20.9. 2010 do 20.8. 2011 v celkovej výške 325,32 eur (podľa nesprávnych prepočtov žalobcu 325,44 eur) podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný v trojročnej premlčacej dobe. Na zvyšnú časť nároku žalobcom v konaní uplatnenú by mal nárok v prípade, ak by úverová zmluva bola platná, resp. ak by obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, ak by aj splátky úveru pôvodne splatné po vyhlásení tohto rozhodnutia sa stali predčasne splatnými. 4. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi z úveru sumu 50.000 Sk (1.659,70 eur), pričom žalovaný mal vrátiť navrhovateľovi úver aj s navýšením vo výške 2.927,88 eur. Vyššie uvedená suma nie je v Zmluve o splátkovom úvere vôbec uvedená, vyplýva však zo súčinu výšky mesačnej splátky úveru (27,11 eur) a počtu splátok (108). 5. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd prioritne posudzoval, kedy nastala splatnosť jednotlivých splátok úveru. Vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občiansky zákonník, sú splátky uplatnené žalobcom splatné tri roky pred podaním žaloby dňa 28.8. 2014 nepremlčané, pričom ide o splátky splatné od 20.9. 2011 do dňa rozhodovania súdu 29.6. 2015, teda vrátane splátky splatnej 20.6. 2015, pretože splatnosť splátok bola dohodnutá do 20. dňa v mesiaci. V tomto ohľade je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná. Žalovaný založil námietku premlčania na tom názore, že premlčacia doba plynula veriteľovi od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu. Súd sa s týmto záverom v danej veci nestotožňuje. Právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky možno akceptovať len vtedy, keď bolo toto právo platne dojednané (§ 565 Občiansky zákonník), čo však v danej veci nebolo. V prípade, že veriteľ pristúpi k mimoriadnej splatnosti, musí zároveň upozorniť dlžníka na využitie tohto práva v lehote 15 dní, čo v danej veci navrhovateľ listom zo dňa 15.7. 2009 (žiadal odporcu o zaplatenie dlhu najneskôr do 10 dní) nerealizoval. Právny úkon, a to vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý vykonal právny predchodca žalobcu listom adresovaným žalovaným ku dňu 17.5. 2013, a od ktorého odvíja splatnosť všetkých splátok, nemôže byť platným právnym úkonom už i z dôvodu neurčitosti tohto úkonu (§ 37 Občiansky zákonník). Z uvedeného vyhlásenia vôbec nevyplýva, v súvislosti s ktorou omeškanou splátkou alebo splátkami veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť, pretože uvedené má význam pre posúdenie včasnosti využitia tohto práva a nakoniec i pre plynutie premlčacej doby (§ 103 Občiansky zákonník). Okrem toho, odhliadnuc od uvedeného, súd zastáva názor, že právo veriteľa predpokladané v § 565 Občiansky zákonníka je jeho právom a nie povinnosťou a možno očakávať od veriteľa i také správanie, že nepristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, alebo k predčasnému jednostrannému ukončeniu zmluvy, čo je výrazom zmluvnej voľnosti. 6. Súd preto posudzoval splatnosť jednotlivých splátok podľa pôvodne dojednanej zmluvnej splatnosti, a to u každej jednotlivej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobcovi súd priznal omeškané splátky počnúc splátky splatnej od 20.9. 2011 do splátky splatnej ku dňu rozhodovania súdu, t.j. do 20.6. 2015, t.j. 46 splátok po 27,11 eur, spolu 1.247,06 eur. 7. Časť v konaní žalobcom uplatnených splátok úveru bola ku dňu podania žaloby na súd premlčaná v trojročnej premlčacej dobe (splátky splatné v období od 20.9. 2010 až 20.8. 2011) a preto súd návrh v tejto časti (spolu splátky vo výške 325,32 eur) zamietol. Takisto, pokiaľ si navrhovateľ v konaní uplatňoval aj splátky, ktoré v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia ešte neboli splatné, a síce splátky splatné v období od 20.7. 2015 do 20.4. 2017, súd aj v tejto časti návrh (ako predčasne podaný) zamietol. Takisto súd navrhovateľovi zamietol aj nárok na sumu 0,01 eur aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania z každej zo splátok priznaných navrhovateľovi súdom z dôvodu nesprávneho prepočtu kurzu Sk na euro. Zo žalovanej istiny 2.169,60 eur súd navrhovateľovi zamietol nárok na istinu vo výške 922,54 eur (2.169,60 eur - 1.247,06 eur). Takisto súd zamietol v celom rozsahu aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z vyššie uvedených, navrhovateľovi v konaní nepriznaných splátok. 8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka), ktorý spochybnil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6. 2013 s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, keď tvrdil, že nie je preukázané, že pred postúpením pohľadávky banka vyzvala klienta na splnenie záväzku, a že tento zostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní. Vychádzajúc z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný v omeškaní 1193 dní a výška omeškaných splátok predstavuje 2.787,62 eur, čo predstavuje omeškanie odporcu viac ako 3 roky. Počet dní omeškania 1193 dní predstavuje taktiež omeškanie aspoň 3 roky, i keď zrejme dlžník plnil čiastočne dlh, pretože v prílohe sa uvádza posledné plnenie 50 eur dňa 31.12. 2012. V zmluve o postúpení pohľadávky v čl. IV. bod 4.2.d/ SLSP vyhlásila, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedených skutočností a za situácie, že žalovaný ako dlžník postúpenie ako také nenamietal, súd prvej inštancie považoval postúpenie pohľadávky za platné, pretože omeškanie dlžníka bolo evidentne dlhšie ako 90 dní. Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy za stavu, že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve o postúpení pohľadávky, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie nestačí samo o sebe len spochybniť tvrdením vedľajšieho účastníka, že nebola preukázaná písomná výzva na plnenie, keď nedoručenie písomnej výzvy nenamieta samotný dlžník. Je nepravdepodobné, že by sporiteľňa pri tak dlhom omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných splátok. S ohľadom aj na situáciu predpokladanú v § 92 ods. 8 citovaného zákona, podľa ktorého ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac ako jeden rok, je súd názoru, že postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu vyhovieť resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie postavenia žalobcu ako aktívne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca si uplatňuje pohľadávku, ktorá nebola na neho platne postúpená, v dôsledku čoho nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným, keď až do vydania uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákona o bankách t. j. nedodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. nemá právo vystupovať v tomto konaní, nakoľko nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Ak by žalobca doložil výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z. z. o bankách zo systému, bolo by potrebné preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. Právny predchodca žalobca môže vygenerovať zo systému výzvu, ktorú doloží v konaní. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa tým, kedy bola výzva žalovanému doručená, a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90-dňovej lehoty po splatnosti záväzkov odporcu ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V prípade dodržania podmienok postúpenia pohľadávky, bude potrebné vyhodnotiť úkon žalobcu- vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Žalobca porušil aj § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žaloba je v časti zosplatnených splátok podaná predčasne. 10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluva bola uzavretá dňa 10.05.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa podľa názoru odvolateľa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Zmluvu o úvere uzavretú pred 1.1.2008, kde bol dlžník spotrebiteľom tak, ako v danom prípade, nie je možné posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Okresný súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7MCdo 9/2014, 2 M Cdo 3/2011 a 6 M Cdo/4/2012, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp.zn. 15Co/132/2013, 15Co/28/2013), v Trnave (sp.zn 9Co/138/2013, 25Co/34/2015), v Prešove (sp.zn. 9Co/64/2013),v Žiline, v Prešove a v Košiciach. Zastáva preto názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania.. 11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že dostatočne preukázal splnenie zákonnej povinnosti v súvislosti s výzvou adresovanou žalovanému. Nakoľko zákon o bankách nepredpisuje odoslanie výzvy dlžníkom doporučene s doručenkou, domnieva sa, že boli splnené všetky zákonné náležitosti pre platné postúpenie pohľadávky. Tvrdenia žalovaného o vygenerovaní výzvy v priebehu konania považuje za nepodložené a zarážajúce. Uviedol, že je oprávnený vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru. Trval na svojom odvolaní. 12. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že zmluva v predmetnej veci je spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka; tento výklad je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; neplatné je podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Neobstojí argument žalobcu, že na právny vzťah sa aplikuje výhradne zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (uznesenie I. ÚS 402/2013-10 z 19.06.2013). Vzhľadom na aplikačné problémy bola prijatá novela §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorej sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 s tým, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva; vzťahuje sa aj na právne vzťahy, založené pred jeho účinnosťou. Odhliadnuc od uvedeného je však toho názoru, že žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu tak, ako uviedol vo svojom odvolaní z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietavej časti potvrdiť podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny a vo vyhovujúcej časti zmeniť podľa § 388 C.s.p. z týchto dôvodov: 14. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. 15. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. 16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 17. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. 18. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. 19. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 20. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonnom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva). 21. Písomná výzva banky klientovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce predložil výzvu - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013, avšak dôkaz o zaslaní takejto výzvy žalovanému v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..(bez potreby skúmania zákonnosti postupu banky pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti v zmysle uvedeného oznámenia). 22. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako vykonal súd prvej inštancie. 23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. 24. Vychádzajúc z gramatického a systematického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že veta za bodkočiarkou v druhej vete citovaného ustanovenia sa viaže k vete pred bodkočiarkou, a stanovuje výnimku z pravidla upravenom vo vete pred bodkočiarkou o nemožnosti postúpenia pohľadávky v prípade, ak klient uhradí dlh pred postúpením; veta za bodkočiarkou citovaného ustanovenia sa vzhľadom na jej zaradenie (v druhej vete) neviaže k prvej vete, a teda neustanovuje výnimku z podmienok platnej cesie uvedených v prvej vete (potreba písomnej výzvy klientovi), ku ktorému výkladu dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 25. Odvolací súd tiež nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal bez akéhokoľvek dôkazu zistené doručenie výzvy banky klientovi, pretože podľa jeho názoru cit. „je nepravdepodobné, že by sporiteľňa zostala nečinná a nevyzývala dlžníka ... .“ Zistiť v spore existenciu rozhodujúcich skutočností (v tomto prípade podmienok platnej cesie) je možné zásadne len z vykonaných dôkazov, osobitne v spotrebiteľskom spore, ak ide o skutočnosti ustanovené na ochranu spotrebiteľa (klienta banky) ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Ak žalobca ako dodávateľ resp. právny nástupca dodávateľa predložil v tomto konaní písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8, je súčasne s ňou povinný predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno, ktoré nemožno nahrádzať domnienkami súdu o pravdepodobnosti takejto skutočnosti. 26. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. 27. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutej časti zmeniť podľa § 388 C.s.p. a žalobu v tejto časti zamietnuť. 28. Z vyššie uvedených dôvodov je vecne správny aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti, hoci tak vykonal z iných dôvodov. 29. K dôvodom odvolania žalobcu voči zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 a 103 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou trojročnou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.). 30. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Preto okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 101 a 103 Občianskeho zákonníka. 31. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nie je možné považovať za opodstatnené, a aj preto (ako aj z dôvodov nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť. 32. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu patrí podľa § 255 ods. 1 C.s.p. náhrada trov konania na súde prvej inštancie. (§ 396 ods. 2 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.) 34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).